Slovenské palivá patria medzi najlacnejšie v Únii. Má to však háčik, na čerpačkách svietia iné sumy
Ceny palív sa od magickej hranice dvoch eur nateraz vzdialili. Podľa posledných dát Európskej komisie dokonca výraznejšie padajú. Ešte lacnejšiemu tankovaniu bráni samotný štát. Až polovica z ceny každého natankovaného litra totiž predstavujú dane, ktoré vylepšujú bilanciu verejných financií.
Video
Fico oznámil zásah proti drahému tankovaniu. Lístky zlacnejú až o polovicu, príde strop na marže
Zdroj: ta3
Obdobie dramatického zdražovania na benzínových pumpách sa nateraz skončilo. Nafta síce na niektorých čerpacích staniciach začiatkom novembra pokorila magickú hranicu dvoch eur, odvtedy však v podstate nepretržite klesá.
Podľa posledného vydania materiálu Európskej komisie Weekly Oil Bulletin, ktorý na týždennej báze sleduje ceny pohonných hmôt v členských krajinách, stál u nás jeden jej liter v priemere 1,893 eura.
Pri benzíne to bolo ešte menej. Liter toho najpoužívanejšieho 95-oktánového stál len 1,624 eura. Naše peňaženky by síce namietali, tieto sumy však v porovnaní s ostatnými štátmi Únie vysoké nie sú. V oboch prípadoch sa aj naďalej nachádzame medzi tými lacnejšími. A to napriek tomu, že naša vláda v porovnaní s ostatnými zasiahla v podstate len minimálne.
Patríme medzi premiantov
Zaujímavý obraz dostaneme aj vtedy, keď od týchto cien odpočítame spotrebnú daň a DPH. Ak by si od nás štát na čerpačkách nepýtal nič navyše, patrili by sme medzi európskych premiantov. Liter dieslu by stál 1,131 eura a liter benzínu len 0,766 eura. V oboch prípadoch by bola lacnejšia len Malta.
Rozdiel medzi sumou bez zdanenia a tou, ktorú vodiči v konečnom dôsledku platia, je tak markantný. Pri benzíne predstavujú dane približne 53 percent z ceny litra, pri nafte je to zhruba 40 percent.
Takéto porovnanie svedčí o tom, že samotné palivá sa na Slovensku predávajú za mimoriadne konkurencieschopné ceny a ich konečnú cenu výrazne zvyšuje až daňové zaťaženie. Inými slovami, problémom z pohľadu vodičov nie je ani tak cena, za ktorú sa benzín a nafta dostávajú na trh, ale to, akú časť z nej si následne ukrojí štát.
Aj preto sa natíska otázka, či v uplynulých týždňoch neustáleho rastu cien palív nemohol štát zareagovať razantnejšie ako len tým, že výrobcom okresal maržu a zaviedol zlacnené cestovné vo vlakoch, v autobusoch či v MHD krajských miest.
„Zlacnenie verejnej dopravy svoje ekonomické opodstatnenie malo, keďže podporilo alternatívu k automobilovej doprave. Pre mnohých Slovákov však nešlo o plnohodnotnú alternatívu. Opatrenie navyše priamo nepomáha dopravcom ani podnikateľom, ktorých zasiahli vysoké ceny nafty,“ okomentoval analytik brokerskej spoločnosti XTB Ondrej Greguš.
Priestor pre razantnejšie kroky tu pritom bol. Štát sa mohol zamerať na zníženie spotrebnej dane. Tá je u nás pri bežnom benzíne vo výške 0,514 eura za liter, pri nafte 0,368 eura. Minimálne sadzby, ktoré členským štátom stanovujú predpisy Európskej únie, sú pritom nižšie. Pri benzíne dosahujú 0,359 eura a pri nafte 0,330 eura za liter.
Ak by vláda k takémuto kroku reálne pristúpila a znížila spotrebnú daň až na európske minimum, liter benzínu by zlacnel približne o 19 centov, liter nafty asi o päť centov. Do výpočtu sa totiž premieta aj nižšia DPH, keďže tá sa vyrubuje aj zo spotrebnej dane. Výsledná úspora by tak bola o niečo vyššia než samotné zníženie spotrebnej dane.
Experti na druhej strane pripúšťajú, že takéto rozhodnutie by štátnemu rozpočtu uštedrilo tvrdú ranu. „Plošné znižovanie daní však predstavuje výraznú záťaž pre štátnu pokladnicu, najmä vzhľadom na súčasný stav slovenských verejných financií. Z ekonomického hľadiska je preto efektívnejšia adresná pomoc zameraná na domácnosti a podniky, ktoré rast cien palív zasahuje najvýraznejšie,“ poznamenal Greguš.
„Je to v rukách politikov. Nemám k tomu čo viac povedať. Z pohľadu napätých verejných financií v dnešnej situácii nie je veľký priestor na znižovanie spotrebnej dane. Najskôr by museli byť robené aj veľké škrty na výdavkovej strane štátneho rozpočtu,“ doplnil kolegu analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Nižšie dane štát odmietol
Rezort financií odmietal zníženie spotrebnej dane predovšetkým pre obavy z výpadku príjmov štátneho rozpočtu. Argumentoval tým, že Slovensko sa už v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie nachádza medzi štátmi s relatívne lacnými palivami, a preto nepovažuje ďalšie daňové úľavy za nevyhnutné.
Zároveň spochybňoval tvrdenie opozície, že nižšie dane by sa štátu vrátili prostredníctvom vyššej spotreby palív.
„Niektoré politické strany argumentujú tým, že zníženie spotrebných daní by zvýšilo spotrebu, čo by vykompenzovalo výpadok v rozpočte v objeme desiatok miliónov eur. Takéto tvrdenia však nie sú ničím podložené, pretože skúsenosti z minulosti, napríklad pri znížení spotrebnej dane na naftu, to nepotvrdili,“ zareagovalo ministerstvo pred asi dvomi mesiacmi.
A rovnaký názor majú aj odborníci, ktorých oslovila Pravda. Vo všeobecnosti platí, že dopyt po palivách reaguje na zmeny cien len veľmi málo. Ak potrebujete natankovať, pretože denne dochádzate do práce alebo ste si s rodinou naplánovali výlet, tak benzínku jednoducho navštívite.
Rovnako tak sa nedá nafúknuť ani objem nádrže. Ak sa do nej zmestí 50 litrov, natankujete maximálne toľko a kvôli úspore 20 centov na liter kanistre benzínu do zásoby nakupovať rovnako nebudete.
„Mesačné náklady vlády na 50-percentnú zľavu vo vlakoch a autobusoch sa pohybujú okolo 18 miliónov eur, mesačný príjem zo spotrebnej dane z minerálnych olejov je okolo 115 miliónov eur a patrí medzi významné príjmové položky štátnej kasy. Z tohto sa dá ľahko vypočítať, aký výpadok v príjmoch by hrozil v závislosti od veľkosti zníženia spotrebnej dane,“ podotkol Pánis.
V prospech Slovenska hrá aj to, že v okolitých krajinách nie sú ceny palív výrazne nižšie ako u nás. Benzín sa v Rakúsku, Česku aj Maďarsku predáva za podobnú sumu ako na Slovensku. Výrazne lacnejší je len v Poľsku.
Pri nafte je situácia o niečo odlišná. V Rakúsku a Maďarsku je drahšia ako u nás, v Česku je lacnejšia, rozdiel však nie je dramatický. Výrazne najnižšie ceny aj v tomto prípade ponúka Poľsko. To všetko znižuje priestor na rozsiahlejšiu cezhraničnú tankovaciu turistiku.
Situácii našťastie nahráva fakt, že ceny palív v posledných týždňoch výraznejšie klesajú. Po období zdražovania sa tak vodičom postupne uľavuje a tlak na ich peňaženky sa pomaly zmierňuje. Ak bude tento trend pokračovať, naši motoristi by mohli pocítiť úľavu aj bez toho, aby štát pristúpil k znižovaniu spotrebných daní.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗