Mesto, kde sa žije pod zemou: Domy, hotely aj kostoly sa skryli, dôvod vás prekvapí

Na prvý pohľad vyzerá ako mestečko, ktoré niekto nedokončil. Všade navôkol sa rozprestiera vyprahnutá červenohnedá krajina, na horizonte sa črtajú nízke kopce a medzi domami sa dvíhajú zvláštne kopčeky zeminy. Chýbajú tu však typické strechy, ktoré by človek očakával v bežnom meste. Namiesto nich sú na mnohých pozemkoch viditeľné iba vetracie komíny, vstupy do podzemia a haldy vyťaženej horniny.

Vitajte v Coober Pedy, meste v južnej Austrálii, kde sa ľudia rozhodli vyriešiť jeden z najväčších problémov života v púšti radikálne: presťahovali sa pod zem.

Nie do provizórnych pivníc ani do úkrytov pred búrkou. V skalnom podloží majú plnohodnotné domy s obývačkami, spálňami, kuchyňami a kúpeľňami. Pod zemou sa nachádzajú aj hotely, reštaurácie, múzeum a dokonca kostoly. Niektoré príbytky pôsobia luxusnejšie než mnohé nadzemné domy.

Dôvod je jednoduchý, no jeho dôsledky sú fascinujúce. V lete tu teploty pravidelne prekračujú 40 stupňov Celzia a rozpálená púšť dokáže premeniť obyčajný dom na pec. Niekoľko metrov pod povrchom je však príjemne aj bez neustále zapnutej klimatizácie.

A práve pod zemou sa ukrýva príbeh mestečka, ktoré nevzniklo ako turistická atrakcia. Jeho obyvatelia sem prišli za drahokamom, ktorý zmenil osud celej oblasti.

Všetko sa začalo neúspešným hľadaním zlata

Príbeh Coober Pedy sa začal v roku 1915. Skupina austrálskych zlatokopov z organizácie New Colorado Prospecting Syndicate sa vydala do nehostinnej oblasti hľadať zlato. Po 14 týždňoch neúspešného pátrania sa ich výprava skončila úplne inak, než očakávali. Našli opál.

Prvý výrazný nález sa spája s pätnásťročným Williamom Hutchisonom, synom jedného z členov výpravy. Práve on objavil na povrchu kúsky vzácneho drahokamu. O niekoľko dní neskôr už bolo v oblasti vyznačené prvé ťažobné územie.

Opál je drahokam, ktorý dokáže pri dopade svetla vytvárať nádherné farebné odlesky. Vzniká v horninách, keď sa do ich puklín a dutín dostáva roztok bohatý na oxid kremičitý. Počas dlhého obdobia sa z neho vytvára amorfná forma oxidu kremičitého, ktorá dokáže rozkladať svetlo na rôzne farby.

Coober Pedy sa postupne stalo jedným z najvýznamnejších opálových nálezísk na svete. V širšom regióne vrátane blízkych oblastí Andamooka a Mintabie sa podľa turistických materiálov ťaží približne 85 percent svetovej produkcie opálu. Často sa preto označuje za svetové hlavné mesto opálu.

Zlatokopov však čakala tvrdá realita. V oblasti takmer nepršalo, nebola tu spoľahlivá zásoba pitnej vody a najbližšie väčšie sídla boli stovky kilometrov ďaleko. Prví baníci museli zápasiť nielen s náročnou ťažbou, ale aj s horúčavou a nedostatkom základných potrieb.

V roku 1920 dostalo miesto oficiálne meno Coober Pedy. Miestna samospráva uvádza, že pochádza z domorodého výrazu, ktorý sa prekladá ako „biely muž v diere“. Názov sa neskôr stal až symbolicky výstižným: práve pod zemou si tu ľudia vybudovali nový spôsob života.

Najlepšie miesto na bývanie je priamo v bani

Prvé podzemné príbytky nevznikli ako architektonický experiment. Boli praktickým riešením pre ľudí, ktorí už mali dosť života v rozpálených plechových búdach a provizórnych stavbách.

Baníci si začali upravovať opustené ťažobné chodby a vyhĺbené priestory na bývanie. Neskôr sa z toho vyvinul osobitý typ domu nazývaný dugout. Ide o obydlie vytesané do mäkkého pieskovca, často priamo do svahu, takže z vonkajšej strany môže byť takmer neviditeľné.

Výhodou je prirodzená izolácia. Kým na povrchu môže v lete teplota vystúpiť aj nad 40 stupňov, v podzemných domoch sa počas roka udržiava približne 19 až 25 stupňov Celzia. Obyvatelia tak nemusia nepretržite bojovať s horúčavou pomocou klimatizácie.

A nejde o malé jaskyne s matracom na zemi. Niektoré podzemné domy majú rozlohu až 450 štvorcových metrov. Nachádzajú sa v nich priestranné obývačky, niekoľko spální, kúpeľne, kuchyne aj domáce kiná. Steny a stropy zostávajú často v prirodzenej podobe, takže interiér pripomína kombináciu moderného bývania a luxusnej jaskyne.

Zaujímavé je, že niektoré rodiny si postupne kupovali susedné pozemky a rozširovali svoje obydlia pod zemou. Jednotlivé priestory prepájali tunelmi. Takto mohli vzniknúť rozsiahle podzemné rezidencie, ktoré by na povrchu vyžadovali podstatne väčšiu stavebnú plochu.

Podľa miestnych turistických informácií žije pod zemou približne polovica obyvateľov. Nie je to teda tak, že by celé mestečko zmizlo pod povrchom. Coober Pedy má aj klasické domy, obchody, školy a ďalšie budovy. Podzemné bývanie sa však stalo jeho najznámejším znakom.

Pod zemou nájdete aj kostoly. Jeden vyzerá ako z iného sveta

Keď sa ľudia presťahovali do podzemia, nasledovali ich aj ich tradície a náboženský život. V Coober Pedy preto vznikli kostoly, ktoré by ste v takejto podobe len ťažko hľadali inde.

Katolícky kostol svätých Petra a Pavla otvorili v roku 1967. Miestne turistické zdroje ho označujú za prvý účelovo vybudovaný podzemný katolícky kostol svojho druhu. Neskôr pribudli ďalšie svätyne.

Jednou z najzaujímavejších je pravoslávny kostol svätého Eliáša. Srbská komunita ho vybudovala v roku 1993. Jeho steny zdobia oblúky a výklenky vytesané do horniny, interiér dopĺňajú náboženské maľby a ikonografia. Nejde o jednoduchú kaplnku v starej banskej chodbe, ale o plnohodnotný chrám vytvorený pod zemou.

Existuje aj takzvaný Katakombový kostol, ktorý má pôdorys v tvare kríža. Jeho priestory sú vytesané do pieskovca a pôsobia skôr ako historická svätyňa než moderná náboženská stavba.

Podzemný svet tak nie je iba útočiskom pred horúčavou. Je to miesto, kde sa odohráva bežný život – ľudia sa stretávajú, modlia, pracujú, oddychujú a vychovávajú deti. Turista, ktorý zostane iba na povrchu, pritom môže veľkú časť mesta úplne prehliadnuť.

V púšti majú aj hotel, v ktorom sa spí v skale

Podzemné bývanie sa postupne zmenilo na turistickú atrakciu. Návštevníci dnes nemusia iba obdivovať fotografie nezvyčajných domov. Môžu v nich stráviť noc.

Jedným z najznámejších miest je Desert Cave Hotel. Hotel má izby vytesané do horniny, ale aj klasické nadzemné priestory. Jeho podzemný bar a ďalšie zariadenia umožňujú zažiť, aké je to pohybovať sa v meste pod povrchom.

Turistické zdroje ho označujú za prvý luxusný štvorhviezdičkový hotel svojho typu na svete. Podzemné izby majú výhodu stabilnej teploty a návštevníci si môžu užiť netradičný pobyt bez toho, aby sa museli vzdať pohodlia.

Podobne fungujú aj ďalšie ubytovacie zariadenia. Niektoré vznikli prestavbou bývalých banských priestorov, iné boli vyhĺbené priamo na účely ubytovania.

Práve tento kontrast robí Coober Pedy takým zvláštnym. Ráno môžete vyjsť z hotelovej izby priamo do púštnej horúčavy, no večer sa vrátite do príjemne chladného podzemia. A nad hlavou nemáte strop klasickej budovy, ale niekoľko metrov pieskovca.

Na povrchu vyzerá krajina ako po dopade meteoritu

Ak sa z podzemného sveta vrátite na povrch, čaká vás ďalšie prekvapenie. Okolie mesta vyzerá, akoby sa tu odohrala obrovská stavebná alebo geologická katastrofa. Púšť je posiata jamami, násypmi a zvláštnymi kopčekmi vyťaženej horniny.

Nie sú to však krátery po meteoritoch. Sú výsledkom viac ako storočia hľadania opálov. Baníci sa dostávajú k drahokamom prostredníctvom šácht a podzemných chodieb. Vyťažený materiál vyvážajú na povrch, kde po ňom zostávajú haldy horniny nazývané mullock heaps.

A práve tu sa skrýva aj nebezpečenstvo. Turistická organizácia Coober Pedy upozorňuje na odhadovaných viac ako 1,5 milióna otvorených prieskumných šácht v opálových poliach. Niektoré dosahujú hĺbku až 30 metrov. Mnohé sú opustené a z diaľky ich nemusí byť vôbec vidieť.

Preto sa návštevníkom odporúča nevychádzať na ťažobné územia bez sprievodcu a rozhodne sa nepohybovať mimo vyznačených bezpečných miest. Zvlášť nebezpečné je fotografovanie pri cúvaní – jeden krok nesprávnym smerom môže mať vážne následky.

Zvláštnou atrakciou je takzvané noodling. Návštevníci môžu na povolených miestach prehľadávať haldy horniny, ktorú baníci už vyťažili a odložili. Hľadajú drobné kúsky opálu, ktoré mohli pri prvotnej ťažbe uniknúť pozornosti.

Niektorí miestni si takto privyrábajú, pre turistov je to predovšetkým dobrodružná skúsenosť. Nájsť skutočne hodnotný drahokam je otázkou šťastia. Niekedy však aj malý farebný úlomok stačí na to, aby sa človek cítil ako zlatokop, ktorý práve objavil poklad.

Golfové ihrisko bez jedinej stebliny trávy

Coober Pedy má aj jednu z najzvláštnejších golfových atrakcií v Austrálii. Miestny klub prevádzkuje plnohodnotné 18-jamkové ihrisko, na ktorom však nenájdete klasický zelený trávnik.

Vyprahnuté podnebie a nedostatok vody by udržiavanie rozsiahlej trávnatej plochy výrazne komplikovali. Preto sa hrá na tvrdom púštnom povrchu a hráči si so sebou nosia malé umelé podložky, z ktorých odpaľujú loptičky.

A ešte jedna zvláštnosť: v niektorých podmienkach sa používa aj svietiaca loptička. Golf sa tak dá hrať aj po zotmení, keď už púštna horúčava ustúpi.

Nie je to len kuriozita pre turistov. Klub vznikol v roku 1976 a stal sa súčasťou miestneho života. Aj tu sa ukazuje, ako si obyvatelia prispôsobili bežné aktivity podmienkam, ktoré by inde považovali za prekážku.

Voda je tu vzácnejšia než opál

Mesto, ktoré vyrástlo vďaka drahokamom, má jeden problém, ktorý sa nedá vyriešiť ani najväčším nálezom opálu. Voda.

Coober Pedy leží v oblasti s veľmi nízkymi zrážkami a bez prirodzeného trvalého zdroja povrchovej vody. Prví obyvatelia boli odkázaní na dovoz zásob a improvizované riešenia.

V roku 1922 preto vybudovali podzemnú nádrž s kapacitou približne dva milióny litrov. Ani tá však nedokázala zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie.

V 60. rokoch skúšali využiť aj odsoľovanie vody pomocou solárnej energie. Zariadenie však nedokázalo vyprodukovať dostatočné množstvo pitnej vody a poškodzovali ho silné vetry.

Od roku 1985 funguje modernejšia odsoľovacia úpravňa založená na reverznej osmóze. Surovú vodu čerpajú z artézskych vrtov približne 23 kilometrov severovýchodne od mesta. Potrubím ju privádzajú do zásobníkov a následne upravujú na pitnú.

Je to ďalší paradox Coober Pedy: ľudia si dokázali vybudovať pohodlné domovy v skale, no na zabezpečenie takej základnej veci, akou je voda, potrebujú nákladnú technológiu a dlhú infraštruktúru.

Koniec! Ďakujeme, že ste vyplnili náš test.

Vaše skóre

/ 12

  • 1. Veľká piesočná
  • 2. Simpsonova
  • 3. Lút
  • 4. Tanami
  • 1. Uluru
  • 2. Holubičia skala
  • 3. Half Dome
  • 4. Hoodoos
  • 1. artézskej studni
  • 2. panve
  • 3. efemérnemu toku
  • 4. miestam s endemickým výskytom zvierat
  • 1. Karakoram
  • 2. Murray
  • 3. Austrálske Himaláje
  • 4. Austrálske Alpy
  • 1. Chopok
  • 2. Jahňací štít
  • 3. Lomnický štít
  • 4. Kriváň
  • 1. vodný vír
  • 2. prašný vír
  • 3. rozľahlé bušové oblasti
  • 4. meandre riek
  • 1. Na 2.
  • 2. Na 4.
  • 3. Na 6.
  • 4. Na 8.
  • 1. Fraserov ostrov
  • 2. Melvillov ostrov
  • 3. Klokaní ostrov
  • 4. Magnetický ostrov
  • 1. 0
  • 2. 1
  • 3. 2
  • 4. 3
  • 1. 3200 km
  • 2. 5 600 km
  • 3. 7400 km
  • 4. 9200 km
  • 1. Približne 2 000
  • 2. Okolo 5 000
  • 3. Asi 7 000
  • 4. Viac ako 10 000
  • 1. Uluru
  • 2. Mount Augustus
  • 3. El Capitan
  • 4. Zuckerhut

Okolie pripomína Mars. Hollywood tu našiel ideálne kulisy

Coober Pedy nie je zaujímavé iba tým, čo sa nachádza pod zemou. Jeho okolie patrí k najzvláštnejším púštnym scenériám Austrálie. Rozľahlé roviny, farebné skalné útvary a stolové kopce vytvárajú krajinu, ktorá pripomína povrch inej planéty.

Asi 25 kilometrov severne od mesta leží prírodná rezervácia Kanku-Breakaways s rozlohou približne 14 300 hektárov. Dominujú jej pestrofarebné skalné útvary, ploché vrcholky kopcov a kamenisté planiny. Ich odtiene sa menia podľa denného svetla, najmä pri východe a západe slnka.

Táto oblasť má však aj kultúrny význam. Je tradičným územím domorodého národa Antakirinja Matu-Yankunytjatjara a celá rezervácia je chráneným miestom domorodého dedičstva.

Nezvyčajná krajina prilákala aj filmárov. V okolí Coober Pedy nakrúcali napríklad film Mad Max 3: Dóm hromu s Melom Gibsonom či Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte. Púštne scenérie poskytli tvorcom hotové kulisy pre príbehy odohrávajúce sa v nehostinnom svete budúcnosti.

Mestečko, ktoré si podmanila púšť, ale nevzdalo sa jej

Coober Pedy má dnes približne 2 000 až 2 500 obyvateľov, podľa údajov miestnych inštitúcií. Je to mimoriadne rozmanitá komunita, v ktorej žijú ľudia z viac ako 45 národností. Výraznú stopu tu zanechali najmä prisťahovalci z južnej a východnej Európy, ktorí po druhej svetovej vojne prichádzali za vidinou bohatstva ukrytého v opálových poliach.

Ťažba už nie je takým motorom života ako v čase najväčšieho rozmachu. Klesol počet aktívnych baníkov a čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva cestovný ruch. Návštevníci sem prichádzajú kvôli podzemným hotelom, banským múzeám, kostolom aj nezvyčajnej krajine.

Coober Pedy však nie je iba turistickou atrakciou, v ktorej sa ľudia hrajú na obyvateľov jaskýň. Je to skutočné mesto s nemocnicou, školou, obchodmi a každodenným životom, ktorý sa jednoducho prispôsobil mimoriadnym prírodným podmienkam.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab