Skôr vás na Slovensku prekvapí maďarský taxikár ako Filipínec
Naši predkovia odchádzali za prácou do Ameriky, dnes slovenské firmy zháňajú zamestnancov vo svete. Kto by si v 90. rokoch pomyslel, že na Slovensku bude pracovať viac Filipíncov ako Maďarov?
Podľa najnovších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na Slovensku vyše 150-tisíc cudzincov, jedenásťkrát viac ako pred trinástimi rokmi. Filipínci už počtom pracujúcich predbehli Maďarov.
Ľudia z krajiny na druhom konci sveta sú tak na našom pracovnom trhu početnejší než občania susednej krajiny, s ktorou nás spája spoločná história. Zamestnávatelia pritom vravia, že bez zahraničných pracovníkov by niektoré podniky mali problém udržať výrobu.
V reštauráciách, taxíkoch, obchodoch, pri doručovaní zásielok či vo výrobe sa s cudzincami stretávame denne, neprekvapí nás to. Ich prítomnosť už nie je ničím nezvyčajným, no prijatie ľudí z odlišného kultúrneho prostredia nemusí byť vždy samozrejmosťou.
To, čo je vo Francúzsku alebo v Nemecku bežné, je u nás stále predmetom diskusií a, žiaľ, aj rôznych nevhodných poznámok. Na strachu z cudzincov sa priživujú aj niektoré politické strany.
Mnohí Slováci odchádzajú do sveta za lepším zárobkom a životnými príležitosťami. O to zaujímavejšie je sledovať, ako vnímame ľudí, ktorí prichádzajú za podobnými cieľmi k nám. Trocha viac otvorenosti voči iným kultúram a svetovosti v myslení by nám nezaškodilo.
A kto je vlastne cudzinec? Človek, ktorý sa narodil na druhom konci sveta, ale pracuje na Slovensku a platí dane, alebo Slovák, ktorý sa po rokoch vráti zo zahraničia?
Globalizácia sa nás už dávno netýka len sprostredkovane. Máme ju doma. A možno práve teraz máme príležitosť ukázať, čo v praxi znamená povestná slovenská pohostinnosť. Dokážeme ju prejaviť aj voči ľuďom, ktorí k nám prichádzajú za prácou a možno aj za novým domovom?
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda- Menej vážne s Rasťom Piškom,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗