Kim Čong-un mení po 78 rokoch vlajku. KĽDR "opravuje" symbol, ktorý prežil troch diktátorov. Prečo?

Na prvý pohľad by ste si zmenu možno ani nevšimli. Severnokórejská vlajka má stále červený pás, modré okraje, biele pruhy a červenú hviezdu.

Video

MALL.TV: Vyhliadka na KĽDR - pozrite sa s nami na hranice Severnej Kórey, Ruska a Číny

Lukáš Codr AKA Čočík sa vydal na ďalekú cestu po Číne. Po dvoch dňoch dorazil na hranice s Ruskom a Severnou Kóreou. Aká je krajina, o ktorej Lukáš hovorí ako o „nočnej more pražskej kaviarne“? Putovanie sprevádza aj pestrý výber severokórejských piesní.

Lenže jej nový vzhľad má jeden podstatný rozdiel: je kratšia. Po 78 rokoch sa totiž režim rozhodol zmeniť jej oficiálne proporcie. A hoci ide o nenápadnú úpravu geometrie, v krajine, kde má každý štátny symbol politický význam, to nie je celkom obyčajná grafická zmena.

Podľa upravenej ústavy zverejnenej v novembri 2026 sa pomer výšky a šírky vlajky mení z pôvodných 1:2 na 1:1,65. Pri rovnakej výške je teda nová vlajka o 17,5 percenta kratšia. Jej základná farebnosť ani hviezda sa nemenia.

Zmena je prvou úpravou oficiálnych proporcií od vzniku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v roku 1948. Vyplýva z článku 166 revidovanej ústavy, na ktorý upozornila juhokórejská agentúra Yonhap.

Vlajka, ktorú navrhli v Moskve

Príbeh severokórejskej vlajky sa začal krátko po druhej svetovej vojne. Kórejský polostrov bol po porážke Japonska rozdelený na sovietsku a americkú okupačnú zónu. Na severe vznikal štát pod silným vplyvom Moskvy a potreboval vlastné štátne symboly.

Dovtedy sa v Kórei používala tradičná vlajka s červeno-modrým symbolom jin a jang, známym ako Tchägukki. Nový komunistický režim ju však odmietol. V júli 1948 predstavili novú podobu vlajky a 9. septembra, pri oficiálnom vzniku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, sa stala štátnym symbolom.

Na jej vzniku sa podieľali Sovieti. Nový dizajn mal zodpovedať politickému smerovaniu krajiny a nahradiť tradičnú kórejskú symboliku.

Červená farba dnes podľa oficiálneho výkladu predstavuje krv bojovníkov, ktorí sa postavili japonskej nadvláde. Biele pruhy a kruh symbolizujú oddanosť vedeniu a vládnucej strane, modrá má vyjadrovať nezávislosť, mier, priateľstvo a suverenitu. Červená päťcípa hviezda je tradičným komunistickým symbolom.

Zaujímavé je, že vlajka prežila Kim Ir-sena, jeho syna Kim Čong-ila aj nástup súčasného vodcu Kim Čong-una. Až tretí predstaviteľ dynastie sa rozhodol zasiahnuť do jej podoby.

Malá zmena v čase veľkého politického obratu

Prečo práve teraz? Odpoveď treba hľadať v širšej premene severokórejskej štátnej ideológie.

Kim Čong-un sa v posledných rokoch čoraz výraznejšie vzďaľuje od predstavy, že Severná a Južná Kórea raz vytvoria jeden spoločný štát. Naopak, presadzuje koncepciu dvoch samostatných a nepriateľských krajín.

Tomu zodpovedajú aj ďalšie zmeny. V roku 2024 sa upravil text severokórejskej hymny. Zmizol z neho výraz samčcholli, tradičné označenie celej kórejskej vlasti siahajúcej od severu po juh polostrova. Nahradilo ho neutrálnejšie vyjadrenie „tento svet“.

Režim zároveň odstránil z ústavy ustanovenia súvisiace so zjednotením Kóreí. Úprava vlajky tak zapadá do širšieho úsilia vytvoriť odlišnú štátnu identitu, ktorá už nebude tak úzko spätá s odkazom zakladateľa krajiny.

Juhokórejský odborník Lim Ul-čchol z Inštitútu pre štúdie Ďalekého východu na univerzite Kyungnam upozorňuje, že zachovanie základného dizajnu umožňuje Kimovi nadviazať na dedičstvo predchodcov, ale súčasne si vytvárať vlastnú politickú identitu. Ide teda o kompromis medzi kontinuitou a osobnou značkou súčasného vodcu.

Keď štáty menia vlajky, mení sa aj ich história

Severná Kórea nie je jedinou krajinou, ktorá v posledných desaťročiach zasiahla do svojho štátneho symbolu.

V niektorých prípadoch išlo o drobnú úpravu, inde sa vlajka stala doslova plátnom, na ktorom nový režim vymazával stopy po predchádzajúcom.

Kirgizsko: slnko, ktoré vyzeralo ako slnečnica.

Jedna z najkurióznejších zmien sa odohrala v Kirgizsku. V decembri 2023 parlament schválil úpravu vlajky, ktorá na prvý pohľad vyzerala ako čisto grafická záležitosť. Zmenili sa totiž zvlnené lúče slnka na rovné.

Pôvodné lúče podľa kritikov pripomínali okvetné lístky slnečnice. A práve to sa stalo predmetom politickej diskusie. Kirgizské slovo pre slnečnicu sa totiž používa aj v prenesenom význame pre človeka, ktorý je závislý od iných. Zmena mala odstrániť neželanú asociáciu a dať symbolu jednoznačnejší vzhľad. Nová vlajka sa oficiálne začala používať v januári 2024.

Kirgizsko Foto: Pixabay - jorono Kirgizsko

Mauritánia: pribudla krvavá pripomienka.

V roku 2017 sa zmenila vlajka západoafrickej Mauritánie. Pôvodný zelený podklad so zlatým polmesiacom a hviezdou doplnili dva červené vodorovné pruhy – jeden hore a druhý dole.

Zmenu schválili občania v referende. Červená farba mala pripomínať krv tých, ktorí zahynuli v boji proti francúzskej koloniálnej nadvláde. Zdanlivo jednoduchá úprava tak do vlajky doplnila ďalšiu vrstvu historickej pamäti.

Mauritánia Mauritánia

Líbya: najprv úplne zelená, potom návrat do minulosti.

Ešte dramatickejší príbeh má Líbya. Keď sa v roku 1969 dostal k moci Muammar Kaddáfí, monarchistickú vlajku nahradila červeno-bielo-čierna trikolóra. V roku 1977 ju vystriedala jednofarebná zelená plocha. Bez hviezdy, bez pruhov, bez akéhokoľvek ďalšieho symbolu.

Zelená mala vyjadrovať Kaddáfího politickú filozofiu a jeho predstavu spoločnosti. Po jeho páde v roku 2011 sa krajina vrátila k vlajke z čias monarchie, ktorá sa používala pri získaní nezávislosti v roku 1951. Zmena tak nebola iba otázkou nového dizajnu, ale aj odmietnutím dedičstva zosadeného vodcu.

Líbya Líbya

Rumunsko: vlajka s dierou namiesto erbu.

Azda najvýrečnejší príklad politickej zmeny na kuse látky pochádza z Rumunska. Počas revolúcie v decembri 1989, ktorá viedla k pádu Nicolae Ceaușesca, demonštranti vystrihovali zo štátnych vlajok komunistický štátny znak.

Na uliciach sa tak objavili modro-žlto-červené trikolóry s veľkým otvorom uprostred. Nebol to nový oficiálny dizajn, ale mimoriadne silný protestný symbol. Ľudia doslova vyrezali z vlajky znak režimu, proti ktorému povstali.

Práve táto fotografia sa stala jedným z najvýraznejších obrazov rumunskej revolúcie.

Rumunsko Rumunsko

Južná Afrika: vlajka, ktorá mala spojiť rozdelenú krajinu.

V roku 1994 dostala Južná Afrika novú vlajku, keď sa končil apartheid a krajina sa pripravovala na prvé demokratické voľby so všeobecným volebným právom. Pôvodná vlajka, používaná od roku 1928, sa pre veľkú časť obyvateľstva stala symbolom rasovej segregácie a koloniálnej minulosti.

Nový dizajn so šiestimi farbami a charakteristickým obrazcom v tvare písmena Y mal symbolizovať zbližovanie rôznych komunít a spoločnú budúcnosť. Začal sa používať 27. apríla 1994, v deň prvých demokratických volieb.

JAR JAR

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab