Škoda Classic Days 2026: Za volantmi legiend. Najviac nás prekvapili autá, od ktorých by sme to nečakali

Škoda nám opäť dovolila sadnúť si za volant svojich historických pokladov. Od povojnového Tudora cez legendárneho Spartaka a športové kupé až po Rapid s motorom vzadu. Počas jediného dňa sme absolvovali štyridsať rokov automobilového vývoja. A hoci sme sa tešili najmä na slávne modely, najväčšie prekvapenia nám pripravili autá, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Napríklad takmer zabudnutá Trekka z Nového Zélandu.

Pred zámkom Niměřice neďaleko Mladej Boleslavi nás čakala flotila historických škodoviek. Aj skľúčami v zapaľovacej skrinke.

Chladné jesenné ráno. Pred zámkom Niměřice neďaleko Mladej Boleslavi stojí zoradená flotila historických škodoviek. Od predvojnových luxusných limuzín cez povojnové roadstery až po športové kupé z osemdesiatych rokov. Lepšiu kulisu si azda ani nemožno predstaviť. Neskoroklasicistický zámok z prvej polovice 19. storočia totiž pamätá časy, keď boli autá na cestách skôr kuriozitou. A tak sa k nemu veterány dokonale hodia. Akoby sa tu na chvíľu zastavil čas. Lenže tieto autá neslúžili na akcii Škoda Calssic Days iba ako dekorácia. Škoda nám odovzdala kľúče a dovolila vyraziť na cesty. Pred sebou sme mali výlet do minulosti, pri ktorom sme sa museli odnaučiť mnohé z toho, čo dnes považujeme za samozrejmosť.

Od Škody je to obdivuhodná odvaha, pretože mnohé z týchto áut majú za sebou sedem či osem desaťročí a ich udržiavanie v prevádzkyschopnom stave si vyžaduje množstvo práce. Len tak ich dať do rúk motoristickým novinárom znie ako poriadny risk. Na jazdy však bolo pripravených osem historických áut z rokov 1948 až 1988. K dispozícii boli aj tri predvojnové automobily, v ktorých sme sa mohli odviezť ako spolujazdci. Postupne sme vystriedali sedem z nich – 1100 MBX, 110 R, Spartak 440, Trekku, Rapid 135, Feliciu a Tudor Roadster. A ako bonus sme sa odviezli v majestátnom Superbe 3000 OHV z roku 1939.

Krásne kupé, ale za volantom to nie je až taká sláva

Začali sme Škodou 1100 MBX. Dnes je skutočnou raritou. Dvojdverová karoséria vychádzala zo sedanu 1000 MB, ale vďaka absencii pevného stredového stĺpika pôsobila oveľa elegantnejšie. Po stiahnutí bočných okien vznikol obrovský otvor, aký dnes poznáme skôr z luxusných kupé. Škoda pritom použila zaujímavé riešenie, pri ktorom sa zadné bočné okno sťahovalo aj s úzkym stĺpikom. MBX vyzerá skvele aj po takmer šesťdesiatich rokoch. Za volantom však zostáva verná technike svojho štvordverového súrodenca.

Škoda 1110 MBX bol neúspešný pokus nahradiť legendárny kabriolet Felicia. Foto: Tomáš Andrejčák Škoda 1110 MBX bol neúspešný pokus nahradiť legendárny kabriolet Felicia.

A to je zároveň jej najväčšie obmedzenie. Škoda 1000 MB bola v roku 1964 revolúciou. Automobilka prešla na úplne novú koncepciu so samonosnou karosériou, motorom vzadu a pohonom zadných kolies, pričom pri výrobe motora a prevodovky využila progresívnu technológiu tlakového liatia hliníkových zliatin. Lenže jazdné vlastnosti dnes už prezrádzajú vek konštrukcie. Riadenie nie je práve presné, motor je hlučný a zadná náprava má svoje limity. MBX je preto automobilom, ktorý nás očaril skôr vzhľadom a výnimočnosťou než samotným šoférovaním.

Podobné pocity sme mali aj zo Škody 110 R. Na legendárne „erko“ sme sa pritom tešili azda najviac. Niet divu. Nízka silueta, bezrámové okná, športové prístroje a elegantná splývavá zadná časť z neho robia jedno z najkrajších sériových áut, aké kedy v Mladej Boleslavi vznikli. Jeho popularitu navyše znásobila fenomenálna športová kariéra Škody 130 RS, ktorá z rovnakej koncepcie vychádzala. Sériová 110 R však nie je súťažným špeciálom. Jej štvorvalec s objemom 1,1 litra poskytoval výkon približne 38 kW a dynamika tomu zodpovedala.

Foto: Tomáš Andrejčák A toto je ďalšia z legiend - Škoda 110 R, ktorá "sekla" obrovskú športovú kariéru.

Za volantom sa tak nedostavilo úplne také nadšenie, aké by naznačoval jej vzhľad a povesť. „Erko“ má v podstate všetky charakteristické neduhy pôvodnej tisícky MB. Špecifické rozloženie hmotnosti, nepresnosti v riadení aj pomerne vysokú hlučnosť. Samozrejme, to nič nemení na jeho historickej hodnote a kráse. Len sme si znovu uvedomili, že športový vzhľad ešte automaticky neznamená výnimočný jazdný zážitok. O to väčšie prekvapenie nás čakalo neskôr v Rapide 135, ktorý z tej istej technickej filozofie dokázal vyťažiť neporovnateľne viac.

Zato Škoda 440 Spartak nás okamžite preniesla do úplne inej epochy. Automobil predstavený v roku 1955 ešte využíval klasickú koncepciu s motorom vpredu a pohonom zadných kolies. Označenie 440 znamenalo štyri valce a 40 koní, teda približne 29 kW. Spartak bol jedným z predchodcov Octavie a pre mnohých československých motoristov predstavoval splnený sen o vlastnom aute. Dnes pôsobí ako stroj z iného sveta. A nielen vzhľadom. Veľký volant, značné vôle v riadení, hlučný motor aj prevodovka a brzdy, ktoré vyžadujú poriadny tlak na pedál. Namiesto dvoch samostatných predných sedadiel široká mäkká lavica, na ktorej sa v zákrutách posúvate zo strany na stranu.

Škoda Spartak, predchodca Octavie na nás čakal v športovej verzii. Foto: Tomáš Andrejčák Škoda Spartak, predchodca Octavie na nás čakal v športovej verzii.

Ani zrýchlenie nepatrí medzi silné stránky Spartaka. Lenže všetky tieto nedostatky mu radi odpustíte. Má totiž čosi, čo sa z dnešných áut takmer úplne vytratilo. Bezprostredný kontakt s mechanikou. Každý pohyb volantom, každé preradenie aj každé pridanie plynu si vyžaduje vašu pozornosť. A hoci by sme so Spartakom nechceli absolvovať dlhú diaľničnú cestu, za jeho volantom sme sa výborne bavili.

Trekka vytŕčala z radu

Najväčšie prekvapenie nás však čakalo v aute, od ktorého by sme to očakávali asi najmenej. Bola ním Trekka, zvláštne hranaté úžitkové vozidlo, ktoré vznikalo v šesťdesiatych rokoch na Novom Zélande. Využívalo techniku starej Škody Octavia, dokonca jej skrátený podvozok. Na prvý pohľad pripomína jednoduchý terénny automobil, aké kedysi používali farmári či armáda. Lenže pohon všetkých kolies nemá. Je to vlastne jednoduchý pracovný stroj s pohonom zadných kolies, ktorý vznikol s cieľom ponúknuť čo najviac úžitku za čo najmenej peňazí.

Škoda Trekka nie je možno módny etalón, ale môžme ju považovať za predchodcu SUV. Jazdí sa s ňou nádherne. Foto: Tomáš Andrejčák Škoda Trekka nie je možno módny etalón, ale môžme ju považovať za predchodcu SUV. Jazdí sa s ňou nádherne.

A práve Trekka nás doslova šokovala. Paradoxne bola jedným z najpohodlnejších áut celého podujatia. Jej mäkko naladený podvozok si s nerovnosťami poradil oveľa kultivovanejšie než podvozok Spartaka. Na úsekoch s mačacími hlavami, kde nás klasická osobná škodovka poriadne vytriasla, Trekka nerovnosti prekonávala s nečakanou ľahkosťou. K tomu pridajte vyššiu polohu sedenia, výborný prehľad o okolí a obrovský vnútorný priestor. Vlastne mala všetko, čo dnes zákazníci tak obdivujú na SUV. Len o niekoľko desaťročí skôr a bez zbytočnej zložitosti.

Zaujímavý bol aj príbeh konkrétneho exemplára. Nepatril do zbierky Škoda Múzea, ale českému súkromnému majiteľovi, ktorý ho kúpil na internetovej aukcii na Novom Zélande. Pôvodne ani nepočítal s tým, že sa stane jeho vlastníkom. Len skúsil prihodiť sumu, ktorú už nikto neprekonal. A tak mu z opačného konca sveta dorazil kontajner s Trekkou. O to sympatickejšie bolo, že sa o svoj historický poklad nebál. Práve naopak. Nabádal nás, aby sme na to trochu „dupli“ a vyskúšali, čo podvozok zvládne. Poslúchli sme. A musíme uznať, že Trekka nás presvedčila. Nie dynamikou, ale schopnosťou zvládať rozbité cesty s nečakanou suverenitou.

Svoj novozélandský pôvod Trekka nezaprie. Má pravostranné riadenie. Foto: Tomáš Andrejčák Svoj novozélandský pôvod Trekka nezaprie. Má pravostranné riadenie.

A potom je tu praktickosť. Hranatá karoséria ponúka množstvo využiteľného priestoru, vysoká stavba uľahčuje nastupovanie a jednoduchá technika nekladie vysoké nároky na údržbu. Samozrejme, z hľadiska bezpečnosti, výkonu či komfortnej výbavy by Trekka v dnešnom svete neobstála. Ale svojím základným konceptom je prekvapivo aktuálna. Pri pohľade na mnohé dnešné SUV, ktoré napriek obrovským vonkajším rozmerom ponúkajú len priemernú praktickosť, sa človek musí pousmiať. Trekka ukazuje, že niekedy je menej naozaj viac.

Rapid 135: Keď evolúcia prekoná revolúciu

Ešte pred obedom sme sa dostali k Škode Rapid 135 z roku 1988. A to bol ďalší veľký šok. Rapid bol totiž jedným z posledných modelov s motorom vzadu, teda koncepciou, ktorú Škoda zaviedla už v roku 1964. V čase jeho výroby už pritom existoval Favorit s motorom vpredu a pohonom predných kolies. Rapid tak pôsobil ako posledný výdych dávno prekonanej techniky. Lenže za volantom sme zistili, že to vôbec nie je také jednoduché. Bolo až neuveriteľné, kam dokázali mladoboleslavskí konštruktéri za viac ako dve desaťročia posunúť pôvodné riešenie.

Rapid 135 nás dostal tým, že napriek starej koncepcii s motorom vazdu sa s ním jazdilo oveľa lepšie ako so Škodou 1000 MB alebo Škodou 120. Foto: Tomáš Andrejčák Rapid 135 nás dostal tým, že napriek starej koncepcii s motorom vazdu sa s ním jazdilo oveľa lepšie ako so Škodou 1000 MB alebo Škodou 120.

V porovnaní so staršími škodovkami radu 110 a 120 mal Rapid výkonnejší motor, dvojokruhovú brzdovú sústavu a najmä podstatne modernejšiu zadnú nápravu so šikmými vlečenými ramenami. Tá zlepšila vedenie zadných kolies a spolu s ďalšími konštrukčnými úpravami prispela aj k vyššiemu komfortu a obmedzeniu prenosu vibrácií a hluku do kabíny. Motor s objemom 1,3 litra poskytoval výkon 43 kW, čo síce ani vtedy nebolo veľa, ale Rapid pôsobil podstatne živšie a kultivovanejšie než jeho predchodcovia. Rozdiel bol priepastný.

Platí to aj o jeho hrebeňovom riadení. Hoci Rapid nemal posilňovač, volant sa ovládal prekvapivo ľahko a presne. Po presadnutí zo starších škodoviek to bol obrovský rozdiel. Rapid bol tichší, istejší a oveľa jednoduchší na ovládanie. Zrazu sme mali pocit, že sedíme v modernom aute, s ktorým by sme si bez väčších problémov vedeli predstaviť aj dlhú cestu v súčasnej premávke. A to je na konštrukciu, ktorej základy vznikli pred viac ako šesťdesiatimi rokmi, veľký kompliment.

Prechod z Garde na Rapid sprevádzali aj dizajnové zmeny. Prišli nové svetlá aj plastová maska a nárazníky. Foto: Tomáš Andrejčák Prechod z Garde na Rapid sprevádzali aj dizajnové zmeny. Prišli nové svetlá aj plastová maska a nárazníky.

Dokonca by sme si trúfli povedať, že Rapid 135 bol z hľadiska jazdného komfortu príjemnejší než nový Favorit. Samozrejme, ten bol technicky modernejší, ponúkal praktickejšiu karosériu hatchbacku, predný nýhon, vyšší výkon a oveľa väčší potenciál ďalšieho vývoja. Ale Rapid pôsobil ako dokonale vyzretý produkt, na ktorom konštruktéri postupne odstránili väčšinu nedostatkov pôvodnej koncepcie. Bola to fascinujúca ukážka toho, čo dokáže dôsledná evolúcia.

Tudor, Felicia a Superb: Návrat do čias, keď malo šoférovanie iné pravidlá

Na popoludnie sme si nechali dva kabriolety. A urobili sme dobre, pretože dovtedy sa chladný jesenný vzduch aspoň trochu zohrial. Prvou bola Škoda Felicia, jeden z najkrajších kabrioletov, aké kedy vznikli v Československu. Elegantná karoséria, množstvo chrómovaných detailov, charakteristické zadné plutvy a otvorené nebo nad hlavou. Felicia je jednoducho klasika. Vyskúšali sme si modernizovanú verziu, ktorá už mala radiacu páku na podlahe. Jej jazdné vlastnosti síce neboli veľkým prekvapením, ale o to tu ani nešlo. Felicia je autom, v ktorom si chcete užívať pokojné tempo, slnečné počasie a pohľady okoloidúcich.

Tudor Roadster vás očarí protismernými dverami, mechanickými smerovkami ale aj vetrom vo vlasoch. Foto: Tomáš Andrejčák Tudor Roadster vás očarí protismernými dverami, mechanickými smerovkami ale aj vetrom vo vlasoch.

Oveľa hlbšie do minulosti nás však preniesla Škoda 1101 Tudor Roadster z roku 1948. Bol to najstarší automobil, za ktorého volant sme sa počas Classic Days mohli posadiť. A zážitok sa začal ešte pred naštartovaním motora. Stačilo otvoriť dvere zavesené na zadných pántoch, teda proti smeru jazdy, a ocitli sme sa v úplne inom automobilovom svete. Tudor mal ešte drevenú kostru karosérie, nádhernú drevenú palubnú dosku, jednoduché prístroje a volant s tenučkým vencom. Všetko pôsobilo, akoby sme sa preniesli do starého filmu.

Fascinujúce boli aj smerovky. Hoci už mali elektrické ovládanie, namiesto blikajúcich svetiel sa z bokov karosérie vysúvali malé signalizačné krídelká. Dnes pôsobia úsmevne, no v čase svojho vzniku predstavovali pokrok. Aj štartovanie motora malo svoj osobitý rituál a radiaca páka sa nachádzala pod volantom. Vonkajšie spätné zrkadlo bolo umiestnené ďaleko na blatníku, takže poskytovalo len veľmi obmedzený výhľad. A samozrejme, ani ovládanie auta nemalo nič spoločné s dnešnými štandardmi.

Felicia je dodnes považovaná za jednu z najkrajších škodoviek. Foto: Škoda Felicia Felicia je dodnes považovaná za jednu z najkrajších škodoviek.

Lenže práve v tom spočívalo čaro Tudora. Tu už nešlo o dynamiku, presnosť riadenia či účinnosť bŕzd. Bol to autentický zážitok z klasického automobilu, ktorého technické korene siahali ešte do predvojnových čias. Každý úkon si vyžadoval pozornosť, cit a trochu zručnosti. Tudor nebol autom, s ktorým by ste sa chceli ponáhľať. Bol skôr strojom, ktorý vás prinútil spomaliť a vychutnať si samotnú jazdu. A hoci bol zo všetkých nami šoférovaných škodoviek najstarší, patril medzi tie, na ktoré budeme spomínať najradšej.

Úplne iný druh automobilového luxusu nám na záver predstavil Superb 3000 OHV z roku 1939. Tentoraz sme volant radi prenechali profesionálnemu šoférovi. Veď práve takto bol tento automobil pôvodne zamýšľaný. Jeho majiteľ spravidla nesedel vpredu, ale vzadu, kde mal k dispozícii obrovský priestor a maximálne pohodlie. Superb bol určený pre vtedajšiu spoločenskú smotánku – bohatých priemyselníkov, bankárov, právnikov, lekárov či vysokých štátnych úradníkov. Pre ľudí, ktorí si mohli dovoliť nielen drahé auto, ale často aj vlastného vodiča.

Škoda 3000 OHV je tá najvyššia automobioová liga v predvojnovom období. Foto: Škoda-Auto Škoda 3000 OHV je tá najvyššia automobioová liga v predvojnovom období.

A podľa toho vyzeral aj interiér s mäkkým čalúnením, ktoré pripomínalo starú pohodlnú pohovku. Žiadne anatomické tvarovanie, elektrické nastavovanie či masážne funkcie. Len množstvo priestoru, hrubé vrstvy čalúnenia a pocit, že sa veziete v obývacej izbe na kolesách. Pod dlhou kapotou pracoval radový šesťvalec s objemom 3,1 litra a celá limuzína pôsobila majestátne. Superb 3000 OHV bol skrátka pripomienkou čias, keď sa luxus nemeral počtom displejov, ale priestorom, materiálmi a tým, že ste sa o samotné šoférovanie vôbec nemuseli starať.

Keď sme sa po celom dni vrátili k zámku Niměřice, mali sme za sebou štyridsať rokov automobilového vývoja. Od Tudora z roku 1948 až po Rapid 135 z roku 1988. A k tomu ešte cestu do predvojnového luxusu v Superbe. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa automobily postupne menili. Ako sa znižovala námaha potrebná na ich ovládanie, zlepšovali sa brzdy, riadenie, podvozky aj komfort. Dnes je šoférovanie neporovnateľne jednoduchšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie. Ale zároveň nudnejšie a akési sterilnejšie. Vtedy ste museli počúvať motor, štartovať tiahlami, regulovať sytič, zvládať vôle v riadení, ale to všetko malo svoje neopakovateľné čaro.

内容来自 Pravda - Auto,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅