Nečakané priznanie. Jeden z hráčov sa pred Wimbledonom pokúsil o samovraždu
Keď mal osemnásť, trénoval s Rogerom Federerom a vo Švajčiarsku ho považovali za jednu z najväčších nádejí tamojšieho tenisu. O štyri roky neskôr sa Leandro Riedi pokúsil o samovraždu. Dnes má 24 rokov, za sebou osemfinále grandslamového turnaja a vraví, že sa konečne teší na budúcnosť.
Leandro Riedi.
V januári 2020 dostal pozvánku, o akej sníva azda každý mladý švajčiarsky tenista. Pred Australian Open ho spolu s krajanmi Dominicom Strickerom a Jérômom Kymom pozval Roger Federer na tréningový kemp do Dubaja.
Riedi sa dvadsaťnásobného grandslamového šampióna vypytoval na všeličo. Ako sa starať o telo, ako zvládať náročné zápasy, na čo myslieť, keď sa hrá piaty set.
,,Rozprávali sme sa, rozprávali a rozprávali. Bolo to úžasné," spomínal vtedy pre internetovú stránku Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF).
Krátko po osemnástych narodeninách vyhral na Australian Open juniorskú štvorhru po boku Rumuna Nicholasa Davida Ionela, na jeseň si zahral vo finále dvojhry na Roland Garros. Prehral v ňom s dobrým kamarátom Strickerom.
Zdalo sa, že švajčiarsky tenis sa nemusí obávať obdobia, keď Federer s Wawrinkom odídu do športového dôchodku.
Nikomu vtedy ani len nenapadlo, že Riedi bude o niekoľko rokov potrebovať pomoc, aby vôbec dokázal vyjsť z domu.
Bál sa, že sa bude báť
Od začiatku roka 2023 trápili mladého Švajčiara úzkosti a opakujúce sa záchvaty paniky. Hoci sa tenisovo zlepšoval, vyhrával challengerové turnaje a približoval sa k elitnej stovke svetového rebríčka, v osobnom živote sa mu darilo čoraz horšie.
Príčinou jeho psychických problémov nebol profesionálny šport. Ich pôvod bol v súkromí, o ktorom nechce hovoriť podrobnejšie. ,,Vždy som mal pocit, že nie som dosť dobrý. Myslel som si, že musím urobiť niečo výnimočné. Že musím byť dokonalý," povedal v otvorenom rozhovore pre BBC.
Najhoršie obdobie trvalo takmer dva roky. Riedi vysvetľuje, že postupne sa začal obávať už samotnej možnosti ďalšieho záchvatu paniky. Nedokázal predvídať, kedy príde, ani ho zastaviť.
Pre švajčiarsky denník 20 Minuten priznal, že boli dni, keď pre obrovský strach takmer nevychádzal z domu.
Pritom ešte začiatkom júna 2024 hral vo finále kvalitne obsadeného challengeru na tráve v anglickom Surbitone. Podľahol v ňom Juhoafričanovi Lloydovi Harrisovi.
O niekoľko dní ho čakala kvalifikácia Wimbledonu. Dvadsiateho prvého júna sa však pokúsil ukončiť svoj život.
Tréner ho posielal domov
Iba pár dní po pokuse o samovraždu nastúpil na zápas wimbledonskej kvalifikácie. Jeho vtedajší tréner Yannik Steinegger, ktorý o všetkom vedel, mu odporúčal návrat do Švajčiarska. Riedi odmietol.
Na kurte sa totiž cítil lepšie ako kdekoľvek inde. Pri hre sa dokázal sústrediť na niečo iné než na svoje úzkosti.
Po víťazstve v prvom kole kvalifikácie sa však netešil. Odišiel do hotela a opäť potreboval pomoc psychológa. Ten s ním zostal v kontakte až do skorých ranných hodín. Riedi mu dnes pripisuje zásadnú úlohu v tom, že toto obdobie prežil.
Vyhral ešte jeden zápas, no do hlavnej súťaže Wimbledonu sa nedostal. Nasledujúce dva týždne v Londýne strávil prevažne v hotelovej izbe.
Dúfal, že mu pomôžu ďalšie turnaje. Čoskoro však pochopil, že dobrý pocit z tenisu je len dočasný. Po návrate z kurtu sa jeho problémy vracali.
Keď prišiel aj o tenis
V auguste 2024 figuroval na 117. priečke svetového rebríčka a bol najvyššie postaveným švajčiarskym tenistom. O týždeň neskôr si v kvalifikácii US Open proti krajanovi Kymovi vážne poranil pravé koleno.
Musel na operáciu. Keď sa v januári nasledujúceho roka pripravoval na návrat, poranil si meniskus v tom istom kolene. Čakal ho ďalší chirurgický zákrok.
Takmer deväť mesiacov neodohral súťažný zápas.
V tom čase sa ešte intenzívnejšie venoval svojmu duševnému zdraviu. Veľkou oporou mu bola matka, tréner Steinegger a predovšetkým odborníci, s ktorými sa učil rozumieť svojim pocitom a zvládať úzkosti.
Prvé výrazné zlepšenie pocítil začiatkom sezóny 2025. Paradoxne v období, keď pre zdravotné problémy vôbec nehral tenis.
,,V apríli som ešte chodil o barlách, ale bol som šťastný, pretože psychicky mi bolo dobre," vravel vlani v podcaste The Changeover, z ktorého citoval aj švajčiarsky denník Blick.
Dovtedy vraj dokázal byť milý a ohľaduplný k ľuďom vo svojom okolí, no k sebe samému sa správal neprimerane tvrdo. Mal pocit, že nikdy nerobí dosť.
Tvrdí, že aj dnes niekedy pochybuje o vlastných schopnostiach. Rozdiel je v tom, že sa s podobnými pocitmi naučil pracovať.
Vrátil sa do toho istého hotela
Keď v júni 2025 pricestoval do Londýna, ubytoval sa v tom istom hoteli vo štvrti Chelsea ako rok predtým. Nebola to náhoda. Chcel sa vyrovnať so spomienkami na to, čo tam prežil.
,,Bolo to veľmi emotívne, ale v dobrom," povedal pre BBC.
Tentoraz zvládol všetky tri zápasy kvalifikácie a po prvý raz v kariére sa dostal do hlavnej súťaže grandslamového turnaja. V prvom kole síce prehral s domácim Oliverom Tarvetom, až 733. hráčom sveta, no o dva mesiace neskôr sa o Švajčiarovi dozvedeli aj ľudia, ktorí tenis sledujú len príležitostne.
Na US Open pricestoval ako 435. hráč svetového rebríčka. Opäť musel absolvovať kvalifikáciu, v ktorej nestratil ani set. V prvom kole hlavnej súťaže zdolal Španiela Pedra Martíneza, v druhom sa postaral o jedno z najväčších prekvapení turnaja.
S Argentínčanom Franciscom Cerúndolom, vtedy devätnástym hráčom sveta, prehrával 3:6, 4:6 a 0:2. Premárnil prvých jedenásť brejkbalov, napriek tomu zápas otočil.
Po odstúpení Poliaka Kamila Majchrzaka v treťom kole sa stal najnižšie postaveným tenistom v osemfinále US Open od roku 1985, keď sa to podarilo Američanovi Jayovi Bergerovi.
Zastavil ho až Austrálčan Alex de Minaur.
Video
Bol som lepší tenista ako hokejista, vraví Jozef Golonka. Mama trénovala aj Sabovčíka, aj Nepelu
Hokejista Jozef Golonka je ďalším laureátom Siene slávy.
Zdroj: STVR
Už nechcel ani vidieť raketu
Ani newyorský úspech však neznamenal koniec zdravotných problémov. Riedi musel krátko po turnaji predčasne ukončiť sezónu a podstúpiť operáciu slabín. Tretiu veľkú operáciu v priebehu dvanástich mesiacov.
Tentoraz už ani nemal chuť začínať odznova. Otravovali ho každodenné bolesti, predstava ďalšej rehabilitácie i nekonečných hodín s fyzioterapeutom.
V decembri 2025 pre švajčiarsku televíziu SRF priznal, že štyri týždne nechcel o tenise ani počuť. S priateľkou odišiel na dovolenku a istý čas sa nechcel stretávať ani s členmi svojho realizačného tímu.
Keď s ním chceli prebrať plány na nasledujúcu sezónu, odbil ich. ,,Nechajte ma na pokoji. Momentálne nemám žiadne ciele," povedal im.
Napokon sa opäť začal pripravovať a v júni tohto roka sa posunul na 116. miesto svetového rebríčka. Najvyššie, ako kedy bol.
Prišlo však ďalšie zranenie, tentoraz natrhnutá šľacha v ľavom zápästí. Od súťažného tenisu si musí znovu oddýchnuť. Niektorí priatelia sa ho už pýtajú, či má vôbec zmysel pokračovať v profesionálnej kariére.
On je presvedčený, že áno.
Život je viac než tenis
O pokuse o samovraždu prvýkrát verejne prehovoril začiatkom novembra prostredníctvom Instagramu. Rozhodoval sa niekoľko mesiacov, či to urobí. Keď príspevok publikoval, ozvali sa mu ľudia z celého sveta. Aj takí, ktorí nikdy nedržali tenisovú raketu v ruke.
Jeden človek z Indie mu napísal, že prežíva niečo podobné a Švajčiarov príbeh mu dodal nádej, že sa jeho stav môže zlepšiť.
Práve takúto reakciu si Riedi želal. ,,Ak si to prečíta čo i len jeden človek a uvedomí si, že v tom nie je sám, stálo to za to," napísal.
Nie všetky reakcie však boli pozitívne. Kritické poznámky zaznamenal aj od ľudí, ktorých osobne pozná. Mrzí ho, že psychické problémy sa v profesionálnom športe stále vnímajú inak než fyzické zranenia.
V novom rozhovore pre BBC uviedol, že samovražedné myšlienky už nemá a prestali ho trápiť aj záchvaty paniky. Úzkosti celkom nezmizli, no dokáže ich lepšie zvládať.
Momentálne oddychuje na thajskom ostrove Phuket. V januári by sa chcel predstaviť v kvalifikácii Australian Open, kde môže využiť chránené postavenie vo svetovom rebríčku. V budúcom roku plánuje absolvovať pätnásť až dvadsať turnajov.
Stále sníva o tom, že sa dostane do najlepšej svetovej stovky. Už však nepotrebuje, aby mu tenisovými výsledkami niekto dokazoval, akú má hodnotu.
,,Stále som veľmi ambiciózny a chcem vyhrávať. Dnes však lepšie viem, že prehra neznamená, že je všetko zlé. Život je oveľa viac než tenis," dodal pre 20 Minuten.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗