Nečakaný návrh Trumpovho človeka šokoval spojenca USA. Washington musel vysvetľovať, čo sa deje
Predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne navrhol Guyane, aby zvážila prenechanie časti svojho územia susednej Venezuele.
Mapa Venezuely zahŕňajúca región Esequibo, o ktorý vedie krajina spor so susednou Guyanou
Podľa troch zdrojov agentúry Reuters vyvolal návrh medzi guayanskými predstaviteľmi také znepokojenie, že požiadali Washington o vysvetlenie. Americkí diplomati následne ubezpečili svojho spojenca, že Spojené štáty nemenia doterajší postoj k hraniciam medzi oboma krajinami.
V centre pozornosti sa ocitol región Essequibo, ktorý tvorí približne dve tretiny územia Guyany. Venezuela si na túto oblasť dlhodobo robí nárok, hoci ju spravuje Guyana a väčšina medzinárodného spoločenstva ju považuje za jej súčasť.
Návrh, ktorý zaskočil amerického spojenca
Podľa Reuters prišiel s nezvyčajnou iniciatívou Jeremy Lewin, ktorý v tom čase pôsobil ako riaditeľ politického plánovania amerického ministerstva zahraničných vecí.
Video
Armáda USA zaútočila na venezuelskú loď, ktorá podľa nej prevážala drogy
Odvysielané 3. 10. 2025
Zdroj: Twitter / Pete Hegseth
Počas septembrového stretnutia vo Washingtone mal guayanskému predstaviteľovi Robertovi Persaudovi ponúknuť sprostredkovanie rozhovorov s venezuelskou prezidentkou Delcy Rodríguezovou.
Dva zdroje oboznámené s rokovaniami tvrdia, že Lewin otvoril aj možnosť, aby Venezuela získala čiastočnú kontrolu nad regiónom Essequibo. Táto predstava zaskočila guayanských predstaviteľov, pretože ich vláda dlhodobo odmieta akékoľvek rokovania o odovzdaní svojho územia.
Po stretnutí preto požiadali ďalších predstaviteľov amerického ministerstva zahraničných vecí o objasnenie postoja Spojených štátov. Podľa Reuters dostali ubezpečenie, že Washington svoju politiku voči hraniciam Guyany a Venezuely nemení.
Tvrdí, že konal na pokyn Bieleho domu
Lewin v rozhovore pre Reuters potvrdil, že s predstaviteľmi oboch krajín viedol predbežné rokovania o územnom spore. Uviedol, že iniciatíva nadväzovala na žiadosť Delcy Rodríguezovej o americké sprostredkovanie.
Venezuelská prezidentka podľa neho v máji zaslala Donaldovi Trumpovi list, v ktorom žiadala pomoc pri vytvorení podmienok na rozhovory s Guyanou. Lewin agentúre poskytol jeho kópiu, Reuters však nedokázal nezávisle overiť jej pravosť.
Rodríguezová sa podľa Lewina k územnej otázke vrátila aj počas ich júlového stretnutia v Caracase. Lewin tvrdí, že Biely dom ho následne požiadal o predbežné dôverné rozhovory s oboma stranami a že o ich výsledkoch informoval aj ministra zahraničných vecí Marca Rubia.
Biely dom na otázku Reuters, či takéto rokovania nariadil, priamo neodpovedal. Nie je teda preukázané, že Trumpova administratíva oficiálne schválila návrh, podľa ktorého by Guyana mala odovzdať časť svojho územia Venezuele.
Washington ubezpečoval, že hranice zostávajú nezmenené
Po zverejnení informácií sa k situácii vyjadrilo guayanské ministerstvo zahraničných vecí. Potvrdilo, že na septembrovom stretnutí s predstaviteľmi Spojených štátov sa diskutovalo o územnom spore s Venezuelou.
Podľa ministerstva sa rozhovory sústredili na konanie pred Medzinárodným súdnym dvorom a podporu Washingtonu pre tento proces. Guayanská diplomacia zároveň oznámila, že dostala ubezpečenie, podľa ktorého sa americké stanovisko nezmenilo.
Americké veľvyslanectvo v Georgetowne následne zopakovalo podporu arbitrážnemu rozhodnutiu z roku 1899, ktoré určilo pozemnú hranicu medzi Venezuelou a vtedajšou Britskou Guyanou.
Dodalo, že túto hranicu treba rešpektovať, pokiaľ nové vymedzenie neurčí príslušný súdny orgán alebo s ním nebudú súhlasiť obe krajiny.
Práve zmienka o možnosti zmeny hraníc na základe dohody vyvolala v Guyane ďalšie otázky. Guayanská vláda totiž považuje otázku odovzdania Essequiba za nevyjednávateľnú.
Spor o obrovské územie bohaté na suroviny
Región Essequibo leží na západe Guyany a zaberá približne 160-tisíc štvorcových kilometrov. Je bohatý na zlato, diamanty a bauxit. Venezuela spochybňuje rozhodnutie medzinárodnej arbitráže z roku 1899, ktorá toto územie priznala vtedajšej Britskej Guyane.
Caracas tvrdí, že rozhodnutie bolo neplatné, a odvoláva sa na Ženevskú dohodu z roku 1966, ktorá stanovila mechanizmus riešenia sporu. Guyana naopak považuje arbitráž za platnú a záväznú.
V roku 2018 preto požiadala Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby platnosť rozhodnutia potvrdil. Súd už vydal predbežné opatrenia, podľa ktorých Venezuela nesmie meniť existujúci stav v spornej oblasti, ktorú spravuje Guyana.
Napätie ešte zosilnelo po objavení rozsiahlych zásob ropy v morských oblastiach pri pobreží Guyany v roku 2015. Nálezy prilákali zahraničných investorov vrátane amerického koncernu ExxonMobil.
Spojené štáty sa medzitým zbližujú s Venezuelou
Zistenia Reuters prichádzajú v období výraznej zmeny vzťahov medzi Washingtonom a Caracasom. Po januárovom zajatí bývalého venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými silami prevzala vedenie krajiny jeho niekdajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová.
Trumpova administratíva následne začala s Venezuelou rozvíjať novú politickú, energetickú a bezpečnostnú spoluprácu.
V stredu 18. novembra pricestoval do Caracasu americký minister obrany Pete Hegseth. Oznámil dohodu o obnovení vojenských vzťahov medzi oboma krajinami vrátane spoločného výcviku a zdieľania spravodajských informácií.
Trumpova administratíva zároveň presadzuje rozsiahlu spoluprácu pri využívaní venezuelských ropných zásob. Práve v tomto kontexte získavajú Lewinove rozhovory nový význam. Washington sa približuje k Venezuele, zatiaľ čo Guyana, jeho dlhoročný regionálny partner, čelí územným nárokom Caracasu.
Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že by Spojené štáty v rámci zbližovania s Venezuelou prijali rozhodnutie podporiť jej územné požiadavky.
Guayanská vláda trvá na tom, že o hraniciach sa má rozhodovať právnou cestou, a naďalej očakáva verdikt Medzinárodného súdneho dvora.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗