V tomto meste vyšlo včera slnko naposledy. Potom nastane 65 dní bez jediného rána

Ráno odchádzate do práce za tmy, na obed sa obloha na chvíľu sfarbí do modra a popoludní je opäť noc. A takto každý deň, celé dva mesiace.

Pre obyvateľov najsevernejšieho mesta Spojených štátov sa včera začalo obdobie, počas ktorého neuvidia ani jeden východ slnka. Najbližšie sa nad obzorom objaví až v januári.

V mestečku Utqiagvik na severnom pobreží Aljašky sa 19. novembra začala polárna noc. Posledný západ slnka tam nastal už v stredu 18. novembra o 13.42 miestneho času. Odvtedy sa slnečný kotúč neukáže nad horizontom nasledujúcich 65 dní.

Ďalší východ slnka je naplánovaný až na 23. januára 2027, krátko po jednej hodine popoludní. Aj vtedy však bude mať slnko len krátku návštevu – nad obzorom zostane približne hodinu a trinásť minút.

Nie je to 65 dní absolútnej tmy

Názov polárna noc môže vyvolávať predstavu čiernej tmy, v ktorej človek nerozozná ani vlastnú ruku. Realita je o niečo farebnejšia. Hoci slnko zostáva pod horizontom, Utqiagvik každý deň zažíva niekoľko hodín súmraku.

Najvýraznejšie je to okolo poludnia. Južná časť oblohy sa jemne rozjasní, sneh odráža slabé svetlo a krajina sa ponorí do zvláštnej modrastej žiary. Nie je to denné svetlo, na aké sme zvyknutí v strednej Európe, ale ani úplná čierno-čierna noc.

Počas zimného slnovratu 21. decembra bude v meste súmrak trvať približne od 11.56 do 14.55. Takmer tri hodiny o niečo svetlejšej svetlejšej oblohy, hoci slnko sa vôbec neukáže.

Dôvodom je sklon zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Keď je severná pologuľa v zime odklonená od Slnka, oblasti za severným polárnym kruhom sa dostávajú do obdobia, keď slnečný kotúč nevystúpi nad horizont. Čím bližšie k severnému pólu, tým dlhšie tento jav trvá.

Pre porovnanie: na samotnom severnom póle trvá polárna noc približne 179 dní. V Utqiagviku je to 65 dní, čo je stále poriadne dlhá prestávka od priameho slnečného svetla.

Mesto, kde sa život nezastaví

Utqiagvik leží približne 515 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, na pobreží Severného ľadového oceánu, v mieste, kde sa stretávajú Čukotské a Beaufortovo more. Do najbližších veľkých aljašských miest sa nedá dostať po cestnej komunikácii. Spojenie so zvyškom štátu zabezpečujú lietadlá.

Mesto má približne 5 000 obyvateľov a do roku 2016 sa volalo Barrow. Súčasný názov pochádza z jazyka pôvodného obyvateľstva Iñupiat, ktoré v tejto oblasti žije po stáročia. Nie je to turistická osada, ktorá by sa na zimu vyľudnila. Fungujú tu školy, obchody aj bežné služby a obyvatelia pokračujú vo svojich každodenných povinnostiach.

Pre miestnych je zima zároveň obdobím tradičných činností. Lov, rybolov, spracovanie úlovkov či šitie tradičného oblečenia patria k životu komunity. Fotograf Eben W. Hopson, ktorý v Utqiagviku vyrastal, opísal pre AccuWeather zimnú rutinu jednoducho: ľudia majú prácu, venujú sa kultúrnym aktivitám a zostávajú vo švungu.

Jedna z učiteliek, ktoré v meste pôsobili, opisovala, ako sa snažila počas polárnej noci pravidelne chodiť von a využívať aj slabé denné svetlo. V škole sa pritom vyučuje normálne. Deti ráno prichádzajú do osvetlených tried, hoci vonku panuje arktická tma.

Video

Záchrana rybára na Aljaške

Zdroj: U.S. Coast Guard Arctic

Keď sa slnko vráti, zostane celé mesiace

Obyvatelia Utqiagviku nezažívajú iba dlhú zimu bez slnka. O niekoľko mesiacov sa situácia obráti presne naopak.

Približne od polovice mája do začiatku augusta tam slnko vôbec nezapadá. Ide o takzvané polnočné slnko. Človek môže o polnoci vyjsť von a stále vidieť slnečnú guľu nad horizontom. Kým teraz sa obyvatelia lúčia so slnkom na viac než dva mesiace, v lete ho majú k dispozícii nepretržite celé týždne.

Anketa

Zvládli by ste život v polárnej noci?

Celkovo hlasov: 0

Zima, ktorá preverí aj psychiku

Dlhodobá neprítomnosť slnečného svetla nie je iba romantickou kulisou pre fotografie polárnej žiary. Môže narušiť biologické hodiny, spánkový režim a náladu. Niektorí obyvatelia preto využívajú svetelnú terapiu, iní sa snažia udržiavať pravidelný režim a čo najviac sa hýbať.

K tomu sa pridáva arktický mráz. Priemerná januárová maximálna teplota sa pohybuje okolo –15 °C, pričom mrazivé dni môžu byť ešte výrazne chladnejšie. V takých podmienkach sa aj krátka cesta do obchodu mení na malú výpravu.

Zaujímavým spoločníkom polárnej noci je polárna žiara. Keď sa obloha vyjasní a nad horizontom sa objavia zelené či fialové svetelné závoje, tma dostáva úplne inú podobu. Nie je to však každodenná záruka – závisí od počasia, oblačnosti aj slnečnej aktivity.

A návrat slnka? Ten je pre miestnych udalosťou, na ktorú sa tešia. Obyvateľ Malcolm Noble opísal pre Alaska Public Media, že keď sa slnko konečne vráti, ľuďom sa rozžiaria tváre a chcú jednoducho vyjsť von.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab