Stáva sa Slovensko magnetom na talenty zo zahraničia? Opak je pravdou, pre toto nad nami lámu palicu

Naša ekonomika stojí pred výzvou. Potrebuje prilákať zahraničných vysokokvalifikovaných expertov, takzvané zlaté vajcia. Túto snahu nám však komplikuje vysoké daňové zaťaženie ich práce. Za dobre zarábajúcich ľudí platia naše firmy výrazne viac než v iných krajinách, a tak im zostáva menej peňazí.

O automobilke Kia pri Žiline sa v súčasnosti hovorí najmä v súvislosti s možnosťou, že na Slovensko presunie výrobu všetkých elektromobilov určených pre európsky trh. Pre našu ekonomiku by išlo o výbornú správu a vítanú vzpruhu.

Ak sa tak stane, je možné, že z južnej časti Kórejského polostrova k nám, aspoň dočasne, opäť prídu špičkoví manažéri, technici či inžinieri, ktorí budú mať za úlohu na všetko dohliadnuť. Po ich prípadnom príchode však môžu naraziť na krutú realitu našej krajiny – na vysoké zaťaženie práce vysokokvalifikovaných a dobre zarábajúcich zamestnancov.

Na tento problém nedávno vo svojej analýze upozornil Klub 500, ktorý združuje najväčšie podniky našej krajiny. „Chceme viac inovácií, výskumu, technologických firiem a najmä kvalifikovanej pracovnej sily,“ napísala analytička Klubu 500 Diana Motúzová. „Reálne nastavenie podmienok však týmto ambíciám zatiaľ nezodpovedá,“ skonštatovala ďalej.

Sme najdrahší v regióne

Demografický vývoj pritom ukazuje, že Slovensko nepotrebuje len udržiavať vlastnú kvalifikovanú pracovnú silu vo vnútri krajiny, ale čoraz viac bude potrebovať lákať aj kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.

Tu však narážame na problém. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú atraktivitu krajiny, je totiž aj výška a štruktúra daňovo-odvodového zaťaženia práce. A to je u nás pomerne prísne. Platí pritom, že čím viac zarábate, tým vám štát berie viac.

Klub 500 pripravil modelový príklad zamestnanca s hrubou mzdou 70-tisíc eur ročne, teda mesačne ide o plat okolo 5 800 eur. Na slovenské pomery ide o skutočne vysoký zárobok, na ktorý bežný človek dosiahnuť nedokáže.

Z modelového príkladu vyplýva, že pri takto vysokých platoch patrí Slovensko medzi najdrahšie krajiny. Firma totiž okrem samotnej mzdy musí za zamestnanca platiť aj dane a odvody. Celkové náklady zamestnávateľa na takéhoto pracovníka dosahujú 96 740 eur. To je najviac spomedzi krajín V4 a zároveň výrazne viac ako priemer Európskej únie, ktorý predstavuje 88 852 eur.

„Slovenský zamestnávateľ tak ročne zaplatí za rovnakú hrubú mzdu takmer o osemtisíc eur alebo deväť percent viac ako priemerný zamestnávateľ v Európskej únii,“ ponúkla výpočet Motúzová.

Rovnako dôležité je aj to, akú časť týchto peňazí si napokon odnesie samotný zamestnanec. „Z každých 100 eur, ktoré firma vynaloží na takéhoto človeka, skončí v jeho čistej mzde len približne 47 eur. Zvyšok absorbuje daňovo-odvodový systém,“ podotkla odborníčka.

Analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana pripomína, čo je hlavnou príčinou takéhoto stavu. „Obyčajne sa hovorí o dani z príjmov, ale väčšiu časť daní zaplatia vysokokvalifikovaní ľudia na sociálnych odvodoch. Dôchodkový systém je nastavený tak, že hoci sa ich strop určuje z 11-násobku priemernej mzdy, reálne človek nemôže dostať dôchodok viac ako z trojnásobku priemernej mzdy,“ vysvetlil Ďurana.

V skutočnosti podľa neho takýto človek nedostane ani to. „Uplatňuje sa totiž solidárne krátenie vysokých dôchodkov. Vysokopostavený pracovník tak reálne dostane len 2,4-násobok dôchodku oproti človeku, ktorý celý život poberal priemernú mzdu,“ dodal.

„Predstavte si vysokokvalifikovaného človeka s mesačným príjmom 15-tisíc eur. Z jeho odmeny za prácu dostane Sociálna poisťovňa 5 190 eur. Zároveň získa za ten mesiac rovnaký nárok na dôchodok ako človek s trojnásobkom priemernej mzdy, ktorý odviedol cca 1 757 eur. Rozdiel 3 433 eur je čistá daň, ktorú vysokokvalifikovaný človek platí. Nevzniká mu z nej žiadny nárok,“ pokračoval analytik.

A to je problém. Kvôli nižším odvodom a nižšej dani z príjmu môže podľa Ďuranu Slovák napríklad v susednom Česku zarobiť až dvojnásobok čistej mzdy. „Slovenský zamestnávateľ musí za rovnako kvalifikovaného človeka zaplatiť výrazne viac ako český, čo pochopiteľne znižuje jeho konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu práce,“ uviedol.

„Vôbec preto nie je prekvapujúce, ak vysokokvalifikovaní ľudia, aj keď sú ich reálne len stovky až nižšie tisícky, odchádzajú do Českej republiky a firmy presúvajú alebo zvažujú presun tam,“ načrtol.

Riešenie je jednoduché

Počet cudzincov pritom na našom pracovnom trhu rastie. Koncom septembra ich u nás pracovalo viac ako 150-tisíc. Okrem Ukrajincov je u nás čoraz viac ľudí z tak trochu exotických krajín, ako sú Uzbekistan, Filipíny či India.

V našom hlavnom meste môžete už úplne bežne stretnúť mladého chlapca so zelenou, prípadne inak farebnou taškou Boltu či Woltu na chrbte a s turbanom na hlave. Väčšina takýchto chlapov však pracuje za nízke mzdy, často za minimálnu mzdu, a diery v našej ekonomike plátajú len veľmi mierne.

Aj preto by sme sa mali podľa zástupcov zamestnávateľov viac sústrediť na dovoz mozgov. Pravda sa spýtala aj ministerstva financií na to, či sa v tejto oblasti plánujú v najbližšom období nejaké zmeny. Do našej uzávierky nám však rezort odpovedať nestihol.

Odborníci a zástupcovia zamestnávateľov v tom však majú jasno. „Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce brzdí konkurencieschopnosť Slovenska. V praxi to zvyšuje riziko, že prídeme o investície a pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, napríklad vo výskume či vývoji,“ reagovala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) Miriam Filová.

„Pri rozhodovaní investorov dnes totiž nerozhoduje len dostupnosť ľudí, infraštruktúra či predvídateľné pravidlá, ale aj celková cena práce vrátane nákladov na rôzne odborné pozície. A rovnakou optikou sa na nás pozerajú aj zahraniční špecialisti, ktorí si porovnávajú čistý príjem a kariérne možnosti v rámci celej Európy,“ naznačila.

„Ak sa chceme priblížiť k priemeru Európskej únie a udržať si talenty aj kľúčové investície, musíme začať menej trestať prácu vysokými odvodmi,“ vyjadrila sa jednoznačne.

Takýto postup by však pocítila štátna kasa. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by zníženie sociálnych odvodov o jeden percentuálny bod pre všetkých zamestnancov na Slovensku, nielen pre tých lepšie zarábajúcich, v roku 2027 znamenalo výpadok vo verejných financiách približne 400 miliónov eur ročne.

Samotné príjmy Sociálnej poisťovne by klesli približne o 450 miliónov eur, časť výpadku by však kompenzoval vyšší výber dane z príjmov. Pri znížení odvodov o dva percentuálne body by sa výpadok mohol orientačne pohybovať na úrovni 800 miliónov eur ročne.

RRZ nám odkázala, že uvedené prepočty predstavujú statický vplyv bez zohľadnenia zmien v zamestnanosti a ekonomickej aktivite. Nemožno preto vylúčiť čiastočnú kompenzáciu výpadku prostredníctvom vyššej ekonomickej aktivity, takýto odhad však k dispozícii nemá.

Čísla sú pritom zatiaľ neúprosné. Ukazujú, že počet vysokokvalifikovaných ľudí na Slovensku klesá. Je pritom možné, že časť z nich sa presúva práve do Česka. U našich západných susedov vlani pracovalo viac ako 845-tisíc ľudí zo zahraničia a Slováci sú spomedzi nich druhou najpočetnejšou skupinou, bolo ich viac ako 220-tisíc.

Takmer tretinu z nich, vyše 70-tisíc ľudí, tvoria zamestnanci na riadiacich pozíciách, špecialisti, technickí a odborní pracovníci, teda ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vysokou kvalifikáciou. Najpočetnejšie zastúpenie majú v spracovateľskom priemysle, v tomto sektore pracuje každý štvrtý Slovák žijúci v Česku.

Našinci na českom pracovnom trhu pritom vynikajú. Ako jediní v porovnaní s inými cudzincami zarábajú priemerne viac ako domáci. Kým mediánové platy občanov Poľska, Rumunska a Bulharska sú porovnateľné s príjmami domácich zamestnancov, naši spoluobčania rebríčku bez konkurencie dominujú.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab