Rusko zasiahlo Kyjev aj západ krajiny, poškodené sú mosty, energetika i obytné budovy
Ukrajina zažila v noci na 20. novembra rozsiahly ruský raketový a dronový útok, ktorý zasiahol viacero regiónov krajiny. Najťažšia situácia bola v Kyjeve a Ľvovskej oblasti. Útoky si vyžiadali obete a desiatky zranených, poškodili kritickú infraštruktúru, tri mosty cez Dneper, obytné domy.
Ruská armáda uskutočnila v noci na piatok 20. novembra rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu, pri ktorom využila balistické rakety, strely s plochou dráhou letu a bezpilotné lietadlá. Hlavným terčom útokov sa stal Kyjev, kde sa počas niekoľkých hodín opakovane ozývali mohutné výbuchy a vo viacerých mestských štvrtiach vypukli požiare. Útoky však neobišli ani ďalšie časti krajiny vrátane Charkova a západných regiónov, ktoré čelili náletom dronov. Podľa ukrajinských Vzdušných síl zaznelo medzi 1.20 a 4.19 miestneho času až šesť varovaní pred balistickou hrozbou. Ruské jednotky mali zároveň odpáliť strely s plochou dráhou letu zo strategických bombardérov. Rozsah a intenzita útoku prinútili ukrajinské záchranné zložky, protivzdušnú obranu a energetikov pracovať niekoľko hodín v mimoriadne náročných podmienkach.
Kyjev pod paľbou, poškodené sú tri mosty
V ukrajinskej metropole zaznamenali následky útokov vo viacerých štvrtiach. Podľa informácií starostu Vitalija Klička dopadli trosky rakety v Obolonskej štvrti, kde spôsobili požiar v trojposchodovej budove. V Holosijivskej štvrti bol zasiahnutý areál infraštruktúrneho objektu a následne začala horieť administratívna budova. Požiar vypukol aj v nebytovom objekte v Podiľskej štvrti. Ďalší dopad zaznamenali na otvorenom priestranstve v blízkosti jedného z mostov. Mimoriadne vážne následky mal útok na dopravnú infraštruktúru. Ruské balistické rakety poškodili tri mostné prechody cez rieku Dneper – Podiľsko-Voskresenský, Darnycký a Južný most. Podľa Klička museli na Podiľsko-Voskresenskom moste úplne uzavrieť dopravu z pravého na ľavý breh. Na Južnom moste zostala premávka obmedzená a povolený bol iba prejazd z ľavého na pravý breh pre osobné a nákladné vozidlá do stanovených hmotnostných limitov a vozidlá verejnej dopravy. Rozsah poškodenia Darnyckého mosta mali odborníci posúdiť po skončení leteckého poplachu.
Obmedzenia výrazne skomplikovali každodenný život obyvateľov hlavného mesta. Niektoré autobusové linky museli presmerovať na Severný most a v časti mesta sa zastavila aj premávka trolejbusov. Dôvodom bol nedostatok elektrického napätia v energetickej sústave. Kličko preto vyzval obyvateľov, aby bez nevyhnutnej potreby nevychádzali do ulíc súkromnými automobilmi. Zároveň požiadal podniky a inštitúcie, ktoré majú takúto možnosť, aby zaviedli prácu zamestnancov na diaľku. Útoky si v Kyjeve vyžiadali aj ľudské obete. Podľa údajov mestskej vojenskej správy zahynuli najmenej traja ľudia. Starosta uviedol, že medzi obeťami boli zamestnanci komunálneho podniku Kyjivvodokanal. Informácie o počte zranených sa v priebehu rána aktualizovali. Kličko hovoril približne o 15 zranených, pričom deväť osôb bolo podľa ranných údajov hospitalizovaných v stredne ťažkom stave. Záchranári a zdravotníci poskytovali pomoc aj ďalším zasiahnutým obyvateľom.
Údery na energetiku ochromili dodávky elektriny
Jedným z najvážnejších dôsledkov rozsiahleho útoku bolo poškodenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V Kyjeve zostali bez elektrickej energie obyvatelia časti Pečerskej, Solomjanskej, Holosijivskej, Dniprovskej a Darnyckej štvrte. Energetická spoločnosť DTEK informovala, že v ďalších častiach metropoly boli zavedené núdzové odstávky pre poškodenie zariadení a preťaženie elektrických sietí. Situácia bola komplikovaná aj na západe krajiny. Spoločnosť Ukrenergo nariadila havarijné odstávky v Ľvovskej, Zakarpatskej a Ivanofrankivskej oblasti. Energetici označili stav elektrizačnej sústavy za mimoriadne zložitý a uviedli, že odstávky sú nevyhnutné na stabilizáciu jej fungovania. Pracovníci energetických spoločností začali bezprostredne po útokoch odstraňovať následky poškodení a obnovovať dodávky elektriny. Výpadky energií sa premietli aj do fungovania mestskej dopravy a ďalších služieb. Rozsah poškodenia energetických zariadení naznačuje, že následky útoku nezasiahli iba jednotlivé objekty, ale aj širšie fungovanie kritickej infraštruktúry.
Ľvovská oblasť prežila náročnú noc, hlásia mŕtvych a zranených
Výrazne zasiahnutý bol aj západ Ukrajiny, predovšetkým Ľvov a jeho okolie. Podľa primátora Andrija Sadového trosky ruského bezpilotného lietadla typu Šáhid dopadli na Lazarenkovu ulicu, kde poškodili dve zaparkované autá a rozbili okná na internáte. Na Puľujovej ulici objavili časť rakety, ktorá dopadla na chodník. Záchranné zložky následne zabezpečovali miesto udalosti. Poškodenie obytných objektov zaznamenali aj v obci Lysynyči, kde trosky zasiahli súkromný rodinný dom. Ďalšie škody hlásili zo Zoločivského okresu. V jednej z obcí tam zostrelený nepriateľský dron poškodil tri obytné domy a automobil. Zranenia utrpel 48-ročný muž. Drony boli zostreľované aj nad tromi obcami v Ľvovskom okrese. V jednej z nich zasiahli strely protivzdušnej obrany obytný dom, v ďalšej začali horieť garáž a rodinný dom. Tretí bezpilotný prostriedok dopadol na otvorenom priestranstve. Poškodený bol aj objekt energetickej infraštruktúry v Stryjskom okrese.
Foto:
@andriysadovyi
Ľvov po ruskom útoku 20. novembra 2026
Šéf Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maksym Kozyckyj uviedol, že ukrajinská protivzdušná obrana pracovala nepretržite takmer šesť hodín. Oblasť podľa neho čelila rozsiahlemu raketovému a dronovému útoku, pričom ďalšie informácie o škodách postupne preverovali príslušné zložky. Najtragickejšie správy prišli zo železničnej stanice Sknyliv v Ľvove. Podľa spresnených informácií tam počas útoku zahynuli dvaja ľudia. Ďalší utrpeli zranenia. Počet zranených sa v priebehu rána menil. Primátor Sadovyj informoval o deviatich zranených, ktorým poskytovali pomoc v ľvovských nemocniciach, zatiaľ čo Kozyckyj neskôr uviedol, že pri útoku na pokladnice s cestovnými lístkami na železničnej stanici bolo zranených sedem ľudí. V oblasti zároveň pokračovali záchranné práce a kontroly poškodených objektov.
Zasiahnutá bola aj nemocnica v Charkove
Ruské útoky sa neobmedzili na Kyjev a západné oblasti. V Charkove sa cieľom dronu stalo zdravotnícke zariadenie v Ševčenkivskej štvrti. Primátor mesta Ihor Terechov informoval o štyroch zranených a viac ako päťdesiatich rozbitých oknách. Následne bol zasiahnutý aj obytný komplex v rovnakej štvrti, kde vypukol požiar. Podľa náčelníka Charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleha Synehubova dron zasiahol aj zaparkované vozidlá v areáli obytného komplexu. Poškodených bolo päť automobilov a okná na prízemí bytového domu. V čase zverejnenia informácií neboli z tejto udalosti hlásené ďalšie zranenia.
Útoky zasiahli aj diplomatické objekty
Napätie v Kyjeve sa zvýšilo už deň pred nočným útokom. Počas ruského úderu v popoludňajších hodinách 19. novembra boli poškodené budovy spojené s veľvyslanectvami Holandska a Rakúska. Podľa predstaviteľov oboch krajín sa incident zaobišiel bez zranení. Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen uviedol, že strela zasiahla budovu za holandským veľvyslanectvom a spôsobila menšie škody. Holandské ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s incidentom predvolalo ruského veľvyslanca. Trosky ruského bezpilotného lietadla dopadli aj do areálu veľvyslanectva Brazílie. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu neboli poškodené budovy a nikto neutrpel zranenia. Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová medzitým nariadila prijatie dodatočných bezpečnostných opatrení. Na udalosti reagovala aj Európska únia. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová oznámila, že Únia si predvolá ruského zástupcu v súvislosti s útokmi, pri ktorých boli poškodené viaceré diplomatické objekty. Upozornila pritom na skutočnosť, že k útokom došlo v čase, keď sa ruský prezident Vladimir Putin nachádzal na návšteve čínskeho Šen-čenu.
Eskalácia po útokoch na Krymský most
Rozsiahly útok na Ukrajinu prišiel v čase ďalšieho vyostrenia konfliktu. Putin 19. novembra počas tlačovej konferencie v čínskom Šen-čene vyhlásil, že ruská odpoveď na ukrajinské útoky na Krymský most bude „oveľa bolestivejšia“. Podľa jeho slov sa Moskva po týchto udalostiach vzdala predstavy rokovať o čiastočnom prímerí. Cestná časť Krymského mosta sa zrútila po ukrajinskom údere zo 17. novembra. Ruské ministerstvo obrany následne informovalo o masívnom údere na Ukrajinu, pričom medzi deklarované ciele zaradilo objekty energetickej a dopravnej infraštruktúry Kyjeva. Situácia v hlavnom meste pritom nebola pokojná ani v predchádzajúcich dňoch. Za štyri dni sa pod paľbou ocitli štyri mosty cez Dneper. Už 17. novembra boli terčom útokov Severný a Južný most, pričom poškodené boli aj teplovodné magistrály. Časť obyvateľov troch štvrtí musela byť následne napojená na záložné zásobovanie teplom. Nočný útok z 20. novembra tak predstavuje ďalšiu výraznú eskaláciu úderov na ukrajinskú metropolu a jej kritickú infraštruktúru. Okrem bezprostredných ľudských strát a materiálnych škôd priniesol nové problémy v doprave, zásobovaní elektrinou a fungovaní základných mestských služieb. Ukrajinské záchranné zložky, energetici a zdravotníci pokračovali v odstraňovaní následkov, pričom úrady upozorňovali, že rozsah škôd a počet obetí sa môžu ešte spresňovať.
Takmer 500 rakiet a dronov zaútočilo na Ukrajinu. Rusko mierilo na energetiku aj mosty, preverujú možný dopad rakety v Poľsku
O rozsahu ruského útoku informoval hovorca Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny Jurij Ihnat počas vysielania celoštátneho telemaratónu. Podľa jeho slov išlo o jeden z najsilnejších vzdušných úderov, akým Ukrajina v poslednom období čelila. Presné výsledky a následky útoku sa v čase jeho vyjadrenia ešte vyhodnocovali. Už prvotné informácie však potvrdzovali nasadenie veľkého množstva rakiet rôznych typov a stoviek bezpilotných lietadiel. Významnú časť útoku tvorili strely s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré ruské strategické letectvo odpaľovalo nadránom. Rakety smerovali z rôznych oblastí a ich trajektórie viedli až do západných častí Ukrajiny. Tam proti nim zasahovali systémy protivzdušnej obrany. Podľa Ihnata bolo percento zachytených striel na základe predbežných údajov pomerne vysoké. Osobitnú pozornosť vyvolala informácia o jednej z rakiet, ktorá pravdepodobne prekročila štátnu hranicu s Poľskom. Hovorca ukrajinských Vzdušných síl zdôraznil, že táto udalosť sa preveruje a v čase jeho vystúpenia nebolo možné poskytnúť definitívne závery. Prípad tak zostával predmetom ďalšieho zisťovania. Do útoku sa zapojilo aj ruské námorníctvo, ktorého lode odpaľovali strely Kalibr. Podľa Ihnata Rusko použilo celkovo až 80 striel s plochou dráhou letu, pričom išlo o kombináciu rakiet Kalibr a Ch-101. Útočili z viacerých smerov, zo severu aj z juhu, pričom väčšina týchto striel smerovala na západnú Ukrajinu.
Foto:
Facebook / Yuriy Ignat
Jurij Ihnat
Hlavnými cieľmi boli energetické objekty a mosty
Podľa hovorcu sa ruské útoky zameriavali na viacero druhov objektov, prioritou však bola energetická infraštruktúra. Údery na energetické zariadenia môžu mať rozsiahle následky pre zásobovanie obyvateľstva elektrickou energiou a fungovanie základných služieb. Súčasťou útoku boli aj údery na dopravnú infraštruktúru, predovšetkým na mosty. Ihnat v tejto súvislosti poznamenal, že zámery ruskej armády sú ukrajinskej strane známe. „A mosty… Nie je to žiadna tajná informácia – samozrejme, rozumieme, kam nepriateľ mieril,“ uviedol. Reagoval tak na útoky, ktoré v poslednom období opakovane smerovali na mostné konštrukcie v Kyjeve. Zároveň odmietol interpretáciu, podľa ktorej by súčasné ruské údery na ukrajinské mosty predstavovali výlučne odvetu za útok na Krymský most. Ako zdôraznil, ruská armáda opakovane útočila na ukrajinské mosty už pred týmito udalosťami, pričom konkrétne poukázal na mosty v Kyjeve.
Približne 20 balistických rakiet a 400 dronov
Okrem striel s plochou dráhou letu použila ruská armáda aj približne 20 balistických rakiet. Tie smerovali predovšetkým na Kyjev a Kyjevskú oblasť. Ďalšou významnou súčasťou útoku bolo približne 400 bezpilotných lietadiel rôznych typov, z ktorých najmenej 120 tvorili prúdové drony. Celkový počet použitých prostriedkov tak podľa predbežných údajov dosiahol približne 500 rakiet a bezpilotných lietadiel. Takýto rozsah útoku predstavoval mimoriadnu záťaž pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, ktorá musela súčasne reagovať na hrozby prichádzajúce z rôznych smerov a v rozdielnych výškach. Hovorca Vzdušných síl pritom vyzdvihol činnosť ukrajinských Obranných a bezpečnostných síl. Podľa jeho vyjadrenia sa im podarilo zasiahnuť proti nepriateľským cieľom pomerne úspešne, hoci úplné vyhodnotenie výsledkov ešte nebolo ukončené. „Dnes došlo k jednému z najsilnejších útokov,“ zdôraznil Ihnat. Konečný rozsah škôd, presný počet zachytených rakiet a dronov, ako aj okolnosti možného prekročenia poľských hraníc jednou z ruských rakiet mali byť predmetom ďalšieho preverovania a aktualizácie informácií.
Na frontovej línii bolo uplynulý deň, 19. novembra 2026, zaznamenaných 278 bojových stretov Obranných síl Ukrajiny s ruskými útočníkmi, najviac na Pokrovskom smere. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o operačnej situácii k 8:00 hod. piatka 20. novembra. Nepriateľ vykonal tri raketové a 72 leteckých útokov, pričom zhodil 236 riadených leteckých bômb. Okrem toho nasadil 5 120 samovražedných dronov a vykonal 2 106 delostreleckých ostreľovaní obývaných miest a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 26 s použitím salvových raketometov. Podľa údajov generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 633 130 (včera o 2 150) vojakov.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗