Janová sa bráni po záberoch s orangutanom. Pažická kritizuje atrakciu, ktorú navštívila aj Plačková

Stretnutie s exotickými zvieratami vyvolalo na sociálnych sieťach spor o podobu turistickej zábavy. Nina Janová odmieta obvinenia z týrania, Natália Pažická upozorňuje na dôsledky propagovania podobných zážitkov.

Tanečnica a influencerka Nina Janová.

Vecné pripomienky prijíma, urážky a vyhrážky však odmieta. Takto Nina Janová vysvetľuje svoju reakciu na kritiku, ktorá prišla po návšteve zariadenia s exotickými zvieratami v Spojených arabských emirátoch. Vo videu na sociálnej sieti sa ohradila proti tomu, aby ju ľudia na základe zverejnených záberov označovali za tyranku.

S orangutanom sa v Dubaji ukázala aj Zuzana Plačková. Na jej príspevkoch sa zviera drží influencerky za ruku, prechádza sa s ňou a necháva sa hladkať. Podobné stretnutie zdieľala tiež Janová. Práve tieto príspevky sa stali podnetom na verejnú reakciu environmentálnej aktivistky Natálie Pažickej.

Janová tvrdí, že kritici nepoznajú okolnosti

Tanečnica opisuje, že počas návštevy za ňou prišli zvieratá a dostala možnosť prechádzať sa s nimi. Tvrdí tiež, že opičky patria kráľovskej rodine. Na ktorú rodinu sa odvoláva, z citovaného vyjadrenia nevyplýva.

„Vy však ani neviete, komu tie opice patria, za kým som tam išla a koľko som za to zaplatila,“ odkázala vo svojom videu.

Mnohé reakcie podľa nej prerástli do osobných útokov. Svoju lásku k zvieratám obhajovala aj tým, že sama chová sliepky, psy a škrečka. Pripomenula návštevy útulkov a finančnú pomoc, ktorú podľa vlastných slov nezverejňuje pri každej príležitosti.

„Rešpektujem opačný názor. Nikomu, kto mi zanechal slušný komentár, som nenadávala,“ uviedla. Rozlišuje pritom medzi upozornením na problém a správami, ktoré napádajú ju osobne.

„Informovať ma o niečom, čo vieš, je jedna vec. Písať hashtagy ako ‚ostuda‘ a útočiť na môj charakter je niečo úplne iné. To nie je informovanie, ale rýpanie,“ zdôraznila.

Pažická rieši aj vplyv na ďalších návštevníkov

Výhrady aktivistky sa sústreďujú na to, čo podobná atrakcia znamená pre samotné zviera. Vo svojej reakcii opísala neustále dotyky návštevníkov a fotografovanie ako súčasť života, ktorý podľa nej orangutanovi neprináša dobré podmienky.

Pažická upozornila aj na nelegálny obchod so zvieratami. Pripomenula zabíjanie matiek pri odchyte mláďat a riziko, že dospelé jedince neskôr skončia zanedbané v klietkach. Zverejňovanie záberov podľa nej navyše môže priviesť k podobným zážitkom ďalších turistov.

„Kým z toho budú mať ľudia peniaze, tento obchod bude pokračovať,“ uviedla. Svoj postoj zhrnula jednoznačne: „Je to týranie zvierat rovnako ako jazda na slonoch či hladkanie tigríkov a levíkov v kontaktných zoologických záhradách.“

V súvislosti s nelegálnym obchodom spomenula hodnotu až 23 miliárd dolárov. Táto suma zodpovedá hornej hranici staršieho globálneho odhadu UNEP. Program OSN pre životné prostredie v roku 2014 uvádzal rozpätie 7 až 23 miliárd dolárov ročne pri nelegálnom obchode s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami bez rybolovu a dreva. Tento údaj však nepreukazuje pôvod konkrétneho zvieraťa v Dubaji.

Prečo spoločné fotografie vyvolávajú výhrady

Orangutany patria medzi lidoopy a všetky tri ich druhy sú kriticky ohrozené. Ich mláďatá zostávajú dlhodobo odkázané na matku. Podľa Smithsonian's National Zoo and Conservation Biology Institute prichádza odstavenie približne vo veku šesť až sedem rokov.

Ochrana primátov sa preto týka aj spôsobu, akým ich ľudia prezentujú. Odborníci pri IUCN vydali odporúčania pre zodpovedné používanie fotografií a videí. Upozorňujú, že zobrazenie blízkeho kontaktu s človekom môže podporovať predstavu primátov ako vhodných domácich miláčikov a zvyšovať záujem o ich získanie. Aj zdanlivo nevinná fotografia tak môže ovplyvniť správanie publika.

Janová však odmieta prenášanie všeobecných problémov na zariadenie, ktoré navštívila. Osobitne sa ohradila proti tvrdeniam o použití sedatív.

„Áno, takéto veci sa vo svete dejú, ale v tomto prípade neboli zvieratá pod sedatívami,“ vyhlásila.

Ide o jej stanovisko. Samotné fotografie a krátke videá neumožňujú spoľahlivo overiť pôvod zvierat, ich zdravotný stav ani podmienky, v ktorých žijú mimo návštevných hodín. Rovnako z nich nemožno potvrdiť podanie sedatív. Spor tak zahŕňa dve odlišné otázky: konkrétne zaobchádzanie so zvieratami a vplyv, ktorý má propagovanie blízkeho kontaktu s nimi.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab