Zmráka sa, stmieva sa, k voľbám sa blíži...

Nechcem prekračovať svoje kompetencie a ponechám kolegom politológom uvažovať, či sa tak ako v čase úradníckej vlády bude naťahovať čas pred voľbami, alebo naopak budeme mať v roku 2027 predčasné voľby. Ich prvým znakom možno je, že sa o postupe do volieb dohodli PS a Demokrati a dokonca ponechali dvere otvorené i ďalším.

Druhým znakom je, že sa rozsypalo vrece s programami: 5. októbra ako prvá predstavila strana Sloboda a Solidarita svoj Reštart 2027. Rovno o mesiac neskôr 5. novembra Progresívne Slovensko zverejnilo svoj TRESK číslo 2. A 11. novembra v priestoroch Digital Park predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), think-tanku MESA10 a Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) predstavili návrh komplexnej daňovej reformy.

Svätý grál – rovná daň

Nikto z triumvirátu MESA 10, RÚZ a SKDP nie je politickou stranou, hoci sa svojimi politickými preferenciami od opozície nelíšia. To, čo ich spojilo navzájom a v prvom rade s SaS, je neotrasiteľná viera, že všetko vyrieši jedna, samozrejme, rovná daň. Či to bude 19 %, alebo 21 %, na tom sa už dohodnú.

Video

PS predstavuje Tresk2

Zdroj: FB PS

Zdá sa, že spoluautor rovnej dane Ľudovít Ódor po druhýkrát do tejto pasce už nechce spadnúť: „Sme už v 21. storočí a nie v roku 2004,“ hovorí. Okrem toho k zrýchleniu rastu treba okrem nižšieho zdanenia práce (PS navrhuje znížiť zdravotné odvody o dva body a vysokopríjmovým znížiť strop sociálnych odvodov) aj talenty, eurofondy a umelú inteligenciu. Nebudem teraz polemizovať, že to nestačí. Nechce sa mi ani znova a znova opakovať argumenty proti rovnej dani: stačí len pripomenúť, že ani rovná daň nezachránila Slovensko pred dôsledkami Veľkej finančnej krízy a napriek odolnému bankovému sektoru pred prepadom HDP, ktorý podľa revidovaných údajov Eurostatu v roku 2009 dosiahol -5,5 %.

Ak sa k SaS vo veci rovnej dane pridá aj KDH, pred PS stojí prvý spor. Čo sa týka daní, iste nebude jediný: SaS je proti akýmkoľvek novým daniam, PS váhavo naznačuje daň z nehnuteľnosti na cenovom základe a hovorí o vyššom zdanení hazardu, alkoholu, cukru a tabaku. Odvahu hovoriť o dani z dedičstva nemá.

Ako ďalej s elektrinou

Podnikateľská sféra sa opakovane sťažuje na „najvyššie“ daňovo-odvodové zaťaženie (je vyššie ako v Česku, ale nižšie ako v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, a inde) a ešte viac na vysoké ceny energií. Zníženie spotrebnej dane na elektrickú energiu a niektorých poplatkov by mohlo pomôcť, ale 10 % pokles je pri rastúcich cenách katastrofálne málo. Či by sa opozícia dohodla na presviedčaní EÚ revidovať ETS 1 a odložiť ETS 2, nie je isté.

Podnikateľská sféra sa sťažuje na „najvyššie“ daňovo-odvodové zaťaženie (je vyššie ako v Česku, ale nižšie ako v Nemecku, Rakúsku, Belgicku a inde) a ešte viac na vysoké ceny energií.

Ani PS, žiaľ, nepresadzuje energetickú transformáciu podnikateľského sektora – na rozdiel od domácností. Aspoň že namiesto energodotácií chce zmodernizovať 250-tisíc domácností a na zatepľovanie, tepelné čerpadlá, fotovoltiku chce vyčleniť miliardu eur.

Čo bude s novou jadrovou elektrárňou? Signály z opozície sú viac ako rozporuplné. Karol Galek v tlačovej správe SaS z 28. októbra 2026 vyhlásil, že strana „nespochybňuje potrebu nového jadrového zdroja ani spoločnosť Westinghouse“, no kritizuje nedostatok transparentnosti Ficovej vlády. Opozičníci dokonca poslali list veľvyslanectvu USA, v ktorom napísali, že si vážia strategické partnerstvo s USA ako základný kameň bezpečnosti Slovenska vrátane jeho energetickej bezpečnosti, že podporujú jadrovú energiu, no majú výhrady výlučne voči spôsobu, akým sa tento projekt pripravuje.

No v Európskych novinách 31. októbra 2026 sa konečne ozval Michal Wiezik, európsky poslanec za PS. V článku s nadpisom „Na Slovensku pestrý energo mix nemáme. Vďaka smerákom hrozí, že sa ešte viac zaviažeme na predražené a neperspektívne jadro“ si môžeme prečítať: „80 % zastúpenie jadra v našom mixe, čo horlivo pretláča strhaný Fico, je kolosálny omyl, ktorý treba zastaviť.“ V rozhovore pre Denník N z 10. novembra napokon aj Ľudovít Ódor pripustil, že Slovensko nepotrebuje staviť všetko na klasickú jadrovú energiu a dodal, že by to bol veľký hazard s budúcnosťou Slovenska.

Prečo? Prečo sa ozvali iba dvaja poslanci EP a až teraz, keď sa na nové jadro vynakladajú už prvé stovky miliónov eur? Na čom sa opozícia dohodne, bude jedno z najdôležitejších rozhodnutí o cene elektrickej energie, o rýchlosti jej dodávky a o zadlžení generácií Slovenska na dlhé roky dopredu.

Nájomné bývanie – jednoduché riešenie

PS - ako kedysi Mikuláš Dzurinda - avizuje, o koľko sa zvýšia príjmy domácností ročne, keď bude vládnuť. Nie je až také dôležité, že sa im to nepodarí. Dôležitejšie je, že sa zaväzuje zdvojnásobiť výstavbu bytov na 30-tisíc a tvrdí, že to nie je marketing. Podľa údajov Eurostatu žije priemerne 32 % domácností v EÚ v nájomnom bývaní. Na Slovensku je to len približne 7 – 9 %, z toho väčšina pripadá na drahé komerčné nájomné.

Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania dieru do sveta neurobí, ale mohli by DSS-ky spravujúce koncom roka okolo 22,2 miliardy eur slovenských úspor. Takmer tri štvrtiny z nich - tretí najvyšší podiel spomedzi krajín OECD - investovali do akcií S&P 500, Stoxx Europe 600 a podobne. A čo investovať do nájomných bytov, ako im to umožňuje novela zákona o penzijnom sporení z apríla 2025? Pokúsi sa Progresívne Slovensko s nimi o tom dohodnúť?

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab