Irak sa postavil jednému z najmocnejších spojencov Iránu. Armáda vstúpila do jeho bašty
Iracké bezpečnostné sily v piatok vstúpili do mesta Džurf as-Sachr južne od Bagdadu, ktoré viac ako desaťročie predstavovalo jednu z hlavných bášt mocnej proiránskej milície Katáib Hizballáh. Ešte pred niekoľkými dňami jej bojovníci hrozili ozbrojeným odporom, ak sa vládne jednotky pokúsia preniknúť na ich územie. Napokon sa však podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá umožnila nasadenie armády bez priameho vojenského stretu.
Generálporučík Saad Maan (uprostred) hovorí s novinármi počas slávnostného zriadenia nového veliteľského centra v Džurf al-Sachar – oblasti v irackej provincii Bábil (južne od Bagdadu), ktorá je dlhodobou baštou milícií Katáib Hizballáh podporovaných Iránom 20. novembra 2026
Za vyhroteným konfliktom stojí vyšetrovanie rozsiahleho rozkrádania irackej ropy. Vyšetrovatelia objavili nelegálne napojenie na ropovod, skryté čerpacie zariadenia, provizórne zásobníky a malú utajenú rafinériu. Irackí predstavitelia odhadujú možné škody na stovky miliónov dolárov.
Milícia obvinenia odmieta a tvrdí, že vláda sa prostredníctvom vyšetrovania pokúša oslabiť jej vojenskú moc.
Ešte pred pár dňami hrozili bojom
Podľa agentúry Reuters sa v piatok do mesta presunul konvoj vládnych vozidiel s irackými vlajkami. Vojaci následne zaujali pozície v jeho centre, zatiaľ čo ozbrojenci Katáib Hizballáh zostávali pri svojich vlajkách.
Iracký premiér Alí Zajdí označil vstup bezpečnostných síl za začiatok obnovovania štátnej autority v oblastiach, kde mali ozbrojené skupiny doteraz rozsiahly vplyv. Zdôraznil, že vláda neustúpi od rozhodnutia dostať všetky zbrane a ozbrojené zložky pod kontrolu štátu.
Podľa irackých predstaviteľov vzniklo v oblasti spoločné bezpečnostné veliteľstvo. Na zabezpečení územia sa majú podieľať armáda, federálna polícia, energetická polícia a jednotky Ľudových mobilizačných síl, známych pod skratkou PMF.
Práve energetická polícia už začala zabezpečovať ropovod prechádzajúci oblasťou. Kompromis však neznamená okamžité odzbrojenie milície. Podľa agentúry AP jej bojovníci nemusia územie opustiť ihneď. Reuters informoval, že sa očakáva ich presun do iných častí Iraku. Al-Džazíra uvádza, že na stiahnutie dostali približne mesiac.
Skryté čerpadlá a tajná rafinéria
Dôvodom mimoriadneho zásahu je rozsiahle vyšetrovanie podozrení z organizovaného pašovania ropy. Podľa zistení Reuters irackí vyšetrovatelia pri kontrole oblasti objavili nezákonné napojenie na štátny ropovod, z ktorého páchatelia údajne odčerpávali surovú ropu do provizórnych zásobníkov vyhĺbených v zemi.
Ropovod má priemer približne 66 centimetrov a podľa dokumentu irackého ministerstva ropného priemyslu prepravuje najmenej 200-tisíc barelov ropy denne. Toto číslo označuje objem prepravovaný potrubím, nie množstvo údajne ukradnutej ropy.
Vyšetrovatelia podľa bezpečnostných zdrojov našli aj čerpadlá ukryté v hangároch. Tie mali umožňovať plnenie cisterien tak, aby sa ich prevádzka dala ťažšie odhaliť zo vzduchu. V oblasti objavili aj malú rafinériu, ktorá mala fungovať mimo oficiálneho systému.
Podľa irackých predstaviteľov sa podozrivé aktivity mohli odohrávať už od roku 2021. Ich celkový rozsah zatiaľ nie je presne vyčíslený, no potenciálna hodnota odčerpanej ropy môže dosahovať stovky miliónov dolárov.
Vyšetrovanie už viedlo k odvolaniu deviatich vysokopostavených bezpečnostných a ropných funkcionárov vrátane predstaviteľov polície, spravodajských zložiek a štátnej spoločnosti spravujúcej ropovody. Premiér nariadil, aby podozriví z trestnej činnosti boli postavení pred súd.
Do sporu musel vstúpiť aj Irán
Konflikt medzi irackou vládou a Katáib Hizballáh vyvolal obavy z vnútorných ozbrojených zrážok. Milícia patrí medzi najvýznamnejších spojencov Iránu v Iraku a disponuje rozsiahlymi zásobami zbraní vrátane rakiet a útočných dronov.
Keď vláda oznámila zámer prevziať kontrolu nad jej baštou, predstavitelia milície pohrozili odporom. Podľa Reuters a AP následne do Bagdadu pricestoval Esmáíl Káání, veliteľ elitných jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd. Jeho úlohou malo byť pomôcť sprostredkovať dohodu a zabrániť ozbrojenej konfrontácii.
Kompromis sa podarilo dosiahnuť vo štvrtok po rokovaniach, do ktorých sa zapojili aj vplyvní irackí šiitskí politici. Výsledkom je postupný presun vládnych bezpečnostných síl do oblasti a plánované stiahnutie časti ozbrojencov Katáib Hizballáh. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery milícia skutočne stratí svoj dlhoročný vplyv nad územím.
Mesto, do ktorého sa obyvatelia roky nemohli vrátiť
Džurf as-Sachr, známy aj pod názvom Džurf an-Nasr, sa nachádza v provincii Bábil približne 50 až 60 kilometrov od Bagdadu. V roku 2014 ho iracké bezpečnostné sily a spojenecké milície dobyli späť od organizácie Islamský štát.
Katáib Hizballáh si následne v oblasti vybudoval rozsiahle vojenské zázemie. Prístup civilistov bol výrazne obmedzený a mnoho pôvodných obyvateľov, prevažne sunnitských moslimov, sa nemohlo vrátiť do svojich domovov. Oblasť zostávala do veľkej miery uzavretá viac než desaťročie.
Iracké úrady teraz plánujú postupne obnovovať prístup na miestne komunikácie. Súčasťou ďalšieho postupu má byť bezpečnostná kontrola územia a následné vytvorenie podmienok na návrat vysídlených obyvateľov. Zatiaľ však nejde o potvrdený návrat ľudí do ich pôvodných domovov.
Zápas o moc a peniaze
Premiérova iniciatíva prichádza v čase, keď Spojené štáty tlačia na irackú vládu, aby obmedzila vojenský a politický vplyv ozbrojených skupín napojených na Teherán. Katáib Hizballáh patrí medzi organizácie, ktoré Washington označuje za teroristické.
Podľa bezpečnostných analytikov môže byť vyšetrovanie ropných krádeží súčasťou širšej snahy oslabiť ekonomické zázemie skupín, ktoré sa odmietajú podriadiť štátu.
Zásah v Džurf as-Sachr tak nie je iba vyšetrovaním možnej hospodárskej kriminality. Je zároveň skúškou, či iracká vláda dokáže obmedziť moc ozbrojených organizácií, ktoré majú vlastné vojenské kapacity, politické kontakty a ekonomické zdroje.
Piatkový vstup armády ukazuje, že Bagdad dosiahol prvý konkrétny posun bez ozbrojeného konfliktu. O tom, či pôjde o skutočný prelom, však rozhodne až rozsah odchodu milície, kontrola ropnej infraštruktúry a schopnosť vlády udržať si v oblasti trvalú autoritu.
内容来自 Pravda - Svet,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗