Lekári bijú na poplach pre financovanie kardiocentier. Štátne zariadenia vraj ťahajú za kratší koniec

Lekárske odborové združenie (LOZ) upozorňuje na rozdiely vo financovaní štátnych a súkromných kardiocentier zo strany štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Kým súkromným zariadeniam podľa odborárov výrazne navyšuje rozpočty, štátne kardiocentrá nemajú dostatok financií na plné využitie svojich existujúcich kapacít. Dáta centrálneho klasifikačného systému na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR podľa LOZ zároveň ukazujú podobný princíp u všetkých zdravotných poisťovní. Zástupcovia lekárskych odborov o tom informovali na piatkovej tlačovej konferencii.

Video

Šaško predstavil plán na ochranu sestier, lekárov a záchranárov

Súkromné kardiocentrum dostalo vyššie navýšenie

LOZ upozornilo, že podľa údajov zo zmlúv VšZP sa medzi rokmi 2025 a 2026 líši výška navýšenia platieb za lôžkovú zdravotnú starostlivosť v jednotlivých kardiocentrách.

Kým súkromnému Kardiocentru CINRE Bratislava poisťovňa podľa odborárov navýšila rozpočet o 727 000 eur mesačne, Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave iba o 397 000 eur. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach dostal podľa LOZ navýšenie o 204 000 eur mesačne a súkromné Kardiocentrum Košice-Šaca o 231 000 eur mesačne.

Lekárski odborári upozorňujú, že štátne kardiocentrá už teraz disponujú kapacitami, ktoré pre nedostatočné financovanie zo strany poisťovní nie sú plne využívané na liečbu čakajúcich pacientov.

Podľa LOZ ide o dlhodobé a systematické ekonomické oslabovanie štátnych národných kardiocentier, ktoré môže viesť až k ich cielenej likvidácii. Takýto spôsob financovania podľa odborárov vyvoláva vážne otázky o motiváciách vedenia VšZP, ako aj o tom, či poisťovňa postupuje v záujme pacientov a efektívneho využívania verejných financií.

Odborári žiadajú zásah ministra

LOZ preto požaduje, aby VšZP pred zazmluvnením ďalších poskytovateľov najskôr zabezpečila využitie dostupných kapacít štátnych kardiocentier a zvážila uzavretie siete pre nových poskytovateľov.

Zároveň vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby zasiahol. Od vedenia VšZP žiada zverejnenie konkrétnych kritérií, na základe ktorých rozhoduje o navyšovaní zmluvných objemov jednotlivým kardiocentrám.

Súkromné poisťovne: Peniaze majú nasledovať pacienta

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union v reakcii deklarovali presvedčenie, že peniaze majú v zdravotníctve nasledovať pacienta. Zdravotnícke zariadenia, ktoré ošetria viac pacientov, by preto mali dostať viac zdrojov ako tie, ktoré ich ošetria menej.

„Kardiocentrá platíme férovo a podľa porovnateľných pravidiel bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo súkromné zariadenia. Rozhodujúca má byť zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujú pacientom, nie forma ich vlastníctva. Odmietame snahy stavať štátnych a súkromných poskytovateľov proti sebe,“ informoval za poisťovne Matej Štepianský.

Zároveň upozornil na to, že v téme vnímajú boj proti súkromným poskytovateľom v zdravotníctve, lobing a snahu vymôcť čo najlepšie podmienky pre LOZ. Dôsledkom takéhoto postupu podľa neho môže byť zhoršenie služieb pre pacientov.

„Ak majú niektoré štátne kardiocentrá problém napríklad s prezamestnanosťou, tento problém sa má riešiť interne, nie obmedzovaním alebo zatváraním súkromných zariadení,“ dodal.

VšZP obvinenia odmieta, hovorí o manipulácii

VšZP v reakcii pre TASR uviedla, že všetky kardiocentrá platí za výkon. Vyjadrenia LOZ označila za manipulatívne.

„Za zdravotnú starostlivosť svojich poistencov v štátnych kardiocentrách zaplatí v roku 2026 celkovo 183,7 milióna eur, v súkromných to bude 75,9 milióna eur. Napriek tomu, že vedenie VšZP si LOZ váži, dnešné vyhlásenia považuje za účelové a manipulatívne. Riešiť na konci roka 2026 takmer štyri roky staré dáta nedáva zmysel,“ uviedla poisťovňa.

Pripomenula tiež, že posledné súkromné kardiocentrum zazmluvnila ešte v roku 2023, teda za bývalej vlády a bývalého vedenia zdravotnej poisťovne. Prenášanie zodpovednosti na súčasné vedenie preto považuje za neadekvátne a zavádzajúce.

Poisťovňa ďalej zdôraznila, že v roku 2026 zaplatila štátnym kardiocentrám 183,7 milióna eur a súkromným menej ako polovicu tejto sumy, konkrétne 75,9 milióna eur. „Pričom v oboch prípadoch ide o tri zdravotnícke zariadenia, teda pomer financovania je zrejmý,“ podotkla.

Štátnym zariadeniam navýšili limity o ďalšie milióny

VšZP zároveň uviedla, že v novembri navýšila limity štátnym zariadeniam. Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici pridala ďalšie dva milióny eur a Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach ďalších 210 000 eur.

Poisťovňa sa vyjadrila aj k hospodáreniu NÚSCH. Podľa nej nejde o jej zodpovednosť, keďže ústavu každý rok zaplatila viac, ako mu prináležalo podľa sadzieb Centra pre klasifikačný systém.

„Inými slovami, strata NÚSCH by bola ešte vyššia, ak by VšZP platila v zmysle štátom stanovených sadzieb,“ uviedla poisťovňa.

Zároveň zopakovala, že všetky kardiocentrá sú financované prostredníctvom systému DRG, teda výhradne za poskytnuté výkony a podľa rovnakých cien stanovených Centrom pre klasifikačný systém DRG.

„Pre poistenca je podstatná dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nie to, kto zdravotnícke zariadenie vlastní,“ dodala VšZP.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab