Slovensko rozbité a bez vízie
Najväčším problémom komunálnych volieb na Slovensku je, že k nim vládne strany, parlament a aj občania pristupujú ako k predskokanovi volieb parlamentných.
Tak sa môže stať, že stranícka príslušnosť kandidátov a kandidátok vysoko preváži nad komunálnym cieľom, akokoľvek by bol prospešný. Komunálna politika tak zväčša len kopíruje parlamentné boje a odráža, čo je pre ne typické: neexistenciu spoločnej vízie, ktorá by prekračovala úzke hranice vlastnej rodiny, miestnych „kamarátšaftov“ a krátkodobých záujmov nad dlhodobými záujmami celospoločenskými. V zásade sa vzájomne zrkadlia; ak politické strany napriek rozdielom nespája celková vízia rozvoja spoločnosti ako zdravého celku pozostávajúceho zo zdravých súčastí, komunálna politika bude vždy vyzerať len ako bitka o rýchle vypratanie válova.
Nie je to veľmi prekvapujúce. Slovensko nemá systematicky budovanú kultúrno-historickú pamäť, zato sa systematicky naučilo veriť, že záujmy finančných skupín sú špecificky v mestách nevyhnutnou podmienkou fungovania mestských politík – výsledkom je, že vždy len volíme menšie zlo, vždy proti niekomu, nikdy nie za niečo. A ak predsa, reálna politika ukáže, že všetko boli len sľuby a že neexistuje prakticky žiadny rozdiel v tom, či sa diala pod „smeráckou“ alebo „péesáckou“ farbou. Napokon sa za úspech považuje aj to, ak susedovi zdochne viac kôz ako mne.
Jednotlivé kraje a v nich jednotlivé obce by mali byť funkčnými jednotkami vo vzájomne prepojenom systéme, v ktorom platí, že prosperita jednotlivých obcí spoluvytvára prosperitu širšieho spoločenstva; že prosperita a zdravie vidieka znamenajú aj prosperitu a kvalitnejší život aj v mestách; a že ak má štát ako celok dobre fungovať, musí existovať všeobecný záujem vytvárať rovnováhu medzi regiónmi, nie podporovať ešte väčšiu centralizáciu.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗