Moskve sa vracia nočná mora z minulosti. Rusko toto naposledy zažilo, keď sa rúcal Sovietsky zväz

V Rusku sa od rozpútania vojny proti Ukrajine nedarí dokončiť viac ako 290 stavebných projektov celoštátneho významu v hodnote 9,5 bilióna rubľov (približne 105,1 miliardy eur). Ďalších 380 projektov sa ani nezačalo, napísal dnes server The Moscow Times s odvolaním sa na vlastnú analýzu registrov federálnych úradov. Ide o nové cesty, mosty, detské nemocnice, onkologické kliniky, čistiarne odpadových vôd, vedecké laboratóriá a priemyselné závody. Vo väčšine prípadov úrady ako dôvod meškania uvádzajú nedostatok financií, menej často nedostatok potrebného vybavenia.

Video

Tam, kde bola cesta, zíva prázdnota. Zábery na zdevastovaný Krymský most zblízka

Detailný pohľad na následky útoku. Zábery vznikli 18. 11. z okna vlaku prechádzajúceho po železničnej časti Krymského mosta.

Zdroj: Exilenova+

„Oficiálne priznať zmrazenie projektu znamená priznať zlyhanie. Za zlyhanie sa však trestá, a tak nikto nehovorí o zakonzervovaní stavby, ale iba o posunutí termínu. Je to podobne geniálny novotvar z vojnových čias ako záporný rast,“ poznamenal ekonóm Igor Lipsic.

Nemenovaný ruský senátor oboznámený so situáciou tvrdí, že zastavovanie stavebných projektov sprevádzalo každú významnú krízu v Rusku, či už pred rozpadom Sovietskeho zväzu, alebo po ňom. Podľa neho ide o dôležitý ukazovateľ vážnych ekonomických problémov.

„Optimalizácia kapitálovej výstavby je bežnou praxou. Uplatňovala sa pri štátnom bankrote v roku 1998, počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 aj na začiatku pandémie. Dnes čelíme problémom rovnakého rozsahu. Úrady majú na takéto situácie pripravený osvedčený postup,“ tvrdí.

Najdrahším odkladaným projektom je plynárenský závod v meste Usť-Luga za 3,5 bilióna rubľov. Nasleduje výstavba železnice v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu za 850 miliárd rubľov. Odložené bolo aj dokončenie rozšírenia Kurskej jadrovej elektrárne. Problémy sú aj s jadrovým ľadoborcom Rossija, ktorý mal byť spustený na vodu v roku 2027, no už predvlani vicepremiér Denis Manturov hovoril o roku 2030. Päticu najdrahších naťahujúcich sa stavebných projektov uzatvára cestný most cez rieku Lenu za 174,8 miliardy rubľov. Zatiaľ čo most na Krym bol postavený za dva roky, most v Jakutsku úrady sľubujú už od roku 2006, jeho dokončenie však bolo odložené už osemkrát.

Najčastejšie sa odkladajú dopravné projekty, celkovo ide o 128 stavieb v hodnote viac ako 3,4 bilióna rubľov. Začiatok prevádzky podzemnej električky v Krasnojarsku bol z minulého roka presunutý na rok 2029. Náklady vzrástli z 89 na takmer 123 miliárd rubľov.

Výstavba metra v Petrohrade „sa už dávno stala predmetom vtipov“, tvrdí jeden z poslancov mestského zastupiteľstva. Pripustil, že problém môže spočívať aj v tom, že nová stanica má vzniknúť v blízkosti prístavu, na ktorý opakovane útočia ukrajinské drony.

Na druhom mieste v rebríčku odkladaných projektov sú zdravotnícke zariadenia. Od začiatku vojny úrady odložili otvorenie 43 nemocníc v celkovej hodnote 438,5 miliardy rubľov vrátane onkologických liečebných zariadení.

Onkologickí pacienti v Stavropolskom kraji sa sťažujú, že na vyšetrenie musia čakať šesť týždňov. Obyvateľka Svetlogorska miestnemu serveru povedala, že jej otec, ktorý trpel rakovinou, zomrel skôr, než sa vôbec dostal k lekárovi. Iná žena, obyvateľka Buďonnovska, sa liekov proti bolesti dočkala až v deň svojej smrti.

Od vypuknutia vojny sa v Rusku znižujú výdavky na zdravotníctvo. Napríklad štátne financovanie liečby onkologických ochorení kleslo o 70 percent.

Na treťom mieste v počte nedokončených stavebných projektov je jedenásť zariadení verejnej infraštruktúry. Patrí medzi ne napríklad „druhá etapa vodovodného potrubia zo Severokrymského kanála do Feodosije a Kerča“, ktorá mala vyriešiť nedostatok vody na východe Krymu, postihujúci viac ako 400 000 ľudí. Hoci pôvodné plány počítali s dokončením prác do roku 2020, uvedenie systému do prevádzky sa v súčasnosti oneskoruje najmenej o deväť rokov.

Od začiatku vojny sa v registri kapitálovej výstavby a v rezortných programoch objavilo celkovo 1 238 projektov. Z nich bolo 294 odložených, pri 382 je nepravdepodobné, že sa vôbec niekedy začnú, 402 bolo dokončených a 160 pokračuje podľa plánu.

Celková hodnota projektov, ktoré boli odložené alebo zrušené, presahuje 10,5 bilióna rubľov. Ide o sumu, ktorá by stačila na pokrytie ročných výdavkov na dôchodky alebo na šesť mesiacov vedenia vojny.

Ekonómovia prirovnávajú túto situáciu k neskorému obdobiu Sovietskeho zväzu, keď podľa štatistík nebola v rokoch 1986 až 1988 včas dokončená približne tretina projektov zásadného národohospodárskeho významu a v roku 1989 už každý druhý projekt.

„Rusko opäť kráča v stopách Sovietskeho zväzu,“ tvrdí ekonóm Lipsic a pripomína, že mnohé stavby sa skončili vykopaním základov a následne sa čakalo, či sa nájdu peniaze.

Ekonóm Dmitrij Nekrasov síce vidí určité paralely, upozorňuje však, že rozsah zastavených stavieb je výrazne menší ako v období sovietskej perestrojky a že objem stavebných prác v prvých rokoch vojny bol v skutočnosti „nenormálny“, keďže len v Moskve bolo otvorených 27 nových staníc metra a 64 kilometrov nových tratí.

内容来自 Pravda - Svet,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab