Slovensko má podľa Eurostatu druhé najlacnejšie potraviny v EÚ. Prečo potom ľudia pri nákupoch počítajú každé euro?
Slovensko patrí medzi krajiny s najlacnejšími potravinami v Európskej únii. Podľa údajov Eurostatu sú ceny potravín a nealkoholických nápojov u nás približne o 17 percent nižšie ako európsky priemer. Lacnejšie nakupujú už len v Rumunsku. Slovensko je dokonca najlacnejšie v cenách mäsa, mlieka, syrov a vajec. Upozornil na to na sociálnej sieti Úrad vlády SR.
Ilustračné foto.
Cenová hladina potravín a nealkoholických nápojov dosiahla na Slovensku približne 83 percent priemeru EÚ. Nižšie ceny zaznamenalo iba Rumunsko, kde predstavovali približne 80 percent európskeho priemeru. Vyplýva to z údajov Eurostatu za rok 2025.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Luxembursko, kde boli potraviny a nealkoholické nápoje o 22 percent drahšie než priemer EÚ. Nasledovalo Dánsko s cenami vyššími o 21 percent.
Slovensko pritom obsadilo prvé miesto medzi všetkými 27 členskými štátmi v dvoch významných kategóriách – pri mäse a pri skupine zahŕňajúcej mlieko, syry a vajcia.
V prípade mäsa ide o širší súbor výrobkov vrátane hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa. Druhá kategória zahŕňa čerstvé mlieko, spracované mliečne výrobky, syry a vajcia.
Podľa Eurostatu bolo mäso najdrahšie v Luxembursku, zatiaľ čo pri mliečnych výrobkoch a vajciach dosahovalo najvyššie ceny Grécko.
V ďalších kategóriách dominovali aj iné krajiny. Rumunsko malo najnižšie ceny chleba a obilnín, rýb, ovocia či zeleniny. Španielsko bolo najlacnejšie pri olejoch a tukoch a Poľsko pri ostatných potravinárskych výrobkoch.
Prečo Slováci vnímajú potraviny ako drahé?
Hoci európske štatistiky zaraďujú Slovensko medzi najlacnejšie krajiny, skúsenosť mnohých spotrebiteľov je odlišná. Dôvod spočíva predovšetkým v rozdiele medzi cenovou hladinou a kúpnou silou obyvateľstva.
Eurostat porovnáva ceny podobných výrobkov v jednotlivých krajinách. To, že potraviny sú na Slovensku o 17 percent lacnejšie ako priemer EÚ, preto neznamená, že v priebehu roka zlacneli o 17 percent.
Pre spotrebiteľov zároveň nie je rozhodujúca iba cena výrobkov, ale aj výška zárobkov a suma, ktorá im zostáva po zaplatení bývania, energií a ďalších nevyhnutných výdavkov.
Podľa Eurostatu patrilo Slovensko v roku 2024 medzi osem členských štátov, v ktorých bol upravený hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa, prepočítaný podľa kúpnej sily, o viac ako pätinu nižší než priemer EÚ.
Význam potravín v rodinných rozpočtoch potvrdzujú aj slovenskí štatistici. Podľa Štatistického úradu SR tvoria potraviny a nealkoholické nápoje v spotrebnom koši na rok 2026 približne 20,9 percenta výdavkov domácností.
Slováci stále pociťujú dôsledky prudkého zdražovania
Rozdiel medzi štatistikami a skúsenosťou spotrebiteľov súvisí aj s výrazným rastom cien v predchádzajúcich rokoch. Ako pripomenula agentúra SITA, podľa údajov investičnej spoločnosti Finax dosiahla potravinová inflácia na Slovensku v roku 2022 úroveň 18,6 percenta a v roku 2023 ďalších 17,3 percenta.
Zdražovanie zasiahlo viaceré základné potraviny. Plnotučné mlieko bolo v roku 2025 takmer o 67 percent drahšie ako v roku 2021. Jogurty za rovnaké obdobie zdraželi približne o 43 percent.
Neskôr sa ceny niektorých výrobkov stabilizovali alebo začali klesať. Spotrebitelia však dnešné ceny prirodzene porovnávajú s tým, koľko platili pred niekoľkými rokmi, nie s cenami v Luxembursku či Dánsku.
Potraviny v októbri zlacneli, celková inflácia však pokračovala
Najnovšie údaje Štatistického úradu SR naznačujú, že cenový vývoj pri potravinách sa v roku 2026 začal zlepšovať. V októbri 2026 boli ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne nižšie o 2,7 percenta. Celkové spotrebiteľské ceny však za rovnaké obdobie vzrástli o tri percentá.
Výdavky domácností totiž naďalej zvyšovali ďalšie položky. Bývanie a energie boli medziročne drahšie o 7,8 percenta, reštauračné a ubytovacie služby o 4,5 percenta.
Za prvých desať mesiacov roku 2026 sa celková cenová hladina na Slovensku medziročne zvýšila v priemere o 3,5 percenta.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗