Každý sa háda s každým. V tábore pravicových strán panujú zrada, klamstvá aj intrigy

Rok pred parlamentnými voľbami sa na politickej scéne čoraz hlasnejšie ozývajú výzvy na spájanie síl. V časti národno-konzervatívneho spektra však namiesto dohôd pribúdajú obvinenia zo zrady a zákulisných intríg, osobné útoky či spochybňovanie minulosti aj výčitky, že niekto vymenil zásady za moc. Politológ vysvetľuje, komu z aktérov môže rozdrobenosť pomôcť uspieť.

Video

Išla by Republika do koalície so Smerom? Uhrík odpovedá

Problémy so spoluprácou nemá len opozícia, ktorá stále hľadá spôsob, ako sa spoločne postaviť proti súčasnej vláde. Napätie a nezhody sprevádzajú aj politické subjekty z úplne iného konca politického spektra. Hádkam sa totiž nedokázali vyhnúť ani pravicové a krajne pravicové strany a hnutia.

Hoci ich spája snaha osloviť podobnú skupinu voličov, ich predstavitelia si často nevedia prísť na meno. Do už dostatočne rozdrobeného prostredia navyše vstupujú aj nové politické projekty.

Rozchod, ktorý neprebolel

Rozdelenie politických osudov Mariana Kotlebu a Milana Uhríka sa odohralo ešte začiatkom roka 2021, keď skupina popredných predstaviteľov ĽSNS vrátane Uhríka, Milana Mazureka či Miroslava Suju stranu opustila. Dôvodom boli spory o fungovanie a posilňovanie Kotlebovej moci. Odídenci následne prevzali stranu Hlas ľudu a premenovali ju na hnutie Republika.

Po odlúčení sa začali z oboch strán hrnúť vzájomné výčitky. V auguste 2023 sa Uhrík a predstaviteľ ĽSNS Marek Kotleba stretli v diskusnej relácii Sobotné dialógy, kde Kotleba vytiahol kontroverzné šeky v hodnote 1 488 eur, za ktorých rozdávanie bol predseda ĽSNS právoplatne odsúdený. Naznačil, že za nápadom s číselnou symbolikou mohol stáť práve Uhrík. „Ja sa v symbolikách nevyžívam, ani nehľadám diabla na bankovkách,“ bránil sa vtedy líder Republiky.

Uhrík zasa tvrdil, že za obsahom aj fungovaním strany, ktorú opustil, stál výlučne jej líder. „Všetci dobre vedia, že v ĽSNS rozhodoval Kotleba vždy úplne o všetkom, aj o každej čiarke v novinách,“ vyhlásil. Bývalým kolegom odkázal, aby prestali „fňukať a hádzať zlyhania na ľudí, ktorí zo strany odišli“.

Ešte osobnejší útok prišiel v júni 2024. Kotleba vo videu spochybňoval zmenu Uhríkovho správania po „záhadnej“ smrti jeho asistentky Moniky Porubskej, ktorá zomrela 28. apríla 2022. Naznačoval, že sa Uhrík po tejto udalosti začal správať inak, akoby sa niečoho bál. „Nevydiera ťa niekto v súvislosti s úmrtím Moniky Porubskej?“ pýtal sa ho verejne.

O úmrtí mladej ženy vtedy informoval Nový Čas, podľa ktorého ju našli mŕtvu v byte, pričom príčina smrti v tom čase nebola známa. Jej rodičia však neskôr potvrdili, že podľa pitevnej správy zomrela na epileptický záchvat.

Uhrík na jeho slová reagoval na Telegrame. „Kotleba s krížikom na saku neváha zneužiť aj pamiatku zosnulej, aby na nás čo najviac nakydal. Pýtate sa, prečo od neho odchádzajú? Pre toto. Takto sa v súkromí správa ku každému,“ odkázal bývalému straníckemu kolegovi.

Kotleba okrem toho Uhríkovi dlhodobo vyčíta najmä to, že sa po zvolení do Európskeho parlamentu vzdialil od radikálnejších požiadaviek, ako napríklad vystúpenie Slovenska z Európskej únie či z NATO, ktoré kedysi spoločne presadzovali.

Kollár proti všetkým

S členmi má okrem Kotlebu problém aj ďalší odsúdený politik Zoroslav Kollár, predseda mimoparlamentnej strany Právo na pravdu. Síce nepatrí k takým radikálnym subjektom, ako je Kotlebova ĽSNS, aj jeho politická rétorika stojí na kritike progresívnych ideológií, a tak oslovuje rovnakých voličov.

Konflikt sa nedávno odohral medzi samotným Kollárom a členkou hnutia Republika Líviou Pavlíkovou. Začal sa po tom, ako Pavlíková zverejnila video s jeho vyjadreniami o migrácii. Podľa Kollára ich zostrihala tak, aby vyzneli, že mu migrácia neprekáža. Opak vysvetľoval vo vlastnom videu, kde zároveň zaútočil na Pavlíkovú.

Tvrdil, že sa s ním štyri mesiace snažila stretnúť a počas rozhovoru v jeho kaštieli mu údajne hovorila o problémoch v manželstve s Dávidom Pavlíkom, asistentom europoslanca Milana Mazureka (Republika). „Hľadala si iba živobytie pre seba a svoje deti a bola si ochotná, obrazne povedané, vyzliecť si tričko Republiky a robiť pre Právo na pravdu,“ odkázal vo videu.

Pavlíková jeho tvrdenia odmietla a poukázala na to, že Republika má v prieskumoch násobne vyššiu podporu než Kollárova strana, a preto by prestup do jeho politického projektu nedával zmysel. Do sporu sa neskôr zapojil aj predseda Republiky. „Sú veci, ktoré sa v politike nerobia, čo Zoro Kollár nechápe,“ vravel Uhrík.

Kollár sa kriticky vyjadruje aj na adresu Strany vidieka Rudolfa Huliaka, ktorú spája najmä s tým, ako funguje štátna lotériová spoločnosť Tipos. V prípade Tomáša Tarabu mu zas prekáža predovšetkým zonácia TANAP-u a pripisuje mu konanie v prospech finančnej skupiny J&T a podnikateľa Igora Rattaja.

O niečo odlišná je jeho pozícia voči SNS a jej predsedovi Andrejovi Dankovi. Hoci ho v minulosti označil za „slabého politika“, podľa denníka Postoj sa s ním viackrát stretol. V hre tak môže byť aj volebná spolupráca medzi mimoparlamentnou stranou Právo na pravdu, ktorej podpora sa pohybuje približne na úrovni dvoch až troch percent, a SNS s podobnou podporou. Kollár však možnosť spoločnej koalície odmieta.

Čo bude s Huliakom?

Nedôverčiví voči ostatným subjektom na „pronárodnej“ scéne sú aj predstavitelia Strany vidieka – Huliakovci. Jej šéf má dlhodobo napäté vzťahy so šéfom SNS, hoci sám sa v roku 2023 do parlamentu dostal práve z kandidátky národniarov.

Vylúčil aj spoluprácu s politikmi Republiky, ktorí ho vraj oklamali ešte v čase, keď spolu boli na kandidátke ĽSNS. „S ľuďmi ako pán Mazurek, ktorí sú právoplatne odsúdení za fašizmus, spolupracovať nebudem. Moji starí rodičia bojovali v SNP a na kandidátke Republiky určite nebudeme,“ vyhlásil Huliak.

Odmieta spoluprácu aj s Tarabom. Napätie medzi nimi dostalo nový rozmer začiatkom novembra, keď sa k Tarabovmu politickému projektu pridal nezaradený poslanec Roman Malatinec. Ten bol dovtedy podpredsedom Strany vidieka a Huliakovi svoj odchod oznámil až v deň, keď sa rozhodol prestúpiť. Huliak priznal, že ho správa zaskočila. „Doteraz neviem dôvod, ani mi ho nepovedal,“ reagoval.

Jeho Strana vidieka – Huliakovci má pritom ešte nižšiu podporu než Kollárovo Právo na pravdu či SNS. Agentúry ich výsledky v mesačných prieskumoch preferencií preto ani nezverejňujú. Ak bude chcieť minister športu v politike pokračovať, bude pre neho nevyhnutné spolupracovať s ostatnými.

Poslanci NR SR zľava Roman Malatinec, minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smeru), Pavol Ľupták, Ivan Ševčík počas tlačovej konferencie na tému Huliakovci a ich politická budúcnosť 1. júla 2025 v Bratislave. Foto: Jakub Kotian TASR Poslanci NR SR zľava Roman Malatinec, minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smeru), Pavol Ľupták, Ivan Ševčík počas tlačovej konferencie na tému Huliakovci a ich politická budúcnosť 1. júla 2025 v Bratislave.

Kto vyťaží z hádok

Za častými konfliktami vidí politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave predovšetkým dve veci – osobno-mocenské ambície a fakt, že v zápase o priazeň sa uchádzajú o rovnakých voličov. „Potreba zaujať a nutnosť súperiť ich vedie k vzájomným útokom a verejným konfliktom,“ vysvetľuje.

Z ich rozdrobenosti podľa Lenča primárne profitujú ideologickí súperi. „Ťažia z toho, že sa takto súperiace strany vyradia z Národnej rady,“ hovorí. Sekundárne môžu ich konflikty pomôcť aj tým, ktorí sú ideovo blízki k týmto stranám, no priamo sa nezúčastňujú týchto konfliktov.

Lenč pred voľbami zatiaľ nevidí veľký priestor na spájanie týchto subjektov. Hoci sa o vytváraní volebných blokov hovorí už niekoľko mesiacov, v praxi podľa neho zatiaľ prevládajú skôr konflikty. „Môžeme očakávať skôr štiepenie než spoluprácu. Silný aktér z tohto spektra – Republika – o vytváranie bloku nestojí a ostatní sa nateraz voči sebe vyhraňujú a na spájanie nemyslia,“ zhodnotil.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab