Si zradca, bažíš po peniazoch! Pôjdeš do gulagu. Rusi zúrili na hviezdu, ktorú obdivoval aj Ovečkin

Stal sa prvým hráčom narodeným v Rusku, ktorý v NHL nosil kapitánske céčko. Keď sa povie Alexander Mogiľnyj, väčšina hokejových fanúšikov si spomenie na výnimočného strelca, ktorý v sezóne 1992/93 zaznamenal v NHL neuveriteľných 76 gólov.

Alexandr Mogiľnyj.

Menej sa však hovorí o tom, že jeho cesta za oceán pripomínala špionážny film.

Útek pred sovietskymi tajnými službami, obvinenia z vlastizrady, hrozba trestu smrti, strach o rodičov a neistota, či ešte niekedy uvidí svojich najbližších.

Mogiľnyj nebol obyčajným hokejistom, ktorý dostal ponuku z NHL a rozhodol sa zmeniť klub.

V roku 1989 urobil niečo, čo dovtedy žiadny hráč sovietskeho armádneho hokejového tímu neurobil.

Počas majstrovstiev sveta vo Švédsku opustil reprezentáciu a utiekol do Spojených štátov. Mal iba 20 rokov.

Jeho rozhodnutie vyvolalo medzinárodný škandál. Sovietsky zväz ho považoval za dezertéra, oficiálna tlač obviňovala Buffalo Sabres z únosu a Mogiľnyj sa ocitol v situácii, keď si musel vyberať medzi vlastnou budúcnosťou a bezpečnosťou rodiny, ktorá zostala doma.

Video

Hokejová legenda Zdeno Chára o svojej rozlúčke: Bol to neskutočný zážitok

Hokejová legenda Zdeno Chára o svojej rozlúčke: Bol to neskutočný zážitok

Zdroj: TASR

O niekoľko desaťročí neskôr sa stal členom hokejovej Siene slávy v Toronte.

Jeho príbeh však zostáva predovšetkým svedectvom o tom, čo všetko musel obetovať prvý veľký sovietsky hokejista, ktorý sa rozhodol utiecť na Západ.

Útek plánoval rok

Alexander Gennadievič Mogiľnyj sa narodil 18. februára 1969 v Chabarovsku na ruskom Ďalekom východe. Už ako tínedžer patril k najväčším hokejovým talentom krajiny.

Jeho schopnosti si všimli predstavitelia CSKA Moskva, legendárneho armádneho klubu, ktorý bol v sovietskom hokeji oveľa viac než obyčajným športovým mužstvom.

Do Moskvy odišiel ako sedemnásťročný. Vstúpil do prostredia, v ktorom sa hokej spájal s armádou, štátnou reprezentáciou a prísnou disciplínou.

CSKA pod vedením trénera Viktora Tichonova fungoval ako dokonale organizovaný stroj. Hráči mali určený tréningový režim, stravovanie, regeneráciu aj správanie. Ich osobné ambície často ustupovali záujmom reprezentácie a štátu.

Mogiľnyj však nebol hráčom, ktorý by sa uspokojil s tým, že bude celý život poslúchať príkazy.

V roku 1988 zažiaril na juniorských majstrovstvách sveta v Moskve, kde nazbieral 18 bodov za deväť gólov a deväť asistencií. Buffalo Sabres ho následne draftovali až v piatom kole ako 89. hráča v poradí.

Pre klub to bol riskantný výber, pretože nikto nepredpokladal, že Sovieti dovolia takému talentu odísť do NHL.

Mogiľného nespokojnosť súvisela aj s tým, že bol prakticky nútený pôsobiť v armádnom klube.

Ako neskôr vysvetľovali dobové reportáže, vadilo mu, že bol povolaný do sovietskej armády aj preto, aby mohol hrať za CSKA. Nešlo teda iba o peniaze alebo vidinu slávy v Amerike. Túžil rozhodovať o vlastnom živote.

,,Premýšľal som o tom možno rok. Okolnosti mi to predtým neumožňovali. Je veľmi ťažké urobiť takýto krok. Dlho som s tým vnútorne bojoval," vysvetľoval v roku 1989.

Rozhodujúci okamih prišiel počas svetového šampionátu v Štokholme v máji 1989. Mogiľnyj bol členom sovietskeho tímu, ktorý patril medzi absolútnu svetovú elitu.

Mal za sebou olympijské zlato z Calgary 1988 a v krajine ho považovali za jeden z najväčších prísľubov budúcnosti.

Na jednej strane mal istotu, že ho čaká úspešná kariéra v Sovietskom zväze. Na druhej strane vedel, že ak zostane, jeho odchod do NHL bude závisieť od rozhodnutia ľudí, ktorí mali nad jeho životom prakticky úplnú kontrolu.

Hľadala ho KGB, Rusi obvinili Američanov

Do úteku boli zapojení generálny manažér Buffala Gerry Meehan a pracovník klubu Don Luce. Obaja pricestovali do Štokholmu, kde sa s mladým útočníkom stretli.

Situácia bola mimoriadne nebezpečná. Mogiľnyj musel opustiť sovietsku výpravu bez toho, aby vzbudil podozrenie, a následne sa dostať do bezpečia.

Podľa spomienok účastníkov operácie sa menili hotely aj mená, pod ktorými sa ubytovávali. Hrozilo, že ich sovietske bezpečnostné zložky vypátrajú.

Dokonca aj cesta na letisko a odlet do Spojených štátov boli sprevádzané obavami, že sa ich plán prevalí.

Anketa

Súhlasíte s návratom reprezentácií Ruska do elitných medzinárodných turnajov?

Celkovo hlasov: 54714

Luce neskôr spomínal, že keď sa po príchode do Spojených štátov ocitli na letisku, situácia ešte zďaleka nebola vyriešená.

Mogiľného vypočúvali federálni agenti a všetci si uvedomovali, že ide o prípad s medzinárodnými dôsledkami.

,,Alex bol na devätnásťročného chlapca neuveriteľne pokojný," spomínal Luce na jeho správanie počas dramatických udalostí. Sovietska strana reagovala mimoriadne ostro.

Oficiálna tlač obvinila Buffalo Sabres z ,,pirátstva" a gangsterského správania. V Moskve sa objavovali tvrdenia, že americký klub hráča uniesol. Sabres tieto obvinenia odmietali a tvrdili, že Mogiľnyj sa rozhodol slobodne.

Samotný hokejista sa po príchode do Buffala postavil pred novinárov. Vzhľadom na citlivosť situácie mu však vedenie klubu nedovolilo odpovedať na všetky otázky týkajúce sa úteku. Jeho krátke vyjadrenie napriek tomu vystihovalo podstatu celého rozhodnutia.

,,Som už dospelý a musím robiť vlastné rozhodnutia. Môj život prešiel veľkými zmenami a tieto zmeny boli k lepšiemu."

Najťažšia časť jeho rozhodnutia nebola samotná cesta do Ameriky. Bola to rodina, ktorú nechal v Sovietskom zväze.

Mogiľnyj vedel, že jeho útek nebude vnímaný ako obyčajné rozhodnutie športovca. V očiach režimu bol vojakom, ktorý opustil svoju jednotku a odmietol poslúchať rozkazy.

Jeho rodičia mu pred odchodom dali súhlas, aby si vybral vlastnú cestu. Podľa spomienok Lucea mu odkázali: ,,Len choď. O nás sa neboj."

Následky však boli kruté. Obaja rodičia prišli o zamestnanie a jeho otec Gennadij sa dostal pod tlak sovietskych úradov.

Dobové správy agentúry UPI informovali, že ho predvolali do Moskvy, aby vypovedal v súvislosti s vyšetrovaním synovho odchodu z armády.

Mogiľnyj sa pritom ocitol v úplne novom svete. Nevedel dobre po anglicky, nepoznal miestne prostredie a nemal istotu, či jeho rodičia nebudú pre jeho rozhodnutie ďalej trpieť.

V októbri 1989 priniesol denník Los Angeles Times reportáž, ktorá zachytávala jeho psychické rozpoloženie v prvých mesiacoch za oceánom. ,,KGB je všade," povedal vtedy Mogiľnyj pri opise svojich obáv.

Hrozil mu trest smrti?

V Amerike premýšľal nad tým, či jeho telefonáty domov niekto neodpočúva, čo sa deje s balíkmi, ktoré posiela rodičom, a či sa ešte niekedy stretne s najbližšími. Najviac ho trápilo, že jeho rodičia nemohli prísť na tribúny a sledovať ho v drese Buffala.

Práve v tomto období si začal uvedomovať, akú cenu má sloboda, ktorú si vybojoval. Získal možnosť hrať v najlepšej lige sveta, ale zároveň prišiel o bežné veci, ktoré mladý človek považuje za samozrejmosť.

Mogiľneho príbeh sa často spája s tvrdením, že ho Sovietsky zväz odsúdil na smrť za dezerciu. Agentúra UPI v máji 1989 informovala, že sovietsky vojenský súd obvinil Mogiľného z dezercie.

Podľa vyjadrenia vojenského prokurátora hrozilo dôstojníkovi za dezertovanie v čase mieru maximálne sedem rokov nútených prác v gulagu. Vtedajšie správy teda nepotvrdzujú, že by mu bol skutočne uložený trest smrti.

Alexander Mogiľnyj. Foto: ČTK / AP / MILES KENNEDY Alexander Mogiľnyj.

Sovietska propaganda sa pritom snažila vykresliť hokejistu ako zradcu, ktorého motivovali výhradne peniaze.

Armádne noviny Krasnaja zvezda tvrdili, že jeho rozhodnutie bolo výsledkom nízkych materiálnych pohnútok a že poškvrnil česť sovietskeho dôstojníka.

Objavili sa dokonca obvinenia, že Buffalo Sabres ho do Ameriky dostali nečestným spôsobom.

Sovietsky denník Sovetskaja Rossija prirovnal generálneho manažéra Gerryho Meehana k zlodejovi koní, ktorý sa chváli svojou korisťou.

Mogiľnyj sa však bránil tým, že sa rozhodol sám. Jeho žiadosť o politický azyl v USA bola zároveň jasným signálom, že sa do Sovietskeho zväzu neplánuje vrátiť za každú cenu.

Bol ako kúzelník

Keď Mogiľnyj 5. októbra 1989 debutoval za Buffalo Sabres proti Quebecu Nordiques, zaznamenal gól a vyslal na bránku súpera sedem striel.

Jeho adaptácia na zámorský hokej nebola okamžitá. Prvú sezónu zakončil s 15 gólmi a 43 bodmi v 65 zápasoch. Už v nasledujúcom ročníku však dosiahol hranicu 30 gólov.

Zlom prišiel po príchode útočníka Pata LaFontaina. Dvojica si postupne vytvorila výnimočnú chémiu a v ročníku 1992/93 predviedla jednu z najlepších ofenzívnych sezón v histórii NHL.

Mogiľnyj strelil v 77 zápasoch 76 gólov a nazbieral 127 bodov. Rovnaký počet gólov dosiahol aj Teemu Selänne.

V historických tabuľkách jednej sezóny NHL sa pred ruským krídelníkom nachádzali iba Wayne Gretzky, Brett Hull a Mario Lemieux. LaFontaine pritom neskrýval obdiv k spoluhráčovi.

,,Hral som s množstvom skvelých hráčov, ale dovtedy som nehral s nikým, kto by mal toľko talentu a takú rýchlosť ako on," povedal o Mogiľnym.

Podobne sa vyjadroval aj Trevor Linden, ktorý s ním hrával vo Vancouveri. Keď sa ho pýtali, kto bol najtalentovanejším hokejistom, s ktorým nastupoval, spomenul práve ruského útočníka.

,,Alex Mogiľnyj je najtalentovanejší hráč, s akým som kedy hral. Mal prirodzený talent, aký mal málokto. Bol ako kúzelník," vyhlásil Linden.

Po šiestich sezónach v Buffale zamieril Mogiľnyj v roku 1995 do Vancouveru Canucks, kde sa opäť stretol s bývalým spoluhráčom z CSKA Moskva Pavlom Burem. V prvom spoločnom ročníku vo Vancouveri nastrieľal 55 gólov a pridal 52 asistencií.

V marci 2000 prestúpil do New Jersey Devils. Generálny manažér Lou Lamoriello si jeho príchod pochvaľoval. ,,Bez Mogiľného by sme Stanleyho pohár nevyhrali," povedal Lamoriello.

Devils napokon v roku 2000 získali titul a Mogiľnyj sa dočkal najväčšieho klubového úspechu kariéry.

Neskôr pôsobil aj v Toronte Maple Leafs, kde vytvoril produktívnu spoluprácu s Matsom Sundinom.

Švédsky center ho dokonca označil za najtalentovanejšieho hokejistu, s ktorým kedy hral. Vo svojom hodnotení nezabudol ani na ďalšie veľké mená svetového hokeja.

6. Alexander Mogiľnyj (Rus.) - 17. Foto: FRED CHARTRAND TASR/AP 6. Alexander Mogiľnyj (Rus.) - 17.

,,Spomedzi všetkých hráčov, s ktorými som nastupoval, vrátane Petra Forsberga, Nicklasa Lidströma či Joea Sakica, bol Alex jednoznačne najtalentovanejší," vyhlásil Sundin.

Dodal, že keby hral Mogiľnyj v súčasnej NHL, mohol by pravidelne strieľať 60 až 70 gólov za sezónu.

Jeho útek otvoril dvere ďalším Rusom

Mogiľneho útek nebol iba osobným príbehom jedného hokejistu. Výrazne ovplyvnil aj budúcnosť ďalších sovietskych hráčov, ktorí túžili pôsobiť v NHL.

Po ňom nasledovali ďalšie veľké mená, medzi nimi Sergej Fiodorov a Pavel Bure. Hoci ich cesty do NHL mali odlišné okolnosti, Mogiľnyj ukázal, že sovietsky hokejista môže opustiť armádny systém a vybudovať si kariéru za oceánom.

Fiodorov sa o ňom vyjadril mimoriadne obdivne. Keď v roku 2015 vstupoval do Hokejovej siene slávy, verejne podporil aj Mogiľneho kandidatúru.

,,Zaslúži si tú poctu. Alex bol rýchlejší ako my všetci. Bol ako stroj, bol tak postavený. K tomu všetkému mal neuveriteľné schopnosti. Bol lepší ako my všetci. Je úžasný," povedal Fiodorov.

Napriek tomu sa Mogiľného meno v Sieni slávy dlho neobjavovalo. Prvýkrát mohol byť uvedený už v roku 2009, no na túto poctu čakal ďalších 16 rokov. Do hokejovej nesmrteľnosti ho napokon uviedli v novembri 2025.

Keď mu v roku 2025 oznámili, že bude uvedený do Hokejovej siene slávy, nachádzal sa v Rusku. Telefonát z Toronta prišiel uprostred noci.

Vo svojom ďakovnom prejave s úsmevom spomínal, že skoré telefonáty nemá rád.

,,Keď som o tretej ráno uvidel na telefóne predvoľbu 416 a počul tie nádherné hlasy, na ktoré som tak dlho čakal, vedel som, že sa stalo niečo výnimočné," povedal.

Priznal, že od radosti už nedokázal zaspať. Rozmýšľal, či si má pripraviť kávu, alebo naliať pohár ruskej vodky. ,,Kávu som v tej chvíli nemal, takže nebolo na výber," zavtipkoval.

Na slávnostnom uvedení sa osobne nezúčastnil, poslal však videoposolstvo. Poďakoval v ňom Buffalu, Vancouveru, New Jersey aj Torontu a pripomenul, že hokej mu dal oveľa viac než iba športovú kariéru.

,,Mojou najväčšou nádejou je, že môj príbeh môže inšpirovať ďalšie dieťa z malého ruského mesta, aby snívalo vo veľkom, tak ako mňa inšpirovali legendy," odkázal.

Osobitne sa poďakoval aj ľuďom, ktorí mu pomohli na začiatku jeho zámorskej cesty. Gerry Meehan a Don Luce pre neho neboli iba predstaviteľmi klubu, ktorý ho draftoval.

Boli to ľudia, ktorí mu pomohli opustiť krajinu, v ktorej nemal možnosť slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti.

,,Boli ste mojimi svetlami na ceste, keď som vstupoval do NHL. Dokazuje to, že najväčším darom hokeja sú ľudia, ktorých vám prinesie do života," povedal.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab