Bez Bibiho koniec sveta? Práve naopak
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že pravicové strany získali medzi „sionistickou verejnosťou“ rozhodujúcu väčšinu a vyzval na vytvorenie „národnej pravicovej vlády“. Východiskové prieskumy však neukazujú žiadneho jednoznačného víťaza.
Netanjahuova koalícia má len mierny náskok pred hlavnou opozičnou alianciou „blok zmeny“, pričom ani jedna strana nedokáže zabezpečiť väčšinu v parlamente. Jazýčkom na váhach sú arabské strany, ktoré v týchto voľbách získali historicky najvyšší počet hlasov.
Benjamin Netanjahu začiatkom tohto týždňa ako súčasť svojho predvolebného boja zverejnil simulovaný obrázok jadrového výbuchu v Tel Avive. Mal slúžiť ako varovanie pred jeho nezvolením: ak nevyhrám, Irán zaútočí na Izrael. Tento obraz podporovala jemu naklonená súkromná televízia Channel 14, podľa ktorej by porážka koalície zloženej z Netanjahuovej strany Likud, príslušníkov najkonzervatívnejšieho smeru ortodoxného judaizmu Charedim, osadníkov na okupovaných územiach a kahanistov (krajne pravicová, nábožensko-sionistická ideológia) znamenala koniec sionistického štátu európskeho razenia na Blízkom východe. V rovnakom čase drvivá väčšina svetových televíznych staníc hovorila skôr o možnom konci vlády „Bibiho“, ktorý bol od svojho nástupu na politickú scénu v roku 1988 šesťkrát premiérom.
Spoluprácou s arabskými stranami by opozícia zosilnela v zastúpení liberálnej židovskej verejnosti aj v arabskej verejnosti.
Benjamin Netanjahu a jeho strana Likud síce skončili na prvom mieste, ale ich podpora nestačí na zabezpečenie 61 zo 120 kresiel v Knesete - čo je číslo potrebné na udržanie moci a zostavenie vlády. Zrejme teda nemožno hovoriť o „úplnom zrútení“ premiérovho bloku, ako sa vyjadril poslanec za Demokratickú stranu, právnik a reformovaný rabín Gilad Kariv. Ani o tom, že by izraelská verejnosť „Netajahua odvolala“. V každom prípade, zo 68 kresiel klesol Netanjahuov blok na niečo vyše päťdesiat, čo je dostatočne málo na to, aby mohla vládu zostavovať opozícia. Má to však jeden háčik: bez arabských strán to nepôjde.
Video
Tureček o tom, prečo má Netanjahu stále politickú podporu
Analytik Břetislav Tureček v relácii Pravda vo svete o politickej sile izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo svetle volieb v Izraeli.
Zdroj: Pravda
Našťastie, nie každý Izraelčan je z toho nešťastný. Kariv napríklad vyzýva opozičný blok, aby spolupracoval s arabskými stranami. Takýmto spôsobom by opozícia zosilnela ako v zastúpení liberálnej židovskej verejnosti, tak v zastúpení arabskej verejnosti. Denník Haaretz pred voľbami v niektorých príspevkoch vyzýval izraelských Palestínčanov aj beduínov, aby svoje právo voliť využili – kým by nebolo neskoro. „Bibiho ľudia“ dali neraz jasne najavo, aký osud by postihol nežidovskú verejnosť ako aj Židov, ktorí by si dovolili spochybniť podstatu štátu založeného na rasovej výlučnosti: ľuďom, ako sú autor a autorka filmu NAZA usvedčujúceho vládu z genocídy, by odoberali občianstvo, prípadne hrozili smrťou, a arabské strany by rovno zakázali. Napokon, trest smrti výlučne na rasovom princípe už Izrael prostredníctvom Bezalela Smotriča schválil.
Video
Izraelskí voliči v Tel Avive po zverejnení exit poolov, čaká sa na konečné výsledky - Reuters
Zdroj: Reuters
Existuje niekoľko vážnych varovaní z minulosti a nielen tieto voľby sú v Izraeli kľúčové. Keď v novembri 1995 židovský atentátnik zavraždil premiéra Jicchaka Rabina, ospravedlňoval to tým, že premiér nemal židovskú väčšinu na podporu mierových dohôd s Palestínčanmi a že jeho vláda sa spoliehala na arabské strany, aby zabezpečili väčšinu v Knesete. Netanjahu dnes už dokonca ani nehovorí o štáte „židovskom“, ale rovno „sionistickom“. Je preto zásadné, aby opozícia dokázala spolupracovať so všetkými zástupcami izraelskej spoločnosti, a je to aj odvážne. Ak ale má mať Izrael aspoň nejaké demokratické črty, toto je jediný možný začiatok.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗