Úspešný záver štvanice v Brazílii: prezident Lula da Silva získal štvrté funkčné obdobie

Brazílske prezidentské voľby sa skončili veľkým prekvapením: úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva dokázal dohnať stratu z prvého kola, so ziskom 51,8 percent nakoniec skončil o štyri milióny hlasov pred svojím konkurentom Flaviom Bolsonarom, synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara.

Len málokto očakával tento výsledok. Prvé kolo volieb 4. októbra bolo politickým zemetrasením: Bolsonaro nielenže nad Lulom prekvapivo viedol o dva percentuálne body, ale veľké úspechy dosiahla v guvernérskych a parlamentných voľbách aj reakčná pravica, aliancia neoliberálov a tradicionalistov. Samotná Bolsonarova Liberálna strana (Partido liberal) bude mať v kongrese počas nasledujúcich štyroch rokov takmer rovnaký počet kresiel ako všetky ľavicové strany dohromady. V senáte chýba pravici len niekoľko hlasov k dvojtretinovej väčšine. S výnimkou Ria de Janeiro päť južných štátov vrátane São Paula riadia guvernéri lojálni Bolsonarovi.

Prezident Luiz Inácio Lula da Silva oslavuje so svojím kandidátom na viceprezidenta Geraldom Alckminom po víťazstve v druhom kole prezidentských volieb v Brazílii v nedeľu 25. októbra 2026. Foto: Andre Penner SITA/AP Prezident Luiz Inácio Lula da Silva oslavuje so svojím kandidátom na viceprezidenta Geraldom Alckminom po víťazstve v druhom kole prezidentských volieb v Brazílii v nedeľu 25. októbra 2026.

Priepastné rozdiely

Výrazný posun doprava bol prekvapenie, pretože sociálny demokrat Lula da Silva vládne od roku 2023 so širokou demokratickou koalíciou konzervatívcov, liberálov a zelených. Práve to zabránilo znovuzvoleniu Jaira Bolsonara, čo ho viedlo k pokusu o štátny prevrat. Ten bol nakoniec zmarený a Jair Bolsonaro si odpykáva dlhoročný trest odňatia slobody.

Lula narazil aj na problém v jednej zo svojich kľúčových otázok: dostupnom živobytí. Reálne úrokové sadzby v Brazílii sa pohybujú okolo 8,5 % a sú najvyššie na svete.

Demokratická koalícia bola za posledné štyri roky pomerne úspešná: zaznamenala zvýšený hospodársky rast, vysokú úroveň priamych zahraničných investícií, nižšiu nezamestnanosť, rastúce minimálne príjmy, daňové oslobodenia pre osoby s veľmi nízkymi príjmami a postupné zavádzanie 40-hodinového pracovného týždňa. Znížilo sa aj odlesňovanie dažďového pralesa, zastavila sa prebiehajúca genocída domorodých skupín a odhalilo sa množstvo korupčných škandálov z éry Bolsonara staršieho.

Video

Lulovi priaznivci oslavujú jeho znovuzvolenie za prezidenta Brazílie - Reuters

Zdroj: Reuters

Nič z toho sa ale nepremietlo do zvýšenej popularity Lulu a jeho vlády. Brazília zostala hlboko rozdelená. Nenávisť voči Lulovi a jeho Strane pracujúcich (PT, Partido dos Trabalhadores) je hlboko zakorenená. Možné vysvetlenia: pre Donalda Trumpa a jeho spojencov, ako aj pre digitálne platformy je jediná zostávajúca nezávislá vládu v Južnej Amerike tŕňom v oku. Okrem toho sa v posledných rokoch radikalizovala časť bohatých podnikateľov a veľkých firiem, ktoré sympatizujú s antidemokratickými riešeniami: či už ide o vojenské prevraty ako bol ten, o ktorý sa pokúsili v roku 2023; alebo o autoritársky prezidentský systém ako v Argentíne alebo Salvádore. Navyše, skupiny obyvateľstva, ktoré v posledných 20 rokoch profitovali zo sociálnych a vzdelávacích programov Lulových administratív, sa odcudzili sociálnej demokracii a požadujú menej vlády, viac rešpektu k náboženstvu a tradíciám a väčšiu podnikateľskú slobodu.

V týchto voľbách však Lula narazil aj na problém v jednej zo svojich kľúčových otázok: dostupnom živobytí. Reálne úrokové sadzby v Brazílii sa pohybujú okolo 8,5 % a sú najvyššie na svete. Verejný aj súkromný dlh sa preto stal veľkým problémom. Brazílsky štát platí svojim veriteľom ročne 240 miliárd amerických dolárov. Vysoké úrokové sadzby sú problém aj pre jednotlivcov; najmä dlhy z kreditných kariet s úrokovými sadzbami až do 445 percent často vedú k finančnému krachu. A hoci má vláda v tomto smere malý manévrovací priestor, pretože centrálna banka je nezávislá od vlády a v podstate ju ovládajú záujmy finančného sektora, vyčítajú to Lulovi.

Túžba po rasových hierarchiách

Lula a brazílski demokrati takto nakoniec čelia reakcionárskej pravici. Tá sa pod vedením klanu Bolsonarovcov veľa podučila od svojich medzinárodných partnerov: vytvorila alianciu „trhu“ a „morálky“, neoliberalizmu, ktorý obhajuje radikálnu demontáž štátu a fungujú v ňom konzervatívne, ba až reakcionárske skupiny, túžiace obnoviť staré sociálne hierarchie: či už ide o evanjelikálne sekty alebo viac či menej otvorených rasistov, podporovaných paramilitárnymi skupinami a významnými zložkami armády. Táto pravica vo svojej kultúrnej vojne za „rodinu a majetok“ šikovne využíva sociálne médiá, technológie sledovania (Palantir apod.) a influencerov. Jej cieľom nie je nič iné ako nový sociálno-darwinistický model civilizácie, v ktorom opäť určujú spoločenské postavenie staré hierarchie bohatstva, pohlavia a pôvodu.

Radikalizmom pravice ako aj toho, že Lulova Brazília patrí medzi posledné zostávajúce alternatívy k neoliberalizmu, sa brazílske voľby stali kľúčovou udalosťou. Zvolenie Bolsonara mladšieho za prezidenta by malo dramatické následky na medzinárodnej aj domácej úrovni: na medzinárodnej úrovni by to bola ďalšia ťažká rana pre OSN, medzinárodné právo a medzinárodnú ochranu klímy. V Európe by to posilnilo Bolsonarových spojencov, ako sú Národné združene Marine Le Penovej vo Francúzsku, Vox v Španielsku, AfD v Nemecku či FPÖ v Rakúsku.

Na domácej scéne by bolo uskutočňovanie Bolsonarových plánov katastrofálne: demontáž sociálneho štátu prostredníctvom úsporných opatrení a rozpredávania prírody, najmä cenných surovín a prírodných rezervácií severoamerickým korporáciám – ako vzor tu slúži Javier Milei. Demontáž právneho štátu obsadzovaním postov, zaručujúcich beztrestnosť ľuďom pri moci – Turecko a India sú toho vzormi.

Ale veci sa vyvinuli inak

Mladí ľudia a nespočetné množstvo spoločenských skupín z radov občanov sa po celej krajine chopili iniciatívy, aby sa postavili Bolsonarovi a zachránili demokratickú a pluralitnú spoločnosť. Slabú a nenápaditú kampaň Strany práce nahradili zhromaždenia s viac ako miliónom účastníkov; kreatívne príspevky na sociálnych sieťach a neúnavné pouličné kampane. Kým v prvom kole získal Luiz Ignácio Lula da Silva 54 miliónov hlasov, v druhom kole to bolo 64 miliónov.

Bolsonaristická pravica vo svojej kultúrnej vojne za „rodinu a majetok“ šikovne využíva sociálne médiá, technológie sledovania (Palantir apod.) a influencerov. Jej cieľom nie je nič iné ako nový sociálno-darwinistický model civilizácie, v ktorom opäť určujú spoločenské postavenie staré hierarchie bohatstva, pohlavia a pôvodu.

Pre mimoriadne rozmanitú brazílsku spoločnosť je to neuveriteľný úspech. Strach z Bolsonara tvorivo premenili na vôľu zvíťaziť. Je to však aj úspech pre 80-ročného Lulu da Silva, ktorý si svoje štvrté prezidentské kreslo zabezpečil neuveriteľnou energiou, fyzickou námahou a intelektuálnymi schopnosťami.

Nadchádzajúca úloha je obrovská. Tak ako v roku 2023 aj dnes dve tretiny parlamentu vládu kritizujú; výrazne vyšší je podiel reakčnej pravice. Vládne patová situácia: pravica nemôže len tak rozpustiť inštitúcie sociálneho štátu, právny štát ani deľbu moci, a Lula zas nemôže jednoducho pokračovať vo svojej politike zameranej na konsenzus a inklúziu. Niektorí sa musia vyrovnať s prezidentovým vetom, iní s parlamentným odporom.

Možné sú dva scenáre: buď Lula opäť zvládne zdanlivo nemožné balancovanie na tenkom povraze a zavedie program založený na kompromise, alebo - vzhľadom na radikalizmus opozície, ktorá chce Lulu a ľavicu zničiť tak ako Javier Milei perónistov v Argentíne – sa bude situácia radikalizovať. Takejto forme politiky sa Lula da Silva, stelesnenie sociálneho partnerstva a kompromisu, počas celého svojho života vyhýbal.

Lenže radikálna povaha ohlasovaného rozchodu s civilizáciou, ktorý môžu Brazílčania deň čo deň pozorovať v Argentíne, môže viesť k nevyhnutnosti týchto krokov. Potom rovnako ako v časoch vojenskej diktatúry v 60., 70. a 80. rokoch získa na význame ulica.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅