Tvári sa ako pomoc, je to iba diaľničné pozlátko. Štát chystá križovatku, ktorá môže skomplikovať dopravu

Slovensko čaká najbližšie roky iba zopár dopravných míľnikov. Diaľničiari napriek tomu nedávno oznámili plány na rozšírenie križovatky D2/D4 v Bratislave, ktoré viacero odborníkov kritizuje ako neopodstatnené, a je v rozpore s územným plánom. Pomohli by však zvýšiť hodnotu pozemkov súkromníka.

Video

Križovatka dvoch nových diaľnic pri Bratislave. Pozrite si ako sa stavalo prepojenie D4 s R7

Pri Jarovciach v úseku križovatky diaľnic D2 a D4 má pribudnúť rozšírenie. Nejde o klasické zvýšenie kapacít existujúcej križovatky o ďalšie odbočovacie pruhy. Nová stavba má napojiť zatiaľ prázdne pozemky na diaľnicu D2. A to v bezprostrednej blízkosti existujúcej križovatky, na odpočívadle Jarovce. Vyplýva to priamo z oficiálneho oznámenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) na Enviroportáli.

Súčasťou nového napojenia majú byť kolektory, ktoré dovedú vozidlá pozdĺž diaľnice, aby sa mohli bezpečne zaradiť, ale aj dve väčšie stavby - okružné križovatky. Umiestnené budú po stranách diaľnice v oboch smeroch.

Projekt je rozdelený na dve etapy, prvá má priniesť časť kolektorov a napojiť odpočívadlo, ráta však aj s prípojkou miestnych ciest. Druhá má dokončiť kolektorové pásy a napojiť ich na existujúce vetvy križovatky D2/D4. Podľa katastra ide prevažne o hospodárske pozemky, v územnom pláne vedené ako rozvojové územie.

Zatiaľ však nejde o povolenú ani o schválenú stavbu, projekt je vo fáze zámeru a ešte ho čaká ústne prerokovanie v závere novembra. Aktuálne ho môže verejnosť pripomienkovať.

Križovatka D2xD4 v októbri 2020 Foto: BSK Križovatka D2xD4 v októbri 2020

„Pri odpočívadle Jarovce má vzniknúť nová pol križovatka, vzdialená asi kilometer od existujúcej križovatky D2/D4. Výkresy naznačujú aj budúce napojenie na Petržalku a rakúske Kittsee,” prízvukoval dopravný analytik Roman Kluvanec z OZ Doprava.org s tým, že považuje pomenovanie projektu za zavádzajúce.

Podľa neho projekt nemusí vyriešiť reálne problémy motoristov v danom úseku. „Uzol potrebuje zvýšenie kapacity, keďže najmä počas dopravných špičiek nedokáže plynulo zvládať súčasnú intenzitu premávky. Predložený zámer však namiesto riešenia existujúcich kapacitných problémov počíta najmä s vybudovaním nového dopravného napojenia rozvojového územia,” súhlasil s analytikom Michal Feik, riaditeľ komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Súkromník zaplatí, štát vezme

Projekt čelí výraznej kritike. Hoci za jeho prípravou stojí Národná diaľničná spoločnosť (NDS), stavbu zaplatí súkromná firma Hervex. Jej konateľom je podnikateľ Gustáv Laca, známy z kauzy predaja OC Voderady (takzvaná kauza slayáda). Podľa zmluvy medzi NDS a spoločnosťou Hervex má táto firma zabezpečiť prípravu aj zaplatiť výstavbu rozšírenia križovatky.

Kluvanec zdôraznil, že zámer predkladá NDS, no dokumentáciu si objednal Hervex. Odborník tak predpokladá, že rozšírenie iba zlepší prístup k investorovým pozemkom keďže za cenu výstavby získa jeho majetok priamy prístup na diaľnicu. Štátu zostane správa a údržba.

Diaľnica D4 Bratislava Jarovce - Ivanka sever, most cez Dunaj Foto: AAKH, s.r.o./Zdroj: MDVRR SR Diaľnica D4 Bratislava Jarovce - Ivanka sever, most cez Dunaj

„V žiadnom štádiu projektu nebudú využité verejné zdroje. Všetky náklady na prípravu a výstavbu križovatky ponesie súkromná spoločnosť. Po dokončení bude dielo bezodplatne odovzdané príslušnému správcovi a bude slúžiť širokej verejnosti,” potvrdil pre Pravdu Tomáš Ferenčák, hovorca NDS.

Diaľnica D2 je pritom jednou z hlavných dopravných trás v krajine. Spája českú hranicu cez Kúty, Malacky a Bratislavu s maďarskou hranicou. V Bratislave prechádza západnou a južnou časťou mesta a pri Jarovciach sa napája na D4. Pre mesto je to tranzitná trasa, ale aj spojenie medzi Bratislavou, Záhorím a južným Slovenskom.

Prepojenie s D4kou je tiež dôležité, keďže tvorí vonkajší obchvat hlavného mesta. Jej južná časť vedie od Rakúska cez Jarovce, Rusovce a Lužný most smerom na Rovinku, Ivanku pri Dunaji a ďalej k severozápadnej časti Bratislavy. Podľa informácii z EIA však vyplýva, že ak by projekt bol realizovaný, najvyťaženejšie prepojenie D2/D4 zostane bez zmeny a smeru, v ktorom sa premávka už dnes spomaľuje, pribudnú ďalšie autá.

„Dopravné problémy v okolí nevyrieši a navyše znemožní vybudovanie plánovanej križovatky s napojením na Panónsku cestu, vzdialenej asi len 600 metrov od zámeru,” vysvetlil Kluvanec. Planovana križovatka by bola užitočnejšia, nový úsek by umožnil vodičom prichádzajúcim z Rakúska alebo z D2 pokračovať cez Lužný most a obísť centrum Bratislavy, čím sa uľavilo nielen premávke, ale aj obyvateľom.

„Proces posudzovania určí opodstatnenosť, dopravné prínosy, súlad projektu, pozitívne či negatívne dopady,” uviedol za diaľničiarov Ferenčák na otázku, čo by stavbou získala verejnosť. Podľa NDS nejde o prvý takýto prípad na Slovensku a aj v zahraničí je úplne bežné, že súkromná spoločnosť, ktorá plánuje výstavbu v určitej lokalite, k nej financuje cestnú infraštruktúru. „Často to býva základnou podmienkou samospráv,” dodal Ferenčák.

Kluvanec však upozornil, že konateľ Hervexu Laca mal o pripravovanom napojení na diaľnicu vedieť skôr, ako verejnosť. „Na prelome rokov 2025 a 2026 si Hervex dal vypracovať projekt križovatky a ministerstvo dopravy schválilo jej technické riešenie. Až potom Gustáv Laca dokúpil ďalší, 21-hektárový pozemok, ku ktorému vedie len poľná cesta. Kúpil ho ešte pred zverejnením zmluvy s NDS v registri zmlúv,” uzavrel analytik.

Investor do realít, Gustáv Laca, je verejnosti známy kauzou Voderady. Pred šiestimi rokmi kúpil skrachované obchodné centrum za päť miliónov eur. Cieľom bola premena na zábavné centrum s kasínom. Projekt Metropolis však nezrealizoval, priestory centra predal štátu tento rok za 16,9 milióna eur. Aktuálne ho vláda prestavuje na Národné inovačné a technologické centrum.

V ceste stojí územný plán

Kluvanec okrem podľa neho nelogickej voľby projektu upozornil aj na nesúlad rozšírenia križovatky s územným plánom. „Štát sa zaväzuje pripraviť stavbu, ktorá ide proti jeho vlastným plánom a záujmom. Územný plán s križovatkou nepočíta, jej riešenie potrebuje výnimku z normy,” vysvetlil Kluvanec.

Ministerstvo dopravy malo povoliť Hervexu odchýlku od normy, ktorá určuje pravidlá pre projektovanie diaľnic. Nie je však známe, čo presne výnimka umožňuje – nová križovatka má byť totiž veľmi blízko existujúcej D2/D4 aj spomenutého plánu napojenia na Panónsku cestu, ktoré by už nemuselo spĺňať predpísané vzdialenosti. Rezort sa však k otázke Pravdy k odklonu od normy nevyjadril.

Kraj podľa Feika počítal s investíciou do mestskej cestnej siete podľa územného plánu. Mala pomôcť celému územiu, nie iba zdvihnúť hodnotu konkrétnych parciel. Zóna pri odpočívadle Jarovce sa dá sprístupniť aj bez tohto napojenia na diaľnicu. Cestami, ktoré podľa Kluvanca vyhovujú územnému plánu viac.

Podľa územného plánu sa má rozvojové územie medzi diaľnicou D2 a pôvodnou cestou popri južnej časti Bratislavy napojiť na okolité cesty v troch bodoch. Prvý má zabezpečiť prístup od Jaroviec, teda južne od mesta, cez existujúcu cestu napojenú v blízkosti križovatky diaľnic D2 a D4 - tam je odpočívadlo Jarovce a približne v tomto bode má pribudnúť projekt Hervexu.

Druhé napojenie sa plánuje na severnom okraji územia, smerom k Panónskej ceste, ktorá je jednou z hlavných dopravných tepien Petržalky. Prípojka by zhromaždila dopravu z menších ciest a doviedla ju na nadradenú cestnú sieť. Práve toto riešenie považuje analytik aj kraj za vhodnejšie než samostatné napojenie na diaľnicu, ktoré pripravuje Hervex.

Umožnilo by totiž obslúžiť širšie územie a zároveň vytvoriť priamejšie spojenie s Petržalkou. Tretí bod má vzniknúť na opačnom, južnejšom okraji rozvojového územia, pri obytnom komplexe Slnečnice. Má ho zabezpečiť preložka cesty I/2, teda vybudovanie novej trasy, ktorá by nahradila jej súčasnú polohu.

Podľa Kluvanca je projekt v rozpore s územným plánom Foto: Roman Kluvanec Podľa Kluvanca je projekt v rozpore s územným plánom

Majiteľ spomínaných pozemkov, podnikateľ Laca, pre Pravdu uviedol, že pozemky spoločnosti eviduje územný plán ako s rôznymi funkciami využitia. „Zámerom je využiť pozemky presne v súlade s predmetným územným plánom a v súlade s právnymi predpismi SR,” dodal podnikateľ. Podľa Laca nie je navrhovaná trasa v rozpore s územným plánom, je súčasťou troch bodov napojenia.

„Majú v budúcnosti slúžiť na obsluhu územia západne od diaľnice D2 (cca 110 hektárov) a takisto obsluhovať celé rozvojové územie ohraničené diaľnicou D2, diaľnicou D4 a južným mestom Petržalky (cca 240 hektárov),” uviedol s tým, že jedno z troch napojení zóny daných územným plánom ide práve cez pozemky spoločnosti Hervex.

Plánovaná križovatka je však od projektu Hervexu vzdialená iba približne 600 metrov. Javí sa tak, že by mala nahradiť pôvodne plánovanú prípojku. Ak by sa najskôr vybudovalo napojenie podľa zámeru súkromnej firmy, mohlo by zabrať priestor potrebný na budúcu križovatku a znemožniť jej realizáciu.

Anketa

Čo si myslíte o plánovanom rozšírení križovatky pri Jarovciach?

Celkovo hlasov: 5

„Nejedná sa o prístup iba k týmto pozemkom. V tomto prípade ide o úvodnú etapu napojenia oboch týchto území (cca 350 hektárov) v súlade s územným plánom. Verejnosť získa budúci prístup do celého územia, pričom všetky investičné náklady budú znášať súkromní investori,” zdôraznil Laca s tým, že vybudovanie napojenia bude prínosom nielen pre ekonomiku Bratislavy, ale aj celého Slovenska.

Feik za kraj zdôraznil, že by privítali, keby štát v spolupráci s Bratislavou preložil cestu, čím by sa kapacitne posilnila Azúrová ulica aj s jej pokračovaním po Panónsku cestu. „Vzniklo by tak významné dopravné prepojenie medzi diaľnicou D4 a nadradenou cestnou sieťou Petržalky, ktoré by zlepšilo dostupnosť územia a zároveň umožnilo lepšie rozloženie dopravného zaťaženia,” dodal s tým, že riešenie by pomohlo nielen vodičom z Jaroviec a južnej Petržalky, ale aj autám v nových štvrtiach, ktoré sa tam v budúcnosti postavia.

Aj dopravné posúdenie pre rok 2047, ktoré má firma Hervex vypracované, počíta s tým, že nová cesta spojí oblasť s bratislavskou Petržalkou podľa územného plánu. „Toto prepojenie má znížiť zaťaženie uzla. Investor teda vie, že územie možno dopravne obslúžiť aj bez novej križovatky,” podotkol Kluvanec s tým, že rozšírenie je pre majiteľa pozemkou skôr rýchlejšia a lacnejšia možnosť.

Projekt môže zhoršiť dopravu

Analytik v tomto kontexte pripomenul, že autá z Lužného mosta idúce na Česko sa budú musieť zaradiť do rovnakého pruhu ako vozidlá z novej križovatky. Vodiči sa tam budú navzájom križovať a meniť pruhy. Kluvanec porovnal dáta o cestnej premávke z platformy TomTom - počas týždňa a v rannej špičke. Najväčšie dopravné zdržanie v oblasti podľa nich už dnes vzniká na ceste I/2, nie na križovatke D2/D4.

Graf premávky križovatky D2xD4 Jarovce Foto: Roman Kluvanec Graf premávky križovatky D2xD4 Jarovce

Tiež zistil, že vozidlá od Brna na na Lužný most a pokračujúce na D4 v smere na Žilinu spomaľujú aj bez zápchy. Motoristi tam v priemere idú rýchlosťou 80 km/h. Dôvodom je ostrá zákruta na trase, takzvaná slučka, v ktorej vodiči musia prirodzene spomaliť. Časom pritom pôjde o najvyťaženejší úsek trasy. Podľa modelu Útvaru hodnoty za peniaze ním v roku 2050 prejde 9-tisíc vozidiel denne.

„Využije ho približne polovica vozidiel prechádzajúcich z D4 na D2 a tri štvrtiny vozidiel prechádzajúcich z D2 na D4. Nákladná doprava na cestách má pritom do roku 2050 vzrásť o 74 percent,” priblížil Kluvanec s tým, že aj o 24 rokov však budú vodiči z Česka na most prechádzať spomínanou slučkou, pri ktorej musia na diaľnici urobiť takmer celý kruh (270 stupňov).

Práve preto by podľa analytika pomohlo prestavanie križovatky D2/D4 na dvojlístok. Autá od Česka na Lužný most by namiesto ostrej slučky prechádzali plynulejšou vetvou s dvoma mostmi. Opačný smer, z Lužného mosta na Česko, by sa narovnal. Slučky by zostali len pre menej využívané smery,” vysvetlil Kluvanec s tým, že prestavba by stála desiatky miliónov, no riešila by predpoveď štátneho modelu. Rovnako efektívne by bolo dokončenie prípravy križovatky Čunovo na D2, ktorá má odľahčiť Rusovce, Jarovce a Čunovo. Projekt je však iba vo fáze pripomienkovania.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab