Miliardové investície, no domy zostávajú opustené. V Náhornom Karabachu sa odohráva príbeh, s ktorým Azerbajdžan nepočítal

Azerbajdžan investoval približne 15 miliárd dolárov do obnovy území, ktoré získal späť po vojenských operáciách v Náhornom Karabachu. Ambiciózny plán návratu 140-tisíc vysídlených obyvateľov však výrazne zaostáva. Podľa odborníkov návrat komplikujú mínové polia, nedostatok pracovných príležitostí aj skutočnosť, že mnohí ľudia si za uplynulé desaťročia vybudovali nový život inde.

Etnickí Arménmi z azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach sedia na nákladnom aute, ktoré smeruje do mesta Goris v juhoarménskej provincii Sjunik, 26. septembra 2023.

Azerbajdžanská vláda plánovala v rámci programu Veľký návrat presídliť do konca roka 2026 na znovuzískané územia 140-tisíc vnútorne vysídlených obyvateľov. Podľa aktuálnych tvrdení Baku sa však zatiaľ vrátilo iba 41-tisíc ľudí. Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) upozorňuje, že tento údaj nemohlo nezávisle overiť, keďže zahraniční novinári majú naďalej obmedzené možnosti samostatného prístupu do regiónu.

Premenu znovuzískaných území však dokumentuje RFE/RL aj prostredníctvom porovnania satelitných snímok z rôznych období. V meste Fuzuli zachytávajú zábery z novembra 2019 územie plné zarastených ruín, zatiaľ čo na záberoch z decembra 2025 už vidno nové bytové domy.

🧵1/4 Satellite Images Reveal Reality Of Azerbaijan's 'Great Return' To Nagorno-Karabakh Recent satellite imagery of the area shows the massive scale of an ongoing construction blitz, even as displaced locals remain reluctant to return to the war-haunted territory. Photo: Apartment blocks in Fuzuli seen in December 2025. An earlier November 2019 image shows the same site when it was dotted with overgrown ruins. 📸Google Earth/2026 Planet Labs

— Radio Free Europe/Radio Liberty (@RFERL) November 20, 2026

Územia sa dostali pod úplnú kontrolu Azerbajdžanu v roku 2023 po sérii vojenských operácií proti arménskym silám. Baku následne spustilo rozsiahlu obnovu s cieľom umožniť návrat Azerbajdžancov, ktorí svoje domovy opustili počas prvej karabašskej vojny v rokoch 1988 až 1994.

Mnohí presídlenci si už vybudovali život inde

Podľa Farida Guliyeva, docenta politológie na Americkej univerzite v Dubaji, bol cieľ presídliť 140-tisíc ľudí do konca roka pravdepodobne príliš ambiciózny. Okrem pretrvávajúceho zamínovania územia totiž nezohľadňoval spoločenské zmeny, ktorými vysídlení obyvatelia prešli.

„Stanovené ciele dostatočne nezohľadňujú, ako veľmi sa život vysídlených ľudí za posledné tri desaťročia zmenil,“ uviedol Guliyev pre RFE/RL.

Mnohí vysídlenci, najmä mladšie generácie, sa podľa neho začlenili do mestského života v Baku a ďalších azerbajdžanských mestách. Presťahovanie do obnovených oblastí preto pre nich nemusí byť atraktívne.

Významnou prekážkou je aj neistá ekonomická situácia. Aytaj Amirjanli, ktorá sa nedávno vrátila do Náhorného Karabachu, v septembri pre azerbajdžanskú redakciu RFE/RL uviedla, že mnohí navrátilci región opäť opúšťajú, pretože si nedokážu nájsť zamestnanie.

🧵3/4 The Great Return program aimed to resettle 140,000 internally displaced people (IDPs) in the recaptured territories by the end of 2026. But with that deadline approaching, Baku claims that only 41,000 have returned. RFE/RL could not independently verify that figure, as it is still difficult for foreign journalists to access the area independently. Photo: Agali, a “smart village” in the Zangilan District, seen in May 2026. An image from October 2020 image shows farmland and a small collection of houses before the massive development was built. 📸Google Earth

— Radio Free Europe/Radio Liberty (@RFERL) November 20, 2026

„Väčšina už zamkla svoje domy a vrátila sa do Baku,“ povedala Amirjanli o vysídlených obyvateľoch, ktorí sa pokúsili usadiť v obnovených oblastiach.

Ďalším faktorom môže byť strata štátnej podpory. Vysídlení obyvatelia dostávajú príspevky vrátane mesačnej dávky na potraviny vo výške približne 35 dolárov na osobu. Podľa Guliyeva môže návrat znamenať stratu časti týchto výhod, pričom pracovné príležitosti na znovuzískaných územiach zostávajú neisté.

Miliardové investície sprevádzajú spory o historické pamiatky

Azerbajdžan sa snaží návrat obyvateľstva podporiť rozsiahlymi investíciami do infraštruktúry. Podľa údajov vlády bolo na obnovu vyčlenených približne 15 miliárd dolárov a na znovuzískaných územiach vzniklo 1 500 kilometrov nových ciest. Od mín sa podľa zverejnených údajov podarilo vyčistiť približne 22 percent územia.

Stavebné práce však vyvolávajú aj kontroverzie. Baku čelí kritike za demolácie historických arménskych kostolov, chrámu v meste Chankendi a celých dedín.

Jedným z najvýraznejších prípadov je bývalá dedina Dašalti, v arménčine známa ako Karintak, ktorá bola začiatkom roka 2023 úplne zrovnaná so zemou. Na jej mieste dnes stojí mešita.

Kritiku vyvolali aj správy o demolácii Katedrály Svätej Bohorodičky v Chankendi začiatkom roka 2026. Azerbajdžanská poslankyňa Elnara Akimova však obvinenia odmietla.

„Baku v rámci štátnej politiky chráni náboženské a historické pamiatky na svojom území a nikdy nemalo v úmysle ničiť náboženské dedičstvo,“ uviedla pre azerbajdžanskú redakciu RFE/RL.

Región po odchode arménskeho obyvateľstva

Náhorný Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, no do roku 2023 v ňom žilo približne 100-tisíc etnických Arménov.

Po azerbajdžanskej vojenskej ofenzíve v septembri 2023, ktorá ukončila existenciu separatistickej správy a zabezpečila Baku kontrolu nad regiónom, utiekla do Arménska takmer celá tamojšia arménska populácia.

Azerbajdžanská vláda teraz pokračuje v obnove a presídľovaní vlastných občanov do regiónu. Doterajšie výsledky však naznačujú, že samotná výstavba domov a infraštruktúry nestačí na splnenie cieľov programu Veľký návrat. Kľúčovou prekážkou zostáva vytvorenie podmienok, ktoré obyvateľom umožnia nájsť si prácu a dlhodobo sa v regióne usadiť.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab