Moskva urobila nečakaný diplomatický krok. K rokovaciemu stolu sa vrátila krajina, s ktorou viedla vojnu
Rusko a Gruzínsko, ktoré od vojny v roku 2008 nemajú diplomatické vzťahy, obnovili priame rokovania. Vo štvrtok sa v bieloruskom Minsku stretli vysokopostavení predstavitelia oboch krajín. Hovorili o hospodárskej spolupráci, kultúrnych vzťahoch aj regionálnej bezpečnosti a podľa oficiálnych vyhlásení dosiahli niekoľko dohôd.
Námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin (vľavo) a admirál Igor Kosťukov, náčelník ruskej vojenskej rozviedky, počas zasadnutia Bezpečnostnej rady štátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 6. novembra 2026
Stretnutie však vyvolalo pozornosť aj z iného dôvodu. Kým predchádzajúce bilaterálne rokovania prebiehali v Prahe, tentoraz diplomati zasadli za rokovací stôl v Bielorusku, ktoré je jedným z najbližších spojencov Moskvy.
Gruzínska opozícia a viacerí bývalí diplomati preto varujú, že nejde iba o zmenu miesta stretnutia, ale potenciálne aj o signál preorientovania zahraničnej politiky krajiny.
Prvé stretnutie novej dvojice vyjednávačov
Za Rusko rokoval námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin. Gruzínsko zastupoval prvý námestník ministra zahraničných vecí Giorgi Zurabašvili, ktorého premiér Irakli Kobachidze v októbri vymenoval za osobitného predstaviteľa pre vzťahy s Moskvou.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí sa stretnutie uskutočnilo v rámci obnoveného priameho rusko-gruzínskeho dialógu.
Video
Na hranici vojnového konfliktu v Gruzínsku slúžia aj Slováci
Odvysielané 15. 2. 2019
Diplomati diskutovali najmä o obchode, hospodárskych otázkach, kultúrnej a humanitárnej spolupráci. Venovali sa aj regionálnej bezpečnosti.
Obe strany následne oznámili, že dosiahli niekoľko praktických dohôd a chcú v rozhovoroch pokračovať. Konkrétny obsah týchto dohôd však vo zverejnených vyhláseniach neuviedli.
Gruzínska vláda zdôraznila aj význam ženevských medzinárodných rokovaní, ktoré podľa nej zostávajú hlavným formátom riešenia nevyriešených otázok medzi krajinami.
Prečo je Minsk taký dôležitý?
Rusko a Gruzínsko prerušili diplomatické vzťahy po krátkej vojne v auguste 2008. Moskva následne uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska, ktoré Gruzínsko a väčšina medzinárodného spoločenstva považujú za súčasť gruzínskeho územia.
Úplne sa však kontakty medzi krajinami neprerušili. Od roku 2012 fungoval neformálny mechanizmus rokovaní známy ako formát Abašidze–Karasin, pomenovaný podľa niekdajších vyjednávačov oboch krajín.
Video
Štát sa v rukách oligarchov stáva hrozbou pre demokraciu, tvrdí väznený gruzínsky novinár Gvarmia
Odvysielané 30. 7. 2023
Zdroj: TV Pravda/Peter Madro
Jeho cieľom bolo riešiť predovšetkým obchodné, hospodárske a humanitárne otázky bez toho, aby sa obnovili plnohodnotné diplomatické vzťahy.
Stretnutia sa dlhodobo uskutočňovali v Prahe. Terajšie rokovanie v Minsku preto predstavuje zmenu zaužívanej praxe. Bielorusko navyše podporuje Rusko v jeho vojne proti Ukrajine a udržiava s Moskvou úzke politické aj bezpečnostné vzťahy.
Výber miesta tak získal politický rozmer, ktorý presahuje samotnú diskusiu o hospodárskej spolupráci.
Opozícia hovorí o varovnom signáli
Gruzínska spoločnosť diplomatov, združujúca bývalých a profesionálnych diplomatov kritických voči vládnej strane Gruzínsky sen, označila rokovania v Minsku za ďalší dôkaz možnej zmeny zahraničnopolitického smerovania krajiny.
Podľa organizácie nie je stretnutie s predstaviteľmi štátu, ktorý okupuje časť gruzínskeho územia, v hlavnom meste ruského spojenca iba technickou či logistickou záležitosťou.
Takýto postup podľa kritikov vytvára podmienky výhodnejšie pre Moskvu a môže oslabiť význam rokovaní s účasťou medzinárodných sprostredkovateľov.
Opozičný politik Nika Gvaramia stretnutie interpretoval ako formalizáciu kontaktov s Ruskom, ktoré podľa neho doteraz prebiehali menej otvorene. Tieto hodnotenia však neznamenajú, že Gruzínsko už obnovilo diplomatické vzťahy s Ruskom. Takýto krok nebol oznámený.
Gruzínsko sa od EÚ vzďaľuje
Rokovanie sa uskutočnilo v čase prehlbujúceho sa napätia medzi gruzínskou vládou a Európskou úniou. Gruzínsko získalo štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ v decembri 2023, jeho prístupový proces je však v súčasnosti fakticky zastavený.
Európska komisia vo svojej novembrovej hodnotiacej správe z roku 2026 konštatovala ďalšie zhoršenie situácie v oblasti demokratických princípov, právneho štátu a základných práv.
Podľa Komisie zostáva Gruzínsko kandidátskou krajinou iba formálne, pokiaľ jeho vláda nezmení doterajší prístup. Tieto okolnosti dodávajú rokovaniam s Moskvou osobitnú váhu. Samotné stretnutie však ešte nedokazuje, že Tbilisi definitívne mení svoju geopolitickú orientáciu.
Dôležité bude najmä to, či sa priame rusko-gruzínske rokovania stanú pravidelnými, či zostanú obmedzené na praktickú spoluprácu a či sa postupne rozšíria aj na politické a bezpečnostné otázky.
Práve ich budúci obsah, nielen miesto konania, môže ukázať, či sa vo vzťahoch medzi Moskvou a Tbilisi začína zásadnejšia zmena.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗