Vedci si mysleli, že ide o chybu. Rubin odhalil za Plutom objekt veľký možno až 1500 kilometrov

V hlbinách Slnečnej sústavy vedci objavili teleso, ktoré môže mať priemer až 1 500 kilometrov. Astronómovia ho pritom už dávno zachytili na fotografiách, len o tom nevedeli. Nový objav Rubinovho observatória ukazuje, koľko veľkých svetov sa ešte môže skrývať v našom kozmickom susedstve.

Snímka z Rubinovho observatória zobrazuje pohyb vzdialeného objektu 2026 ED138 na pozadí hustého hviezdneho poľa. Tyrkysová čiara spája polohy, v ktorých ho teleskop zachytil počas jednotlivých pozorovaní od marca do júla 2026

Aj pomerne veľký svet sa môže na oblohe skrývať desaťročia. Nie preto, že by ho ďalekohľady nedokázali zachytiť, ale preto, že sa jeho svetlo stráca medzi miliónmi vzdialených hviezd. Presne taký je príbeh objektu, ktorý astronómovia označili ako 2026 ED138.

Teleso obieha Slnko ďaleko za Neptúnom, v oblasti, kde sa nachádza aj Pluto. Jeho priemer môže dosahovať až 1 500 kilometrov, čo by z neho robilo jedného z väčších kandidátov na trpasličiu planétu objavených v tejto časti Slnečnej sústavy.

Na jeho existenciu upozornil až nový výkonný teleskop observatória Very Rubinovej v Čile. Samotný objav sa však neodohral pri pohľade cez ďalekohľad, ale pri analýze obrovského množstva astronomických údajov.

Objavil ho algoritmus. Najprv si mysleli, že ide o chybu

Bolo 13. októbra 2026, keď astrofyzik Matthew Holman z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics analyzoval snímky, ktoré Rubinovo observatórium získalo počas predchádzajúcich mesiacov.

Používal počítačový program vyvinutý spolu s kolegom Kevinom Napierom. Jeho úlohou je prehľadávať miliardy zaznamenaných svetelných bodov a zisťovať, či niektoré z nich nepatria tomu istému objektu, ktorý sa postupne pohybuje po oblohe.

Práve takto sa podarilo identifikovať 2026 ED138. Holmana zaujalo, že objekt je vzhľadom na svoju vzdialenosť nezvyčajne jasný. To naznačovalo, že by mohol byť podstatne väčší než väčšina dovtedy objavených telies za Neptúnom.

Jeho prvou reakciou však nebola istota, ale pochybnosť. Ako uviedol v oznámení Rubinovho observatória, takéto objekty sú veľmi vzácne, a preto okamžite začal preverovať, či neurobil chybu on alebo počítačový program.

Nasledovalo spätné prehľadávanie snímok. Vedec Mario Jurić z Washingtonskej univerzity našiel ďalšie záznamy toho istého telesa. Ukázalo sa, že Rubinov teleskop ho medzi 4. marcom a 11. júlom 2026 zachytil až 30-krát počas 20 pozorovacích nocí. V tom čase však ešte nikto netušil, že jednotlivé svetelné body patria veľkému telesu vo vzdialenej časti Slnečnej sústavy.

Na fotografiách bol už v minulom storočí

Nasledovalo ešte zaujímavejšie odhalenie. Keď astronómovia poznali približnú dráhu objektu, mohli vypočítať, kde sa nachádzal pred rokmi, a začať ho hľadať v starých archívoch.

Najprv našli jeho stopy na snímkach získaných kamerou Dark Energy Camera v Čile, ktoré siahali až do roku 2016. Pátranie sa tým ale neskončilo.

Podľa informácií, ktoré 30. októbra zverejnil odborný astronomický časopis Sky & Telescope, sa vedcom podarilo spätne identifikovať objekt dokonca na fotografických záznamoch z roku 1937. Pochádzajú z Boydenovho observatória v Južnej Afrike.

Znamená to, že astronómovia mali tento vzdialený svet zachytený na snímkach už takmer deväť desaťročí pred jeho objavením. Ako je teda možné, že si nikto nevšimol?

Odpoveď súvisí s jeho polohou na oblohe. Nachádza sa v smere k oblasti Mliečnej cesty, ktorá je mimoriadne husto zaplnená hviezdami. Na astronomických fotografiách preto splýval s množstvom ďalších svetelných bodov.

Staršie pozorovania sa navyše takýmto oblastiam často vyhýbali, pretože odlíšiť slabé a pomaly sa pohybujúce objekty od hviezdneho pozadia je mimoriadne náročné.

Rubinovo observatórium tento problém prekonáva kombináciou veľkej kamery, opakovaného fotografovania oblohy a výkonného softvéru, ktorý dokáže vyhľadávať aj veľmi malé zmeny polohy objektov.

Je to skutočne nová trpasličia planéta?

Objekt 2026 ED138 sa v súčasnosti nachádza približne 46-krát ďalej od Slnka než Zem. Pre porovnanie, Pluto obieha Slnko v priemernej vzdialenosti približne 40-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.

Jeho presnú veľkosť však vedci zatiaľ nepoznajú. Na základe vzdialenosti, jasnosti a predpokladanej schopnosti povrchu odrážať slnečné svetlo odhadujú priemer na 600 až 1 500 kilometrov.

Takýto veľký rozdiel nie je chybou merania. Astronómovia totiž zatiaľ nevedia, aký svetlý alebo tmavý je jeho povrch. Ak odráža veľké množstvo slnečného žiarenia, môže byť menší, než naznačuje jeho jasnosť. Ak má tmavý povrch, musí byť naopak väčší, aby zo Zeme vyzeral rovnako jasne.

Pre porovnanie, Pluto má priemer približne 2 377 kilometrov a trpasličia planéta Ceres približne 940 kilometrov. Nový objekt by teda podľa súčasných odhadov mohol byť menší než Ceres, ale aj podstatne väčší.

Rozhodujúca je pritom ešte jedna vlastnosť. Aby mohlo byť teleso považované za trpasličiu planétu, musí mať dostatočnú hmotnosť na to, aby ho vlastná gravitácia vytvarovala do približne guľového tvaru.

Pri objekte 2026 ED138 sa to zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Astronómovia preto plánujú ďalšie pozorovania, najmä v infračervenej oblasti žiarenia, ktoré by mohli pomôcť presnejšie určiť jeho rozmery.

Ďalšou možnosťou je sledovať, či objekt pri svojom pohybe dočasne nezakryje vzdialenú hviezdu. Z priebehu takéhoto zákrytu by vedci mohli získať údaje o jeho veľkosti a tvare.

Objav môže zmeniť naše predstavy o Slnečnej sústave

Nové teleso je zaujímavé aj svojou obežnou dráhou. Tá je naklonená približne o 25 stupňov voči hlavnej rovine, v ktorej obiehajú planéty Slnečnej sústavy.

Podľa vedcov môže ísť o dôsledok dávnych gravitačných interakcií s Neptúnom. Štúdium takýchto objektov preto pomáha rekonštruovať, ako sa obrie planéty a menšie telesá v minulosti presúvali na svoje dnešné dráhy. Zaujímavá je aj otázka, koľko podobných svetov zostáva neobjavených.

Video

Preplnené srdce Mliečnej dráhy

Teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry zachytil najdetailnejší optický pohľad na preplnené centrum Mliečnej dráhy. Video ukazuje mozaiku galaktického jadra, ktorá obsahuje desiatky miliónov hviezd a odhaľuje extrémne husté a dynamické prostredie v srdci našej galaxie. (Odvysielané 27. 6. 2026)

Zdroj: ESA

Autori vedeckej práce zverejnenej v stredu na základe svojich analýz predpokladajú, že mimo najhustejších oblastí Mliečnej cesty by mohli existovať ešte približne tri podobne výrazné neobjavené telesá. V samotných preplnených hviezdnych oblastiach ich môže byť viac.

Rubinovo observatórium pritom len začalo svoje desaťročné systematické mapovanie južnej oblohy. Jeho úlohou je opakovane zachytávať obrovské oblasti vesmíru a sledovať, čo všetko sa v nich mení.

Objav 2026 ED138 tak nie je iba príbehom ďalšieho vzdialeného telesa. Ukazuje tiež, že aj v pomerne dobre preskúmanej Slnečnej sústave sa môžu skrývať veľké svety, ktoré astronómovia už dávno odfotografovali, no zatiaľ ich nedokázali rozpoznať.

© Autorské práva vyhradené

内容来自 Pravda - Veda a technika (VAT),版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

把喜欢的内容,留在你的新标签页。

打开我的订阅