Výživné na deti sa od januára viac ako strojnásobí. Poslankyne chcú výnimku, niektorí rodičia by mohli platiť o polovicu menej

Minimálne výživné na dieťa sa od januára budúceho roka výrazne zvýši. Namiesto súčasných 40,44 eura budú musieť rodičia platiť najmenej 134,80 eura mesačne. Hoci parlament túto zmenu už schválil, poslankyne opozičného Progresívneho Slovenska prichádzajú s návrhom, ktorý by umožnil niektorým rodičom platiť menej.

Video

Moje peniaze: Kde končia naše dane a poplatky? Doplácajú slovenské mestá a obce na to, že ich máme takmer 3 000?

Odpovedá Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Autor: Pravda

Výnimka by sa týkala predovšetkým ľudí s vážnymi zdravotnými problémami či invaliditou, ktorí si vyššie výživné objektívne nemôžu dovoliť. O jeho znížení by však musel rozhodnúť súd. Od 1. januára 2027 čaká rodičov, ktorí platia výživné na svoje deti, zásadná zmena. Parlament schválil novelu zákona o rodine, podľa ktorej sa minimálna vyživovacia povinnosť zvýši zo súčasných 30 percent na 100 percent životného minima na nezaopatrené dieťa.

V praxi to znamená, že kým dnes predstavuje minimálne výživné 40,44 eura mesačne, od januára to bude najmenej 134,80 eura. Ide o zvýšenie o 94,36 eura mesačne, teda o viac ako 1 132 eur ročne na jedno dieťa.

Zmena sa týka zákonom stanovenej minimálnej hranice výživného, nie všetkých súdom určených súm. Rodičia, ktorí už dnes platia napríklad 200 alebo 300 eur mesačne, nebudú automaticky platiť viac len preto, že sa zvýšilo zákonné minimum. Pri konkrétnej výške výživného sa naďalej zohľadňujú potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.

Ministerstvo hovorí o zásadnej pomoci deťom

Zvýšenie minimálneho výživného presadilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa rezortu má opatrenie posilniť finančné zabezpečenie detí a pomôcť najmä jednorodičovským domácnostiam, ktoré sú často odkázané na príjem jedného rodiča.

„Je to kľúčová systémová zmena v prospech jednorodičov a veľký krok dopredu oproti súčasnému stavu,“ uviedol minister práce Erik Tomáš. Minister zároveň pripomenul, že rodičia, ktorým druhý rodič neplatí súdom určené výživné, môžu za splnenia zákonných podmienok využiť náhradné výživné. Ak povinný rodič neplatí vôbec alebo platí len časť stanovenej sumy, štát môže poskytnúť náhradné výživné v rozsahu nezaplatenej sumy.

Osamelí rodičia sa pri riešení podobných problémov môžu obrátiť aj na poradne komplexnej pomoci. Na Slovensku ich funguje 46 a poskytujú bezplatné odborné poradenstvo. K dispozícii sú sociálni pracovníci, právnici, ekonómovia či psychológovia. Od marca 2026 poradne pilotne realizujú aj ročný poradenský program pre osamelých rodičov.

Poslankyne chcú umožniť výnimku

Nie všetci rodičia však podľa opozičných poslankýň dokážu nové minimálne výživné zaplatiť. Lucia Plaváková, Simona Petrík a Veronika Veslárová z Progresívneho Slovenska preto predložili novelu zákona o rodine, ktorá by umožnila súdom vo výnimočných prípadoch určiť výživné aj pod hranicou 100 percent životného minima.

Podľa predkladateliek môže byť výrazné zvýšenie minimálneho výživného problematické predovšetkým pre rodičov, ktorí poberajú nízky invalidný dôchodok, majú ťažké zdravotné postihnutie alebo im iné závažné okolnosti bránia dosahovať dostatočný príjem.

Návrh počíta s tým, že súd by mohol v mimoriadnych prípadoch znížiť výživné až na 50 percent životného minima dieťaťa. Pri súčasnej výške životného minima by tak rodič namiesto 134,80 eura platil najmenej 67,40 eura mesačne.

Takéto zníženie by však nebolo automatické. Rodič by musel preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, teda okolnosti, ktoré sám nezavinil a ktoré mu dlhodobo alebo trvalo bránia dosahovať dostatočný príjem.

Zákon by medzi takéto dôvody výslovne zaradil invaliditu, ťažké zdravotné postihnutie alebo inú objektívnu prekážku. Samotný nízky príjem by preto ešte neznamenal, že rodič automaticky získa nárok na nižšie výživné. O každom prípade by rozhodoval súd individuálne. Ten by mohol výživné znížiť, ale nemusel by automaticky určiť najnižšiu možnú sumu.

Príklad: Rodič s invalidným dôchodkom 350 eur

Ako by navrhovaná zmena vyzerala v praxi? Predstavme si rodiča, ktorý poberá invalidný dôchodok 350 eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť voči jednému dieťaťu.

Podľa súčasných pravidiel predstavuje minimálne výživné 40,44 eura. Po jeho zaplatení by rodičovi zostalo 309,56 eura mesačne.

Od januára 2027 sa minimálne výživné zvýši na 134,80 eura. Rodičovi by tak z invalidného dôchodku zostalo už len 215,20 eura na bývanie, stravu, lieky a ďalšie životné náklady.

Ak by parlament schválil nový návrh, súd by mohol po posúdení zdravotného stavu a finančných pomerov rodiča výživné výnimočne znížiť až na 67,40 eura. V takom prípade by rodičovi zostalo 282,60 eura mesačne.

Rozdiel medzi všeobecným minimálnym výživným a navrhovanou najnižšou možnou sumou by predstavoval 67,40 eura mesačne, teda takmer 809 eur ročne.

Ide však len o ilustračný príklad. Invalidita ani konkrétna výška dôchodku by samy osebe nezaručovali, že súd výživné zníži.

Anketa

Ako vnímate navrhovanú zmenu výšky minimálneho výživného pre deti?

Celkovo hlasov: 0

Vyššie výživné môže podľa poslankýň viesť aj k exekúciám

Predkladateľky upozorňujú, že rodičia s vážnymi zdravotnými problémami sa môžu po zvýšení minimálneho výživného dostať do situácie, keď nebudú schopní svoju zákonnú povinnosť splniť. V dôvodovej správe argumentujú, že niektorí rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnia nie preto, že by nechceli, ale preto, že im to ich zdravotný stav a finančné možnosti objektívne neumožňujú.

Ak im súd nebude môcť určiť nižšiu sumu, môže podľa poslankýň dochádzať k hromadeniu dlhov, exekúciám a ďalšiemu zhoršovaniu ich sociálnej situácie. V krajnom prípade upozorňujú aj na riziko straty bývania.

Za nedostatočné riešenie považujú aj argument ministerstva o náhradnom výživnom. Tento mechanizmus síce pomáha dieťaťu, ktorému rodič neplatí, ale nerieši finančné problémy samotného povinného rodiča. Aj v prípade, že štát poskytne dieťaťu náhradné výživné, povinnému rodičovi tým jeho dlh automaticky nezaniká.

Poslankyne sa v dôvodovej správe odvolávajú aj na prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2024, podľa ktorého až 60 percent rodičov, ktorí majú nárok na náhradné výživné, o túto pomoc vôbec nepožiada.

Ako príklad odlišného prístupu uvádzajú Českú republiku, kde zákon nestanovuje pevnú minimálnu sumu výživného. Pri rozhodovaní súd posudzuje nielen potreby dieťaťa, ale aj skutočné možnosti povinného rodiča vrátane jeho zdravotného stavu.

Kedy by mohli začať platiť nové pravidlá?

Zatiaľ čo zvýšenie minimálneho výživného na 100 percent životného minima je už schválené a účinnosť nadobudne 1. januára 2027, návrh na zavedenie výnimiek musí ešte prejsť parlamentom.

Poslankyne navrhujú, aby súdy mohli mimoriadne okolnosti povinných rodičov zohľadňovať od 1. júna 2027. Ak však parlament novelu neschváli, všeobecná minimálna hranica zostane na úrovni 100 percent životného minima bez navrhovanej osobitnej výnimky.

Dôležité je tiež pripomenúť, že suma 134,80 eura vychádza zo životného minima platného od 1. júla 2026. Keďže životné minimum sa každoročne upravuje k 1. júlu, v druhej polovici roka 2027 sa môže zmeniť aj minimálna výška výživného.

Prehľad: Koľko bude predstavovať minimálne výživné?

Obdobie alebo pravidlo

Mesačná suma

Do 31. decembra 2026

40,44 €

Od 1. januára 2027

134,80 €

Navrhovaná výnimka od 1. júna 2027

67,40 €

Zvýšenie oproti súčasnému stavu

+94,36 €

Poznámka: Výpočty vychádzajú zo životného minima na nezaopatrené dieťa vo výške 134,80 eura. Výnimka na úrovni 67,40 eura zatiaľ nie je schválená. Uvedené sumy predstavujú zákonné minimá, nie univerzálnu výšku výživného pre každého rodiča.

内容来自 Pravda - Profesia,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab