Tisíce žabích kostí ukrývali tajomstvo staré 1 700 rokov. Za ich nahromadením stoja nečakaní vinníci

Jediná priekopa ukrývala približne 8 000 žabích kostí z rímskeho obdobia. Výskumníci dlho nedokázali vysvetliť, prečo sa ich na tomto mieste nahromadilo také množstvo. Odpoveď nakoniec priniesla nová metóda analýzy kostí spolu s ďalšími dôkazmi.

Približne 8 000 kostí ukrytých v malej priekope v anglickom Bar Hill nedávalo archeológom roky spávať. Všetky patrili žabám, ktoré na tomto území žili ešte počas rímskeho obdobia. Mimoriadna koncentrácia pozostatkov vyvolávala otázky o tom, čo sa v oblasti kedysi odohralo.

Odpoveď napokon priniesla spolupráca Bournemouthskej univerzity a archeologickej organizácie Museum of London Archaeology (MOLA). Výskumníci našli vysvetlenie v správaní miestnych predátorov, ale aj v zásahoch človeka do okolitej krajiny.

Tisíce kostí ukrývali stopy po predátoroch

Archeológovia narazili na nezvyčajné množstvo zvieracích pozostatkov počas prác na cestnej infraštruktúre medzi mestami Cambridge a Huntingdon v rokoch 2016 až 2018. Pozornosť nálezu neskôr venoval aj výskumník Paul Clarkson, ktorý sa zameral na charakter poškodenia kostí.

Analýza odhalila stopy po konzumácii žiab dravými vtákmi. Medzi najpravdepodobnejších predátorov patrili myšiarky močiarne a kane sivé.

Ďalšie skúmanie prinieslo zaujímavé zistenie. Celý súbor pozostatkov sa v priekope nahromadil v priebehu jediného roka. Meraním ramenných kostí vedci navyše odhalili, že väčšina žiab neprežila ani prvý rok života. Dravce ich lovili počas zimy približne pred 1 700 rokmi, čo časovo zodpovedá rímskemu obdobiu.

Ľudská činnosť vytvorila ideálne podmienky na lov

Za nezvyčajným množstvom ulovených žiab pravdepodobne stojí súhra viacerých okolností. Ustupujúca voda z mokradí vytvorila v údolí vhodné prostredie na rozmnožovanie obojživelníkov. Súčasne sa však menil aj charakter okolitej vegetácie.

O podobe niekdajšej krajiny získali vedci informácie z analýzy peľu, dreveného uhlia a pozostatkov slimákov. Kým v dobe železnej pokrývali údolie lesy, o niekoľko storočí neskôr v ňom pribúdali rozsiahle trávnaté plochy.

Obyvatelia postupne uvoľňovali priestor pre pasienky, čím nepriamo ovplyvnili aj potravové možnosti dravých vtákov. Otvorená krajina im totiž poskytovala vhodný terén na lov početnej populácie žiab.

Nález pomohol objasniť aj život v rímskom období

Výsledky výskumu ponúkajú nový pohľad na hospodárenie vtedajších obyvateľov. Archeológovia pripúšťajú, že ľudia mohli lokalitu využívať predovšetkým v určitých častiach roka. Ich návštevy pravdepodobne súviseli s presunmi hospodárskych zvierat medzi pasienkami.

Dravé vtáky tak mohli loviť v prostredí s menšou prítomnosťou človeka. Pôvodne nevysvetliteľná koncentrácia žabích kostí napokon poskytla výskumníkom cenné informácie o prepojení poľnohospodárstva, životného prostredia a správania voľne žijúcich zvierat pred takmer dvoma tisícročiami.

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab