Škrtenie, plno krvi a útek do kúpelne. Djokovič opísal ťažké chvíle s bratmi

Novak Djokovič mal štyri roky, keď sa na srbskom Kopaoniku zavesil na plot a sledoval Jelenu Genčičovú pri tenise.

Víťazný výkrik Novaka Djokoviča po tom, čo v Pekingu vyradil svetovú dvojku Alexandra Zvereva.

Trénerka si zvedavého chlapca všimla a ešte v to leto ho vzala pod svoje krídla. O dva roky už jeho rodičom hovorila, že raz bude najlepší na svete.

Kopaonik, najznámejšie srbské lyžiarske i turistické stredisko, má v príbehu srbskej tenisovej hviezdy výnimočné miesto aj z iného dôvodu. Djokovič sa tam naučil lyžovať a práve na tamojšom svahu sa zoznámili jeho rodičia.

„Kopaonik je môj Olymp. Naučil som sa tam lyžovať a môj otec tam na svahu spoznal mamu.

Aby ju zaujal, schválne pred ňou spadol a ponúkol sa, že ju naučí lyžovať. O desať mesiacov som sa narodil a o ďalších šesť sa vzali,“ zaspomínal si Djokovič v televíznej relácii.

Trofej si vyrobil sám

Na Kopaoniku trávil s rodinou zimu, no práve tam ho očaril aj tenis. Genčićovú, ktorá ho priviedla k prvým tréningom, mnohí označujú za jeho tenisovú mamu.

„Mal som štyri roky, keď som pri plote na Kopaoniku zvedavo sledoval Jelenu Genčićovú, ako hrá tenis. Mal som šťastie, že si ma všimla. Pravda, bol som jediné dieťa, ktoré tam viselo na plote ako opica,“ povedal s úsmevom.

„V to leto som s ňou začal trénovať. Najskôr som sa naučil hrať tenis, až potom čítať a písať. Keď som mal šesť rokov, Jelena povedala rodičom, že raz budem najlepší na svete. Dal som si vysoké ciele.

Chcel som vyhrať Wimbledon a stať sa svetovou jednotkou. V izbe som si vyrobil vlastnú wimbledonskú trofej, zdvihol ju nad hlavu a vyhlásil, že som šampión a svetová jednotka.“

Na prvé zápasy si spomína aj pre slzy. Prišli po víťazstve aj po prehre, o ktorú sa postaral jeho neskorší reprezentačný spoluhráč Viktor Troicki.

„Prvý zápas som vyhral po tajbrejku 10:8. Bol som úplne vyčerpaný. Mama ma objala a rozplakal som sa. Na druhý deň som prehral s Viktorom 0:9 a plakal som zasa. Ako dieťa som plakal často! Mama o tom vie svoje.“

Bratia sa pred ním zamkli v kúpeľni

Djokovič si zaspomínal aj na príhodu s mladšími bratmi Markom a Dordem. Keď sa raz vrátil z turnaja, obaja ho privítali s návrhom, že sa spolu zahrajú. Žart sa však skončil krvácaním z nosa a útekom do kúpeľne.

„Hoci sú mladší, poriadne mi dali zabrať. Už keď som prišiel do bytu, tušil som, že na mňa niečo chystajú. Zaviedli ma do izby,

Marko ma začal škrtiť a Dole ma udrel do hlavy. Oni sa rozosmiali a mne tiekla krv z nosa. Kým som sa spamätal, utiekli do kúpeľne a zamkli sa,“ opísal Djokovič.

Počkal si, kým otvoria dvere. „Keď vyšli, už som tam na nich čakal a trochu sme si ‚pohovorili‘. Odvtedy sme sa už nepobili.“

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab