S chorobou sa dá žiť aj bez víťazstva. Niekedy je cieľom životná remíza
Nie každý pacient môže hovoriť o víťazstve nad chorobou. Existujú diagnózy, s ktorými je nevyhnutné žiť a prispôsobiť im svoj životný režim. Často to nie je jednoduché. Pacientka s pokročilou rakovinou prsníka Markéta Derdáková je príkladom. ,,Žijem si svoj sen," hovorí. A každý týždeň chodí na chemoterapiu.
MVDr. Markéta Derdáková, PhD., je pacientkou s pokročilou rakovinou prsníka, inštruktorkou nordic walkingu, amatérskou herečkou a vedeckou pracovníčkou v Slovenskej akadémii vied.
Deň po svojich 39. narodeninách si na dovolenke v zahraničí náhodne nahmatala hrčku v prsníku. Markéta Derdáková vtedy netušila, čo ju čaká. Po návrate domov sa ponáhľala na vyšetrenia, nasledovala biopsia, operácia a diagnóza rakoviny prsníka. Nádor zachytili v prvom štádiu. Prišla o prsník, absolvovala chemoterapiu, hormonálnu liečbu aj rekonštrukčnú operáciu. Verila, že najhoršie má za sebou. Lenže rakovina sa po tri a pol roku vrátila. Tentoraz už s metastázami v pečeni a nálezom v kosti.
Zmenilo sa všetko. Ale nie tak, ako by si človek možno predstavoval. Markéta naďalej pracovala, venovala sa rodine, športovala, cestovala. Dokonca začala budovať biofarmu. Dnes, po 13 rokoch od prvej diagnózy, stále žije svoj život.
Video
Ako prijať diagnózu bez pocitu, že život sa skončil?
Odpovedá Mgr. Ingrid Molnárová, psychologička platformy Mojra.
Prvotná správa o rakovine alebo inej diagnóze zasiahne človeka bez ohľadu na to, či ide o včasné štádium alebo návrat ochorenia. Prichádza strach, neistota, niekedy aj odmietanie uveriť tomu, čo sa deje. Napriek tomu, že ochorenie jej zachytili včas, v prvom štádiu a absolvovala všetku odporúčanú liečbu, ktorá je obyčajne úspešná, rakovina sa po tri a pol roku vrátila a našli jej metastázy v pečeni a kostiach.
„V biológii môžete spadnúť aj do menšej štatistickej vzorky. Ja som si vytiahla tú blbú kartu,“ hovorí s odstupom. Zdôrazňuje, že návrat choroby nie je dôkazom, že pacient urobil niečo nesprávne alebo nedostatočne bojoval. Nie je to otázka víťazstva či prehry. Biológia ochorenia nie je vždy v našich rukách. Aj preto nie je vhodné takýchto pacientov nazývať ,,bojovníkmi" a používať slovné spojenia ako ,,vyhrať či prehrať nad chorobou".
Hľadanie opory: Nie som v tom sám/sama
V náročnom období môže byť nesmierne dôležité stretnúť niekoho, kto prežíva alebo prežil niečo podobné. Markéte po prvej chemoterapii, keď jej bolo veľmi zle, pomohli blogy Evy Bacigalovej. Čítala jej skúsenosti s liečbou, ktorú Eva absolvovala rok pred ňou, a mohla sa s ňou aj osobne rozprávať: „Počúvať skúsenosti niekoho iného, inej pacientky, je veľmi liečivé. Najmä taký človek vás chápe a vie, čo prežívate a o čom hovoríte,“ hovorí Markéta.
Opora rodiny, priateľov, pacientskych organizácií či psychológa môže pomôcť človeku zorientovať sa v novej situácii. Markéta sa rozhodla nič neskrývať ani pred deťmi. Keď sa ochorenie vrátilo, povedala im pravdu: je chorá, bude sa musieť liečiť stále a na chorobu môže aj zomrieť. Zároveň im dala nádej, že vďaka novým možnostiam liečby môže byť s nimi ešte dlho. Psychologička jej odporučila komunikovať otvorene.
Video
Markéta žije roky s pokročilou rakovinou. Berie dva druhy chemoterapie a predovšetkým žije
Markéta Derdáková žije s rakovinou prsníka 13 rokov. ,,Každá by sme si mali nájsť spôsob, ako žiť život čo najlepšie."
Zdroj: Ivan Majerský tv
Prijatie: Život sa zmenil, ale pokračuje
Prijatie diagnózy neznamená, že sa človek prestane báť, smútiť alebo dúfať v uzdravenie. Znamená skôr postupné hľadanie spôsobu, ako fungovať v novej realite. Markéta to nazýva novým ,,normálnom". Nedá sa vrátiť do pôvodného života, ale dá sa žiť ďalej.
Aj počas liečby pracuje, venuje sa rodine, cestuje, športuje, je inštruktorkou nordic walkingu, amatérskou herečkou a spolumajiteľkou biofarmy Kaška. Práve v čase, keď už vedela, že má pokročilé ochorenie, začala budovať farmu. Nepovedala si, že na to už nemá čas. Veď nevie, koľko ho má pred sebou.
„Nech sa každý snaží žiť svoj sen. Nemám univerzálne odporúčanie, čo pomáha, aby sa človek znovu cítil normálne. Treba si povedať, že budú aj dobré chvíle. A ak prídu zlé, treba ich prijať,“ vysvetľuje.
Životná remíza: Nie každý musí byť víťaz
Takáto skúsenosť sa pritom netýka iba rakoviny prsníka. Podobnú cestu prežívajú aj ľudia s inými nevyliečiteľnými chronickými ochoreniami. Učia sa prijímať obmedzenia, žiť s neistotou a hľadať možnosti, ako si napriek diagnóze zachovať čo najlepšiu kvalitu života.
„Človek možno nezomrie zajtra, o rok ani o desať. Len žije s vedomím, že má chorobu, na ktorú raz pravdepodobne zomrie. Ale nikdy nevieme, či nás na druhý deň nezrazí auto. Treba si preto užívať čas, ktorý sme tu,“ hovorí Markéta.
Dnes je mama, manželka, babka, vedkyňa, farmárka a žena, ktorá si plní svoje sny aj s pokročilou rakovinou prsníka. Pravidelne podstupuje liečbu a vie, že ochorenie zostáva súčasťou jej života. Napriek tomu hovorí, že sa jej podarilo nájsť spôsob, ako v ňom pokračovať.
„Treba brať každý deň ako dar. A ja to tak beriem.“
Máte otázku, ktorá vám nedá pokoj?
Nájdite odpovede psychológov na otázky o vzťahoch, úzkosti, sebavedomí, rodine aj každodenných problémoch.
Ako žiť s chronickým ochorením
1. Nájdite ľudí, ktorí vedia, čím prechádzate.
Spojte sa s pacientskou organizáciou alebo podpornou skupinou. Rozhovor s človekom, ktorý má podobnú skúsenosť, môže priniesť pochopenie, praktické rady aj pocit, že v tom nie ste sami.
2. Vytvorte si nový denný režim.
Pravidelnosť prináša pocit istoty a kontroly nad vlastným životom. Naplánujte si čas na liečbu, odpočinok, pohyb aj bežné povinnosti. Naučte sa rozložiť si sily, neprepínať sa a rešpektovať signály svojho tela.
3. Plánujte si malé radosti a svetlé body.
Nečakajte, kým bude lepšie, aby ste začali žiť. Naplánujte si obed s rodinou, stretnutie s priateľmi, výlet, návštevu kina alebo čokoľvek, na čo sa môžete tešiť. Aj malé udalosti v kalendári môžu priniesť motiváciu a pocit, že život nie je iba o chorobe a liečbe.
4. Nezabúdajte na to, kým ste boli aj pred diagnózou.
Ste stále rodičom, partnerom, priateľom, kolegom, človekom so záľubami a snami. Pokračujte v aktivitách, ktoré vám prinášajú zmysel a radosť, prípadne objavte nové. Choroba je súčasťou vášho života, ale nemusí sa stať jeho jediným obsahom.
5. Dovoľte si aj zlé dni a požiadajte o pomoc.
Nemusíte byť stále pozitívni, silní ani statoční. Je prirodzené cítiť strach, hnev, smútok či bezmocnosť. Hovorte o svojich pocitoch s blízkymi, prípadne vyhľadajte psychológa. Naučte sa požiadať o praktickú pomoc a nevyčítajte si, keď potrebujete spomaliť.
© Autorské práva vyhradené
内容来自 Pravda - Zdravie,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗