Putin bol v Číne ponížený, tvrdí Jurík. Jedno z jej tvrdení v štúdiu však nesedí
Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite v Číne podľa poslankyne Beáty Jurík (PS) ocitol v podriadenom postavení. Poukázala na rozdiely v prijatí amerického prezidenta Donalda Trumpa a šéfa Kremľa, ako aj na ich umiestnenie pri spoločnom fotografovaní.
V relácii Téma dňa televízie TA3 dokonca sprostredkovala názor, že Peking si „akoby kúpil Rusko vo výpredaji“. Poslanec Karol Farkašovský (SNS) však takúto interpretáciu odmietol. Overenie diplomatického programu navyše ukazuje, že jedno z tvrdení Jurík o stretnutiach prezidentov nezodpovedá oficiálnym čínskym záznamom.
Video
Jurík a Farkašovský v ta3 o Siovi, Putinovi a Trumpovi aj o koalícii ochotných
Zdroj: ta3
Historicky prvé spoločné rokovanie prezidentov Spojených štátov, Číny a Ruska vo štvrtok v Šen-čene vyvolalo diskusiu nielen o jeho výsledkoch, ale aj o tom, ako čínsky hostiteľ zaobchádzal s jednotlivými lídrami.
Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump hovoril o mimoriadne úspešnom summite, poslankyňa Progresívneho Slovenska Beáta Jurík si všimla odlišné zaobchádzanie s ním a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V diskusii TA3 naznačila, že čínsky prezident Si Ťin-pching dal Putinovi najavo jeho skutočné postavenie.
„Mala som pocit, že Putin bol ponížený“
„Mala som pocit, že Vladimir Putin bol svojím spôsobom ponížený čínskym prezidentom,“ vyhlásila Jurík. Podľa poslankyne nebolo prijatie ruského prezidenta také veľkolepé ako v prípade Trumpa.
Upozornila, že zatiaľ čo amerického prezidenta na letisku osobne privítal Si Ťin-pching, Putina vítal čínsky veľvyslanec. Jurík poukázala aj na spoločné fotografovanie, pri ktorom podľa nej čínsky prezident Putina od seba odsunul.
V týchto gestách vidí širší odkaz o vzťahu oboch krajín. „Ja som sa dnes rozprávala o tom aj s mnohými ľuďmi, ktorí to interpretujú aj tak, že Čína si akoby kúpila Rusko vo výpredaji,“ povedala poslankyňa.
Svoje hodnotenie spájala s ekonomickým postavením Ruska a s jeho rastúcou závislosťou od čínskeho hospodárstva. Podľa Jurík dal Si Ťin-pching ruskému prezidentovi najavo, kde je jeho miesto. Komunikáciu medzi oboma lídrami nevnímala ako takú rovnocennú, akú mal čínsky prezident s Trumpom.
Putina nevítal veľvyslanec
Karol Farkašovský z SNS takýto výklad odmietol. „Všetko sa dá vysvetliť tak aj onak,“ reagoval a upozornil, že ruského prezidenta na letisku nevítal bezvýznamný úradník.
„Putina vítal na letisku piaty najvyšší činiteľ čínskej vlády,“ zdôraznil. V tomto bode mal Farkašovský pravdu.
Podľa denníka South China Morning Post aj agentúry AP privítal Putina v Šen-čene Cchaj Čchi, jeden z najbližších spolupracovníkov Si Ťin-pchinga a piaty najvyššie postavený predstaviteľ čínskeho politického vedenia.
Ruského prezidenta vítala aj čestná stráž a na letisku ho čakal červený koberec. Trump sa dočkal výnimočného prijatia priamo od Si Ťin-pchinga. Obaja prezidenti sa krátko objali. Išlo však aj o opätovanie gesta z ich septembrového stretnutia v Spojených štátoch, keď Trump osobne privítal Si Ťin-pchinga na vojenskej základni Andrews.
Agentúra AP upozornila, že rozdiely v diplomatickom protokole síce môžu vysielať politické signály, ale automaticky neznamenajú zmenu vzťahov medzi Čínou a Ruskom.
Jeden z argumentov čínske záznamy vyvracajú
Poslankyňa v diskusii tiež tvrdila, že Si Ťin-pching na rozdiel od Trumpa nepozval Putina na samostatné bilaterálne stretnutie. Oficiálne dokumenty však ukazujú niečo iné.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Si Ťin-pching sa s Putinom stretol v Šen-čene už v stredu, teda deň pred trojstranným summitom.
Obaja prezidenti podľa čínskeho vyhlásenia rokovali o obchodnej, energetickej a politickej spolupráci. Si pritom označil vzájomné vzťahy za pevné a vyzdvihol ich strategický význam.
Putin zase hovoril o ďalšom prehlbovaní spolupráce a spoločnom úsilí o vytváranie viacpólového svetového usporiadania. Čína zverejnila aj fotografie z tohto rokovania. Samotná absencia ďalšieho samostatného stretnutia vo štvrtok preto nie je dôkazom, že čínsky prezident odmietol s Putinom bilaterálne rokovať.
Čína má silnejšie postavenie. Znamená to však, že Rusko ponížila?
Vzťah medzi Pekingom a Moskvou sa po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 výrazne prehĺbil. Západné sankcie obmedzili Rusku prístup na viaceré trhy a k moderným technológiám. Čína sa naopak stala jedným z jeho najdôležitejších obchodných partnerov a odberateľov energetických surovín.
Podľa analýzy americkej Komisie pre hospodárske a bezpečnostné vzťahy medzi USA a Čínou smeruje do Číny takmer polovica ruského exportu ropy. Pre samotnú Čínu však ruská ropa predstavuje približne pätinu jej dovozu.
Tento nepomer ukazuje, že Moskva je od čínskeho trhu závislejšia než Peking od ruských dodávok. Z ekonomickej nerovnováhy však nemožno automaticky vyvodiť, že Si Ťin-pching chcel Putina počas summitu verejne ponížiť.
Farkašovský v TA3 zdôraznil, že ruský a čínsky prezident udržiavajú dlhodobé priateľské a hospodárske vzťahy, a preto nemusia svoju blízkosť neustále demonštrovať slávnostnými gestami.
Slovensko podľa Jurík chýba pri rokovacom stole aj pre Fica
Diskusia sa následne presunula k európskemu zastúpeniu na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Jurík uviedla, že považuje za veľkú škodu, že Slovensko nemá vlastného zástupcu v pripravovanom európskom vyjednávacom tíme. „Sme susediacou krajinou s Ukrajinou,“ pripomenula.
Video
Premiér Fico v Moskve
Odvysielané 8. 5. 2026
Zdroj: ta3
Podľa nej sa slovenský premiér Robert Fico pripravil o dôveryhodnosť svojimi cestami do Moskvy a kontaktmi s Kremľom. Farkašovský jej oponoval.
„Kritizujete premiéra, ale premiér sa stretol aj s ruským prezidentom, stretol sa aj s čínskym prezidentom, stretol sa aj s americkým prezidentom,“ argumentoval. Jurík reagovala, že práve preto podľa nej Fico pri rokovacom stole nesedí.
Osem ťahov dopredu
Poslanec SNS zároveň ostro kritizoval kvalitu európskej diplomacie. Podľa neho Európska únia nedisponuje dostatočne rešpektovanými lídrami, ktorí by dokázali viesť náročné rokovania s Ruskom, Spojenými štátmi a Čínou.
Vyjednávači by podľa neho mali byť osobnosťami schopnými strategicky uvažovať a predvídať ďalší vývoj. „Mali by to byť ľudia, ktorí vidia nielen na špičku vlastného nosa, ale vidia na päť, šesť, sedem, osem ťahov dopredu,“ vyhlásil Farkašovský.
Jurík mu okamžite odvetila, že takými osobnosťami podľa nej nie sú ani Robert Fico, ani prezident Peter Pellegrini. Ich spor tak odhalil dva rozdielne pohľady na úlohu Slovenska v zahraničnej politike.
Zatiaľ čo Farkašovský považuje kontakty s lídrami svetových mocností za výhodu, Jurík upozorňuje, že samotné stretnutia na najvyššej úrovni ešte nemusia znamenať dôveryhodnosť pri spoločnom európskom rokovacom stole.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗