Kyberzločinci vydierajú advokátske kancelárie. Zamestnancov najprv zmanipulujú
Útočníci sa vydávajú za pracovníkov IT podpory a pod zámienkou bezpečnostnej kontroly žiadajú prístup k počítačom. Podľa uniknutých materiálov patrilo medzi posledných 50 obetí skupiny Luna Moth až 42 advokátskych kancelárií.
Kyberzločinci zo skupiny Luna Moth sa vydávajú za pracovníkov IT podpory a snažia sa zamestnancov presvedčiť, aby im umožnili vzdialený prístup k počítačom. Ich cieľom sú najmä citlivé firemné dokumenty. (Ilustračné foto)
Kybernetická skupina Luna Moth, známa aj ako Silent Ransom Group či UNC3753, sa podľa analýzy spoločnosti Check Point zameriava najmä na organizácie, ktoré spracúvajú citlivé údaje. Medzi jej časté ciele patria advokátske kancelárie. Z 50 naposledy sledovaných obetí ich bolo podľa údajov v uniknutom archíve až 42.
Archív sa v októbri objavil na sieti Tor. Obsahuje údajné interné konverzácie, scenáre telefonátov, snímky obrazovky aj životopis pripravený pre falošnú identitu zamestnanca. Check Point však upozorňuje, že nie je známe, kto materiály zverejnil ani ako ich získal. V archíve sú navyše nezrovnalosti, preto ho nemožno považovať za overený obraz fungovania skupiny.
A ako prebieha samotná kompromitácia? Útočníci najprv zhromažďujú informácie o firme a jej zamestnancoch, zisťujú organizačnú štruktúru a interné súvislosti. Vďaka tomu môžu pôsobiť dôveryhodne a vydávať sa napríklad za pracovníkov IT podpory, ktorí riešia naliehavý bezpečnostný problém.
Cieľom hovoru je vyvolať obavy a zároveň presvedčiť zamestnanca, že mu volajúci pomáha. Útočník vytvorí pocit naliehavosti a žiada povoliť vzdialené pripojenie k počítaču, údajne pre bezpečnostnú kontrolu. Ak človek pokyn poslúchne, môže tým zločincom sám otvoriť cestu k zariadeniu bez toho, aby museli zneužiť technickú chybu v systéme.
Podľa materiálov môže počas hovoru spolupracovať viac ľudí. Jeden komunikuje s obeťou a usmerňuje jej kroky, druhý sa cez vzdialené pripojenie pohybuje v počítači, kopíruje súbory alebo sa pokúša nasadiť škodlivý softvér. Telefonujúci pritom informuje ostatných o reakciách zamestnanca.
Ukradnuté dokumenty môžu obsahovať údaje o klientoch, obchodných transakciách či súdnych sporoch. Ich zverejnením alebo hrozbou zverejnenia môžu útočníci tlačiť na kanceláriu, prípadne aj na jej klientov. Pri advokátoch tak nejde iba o výpadok počítačov, ale aj o dôvernosť informácií a vzťah s klientmi.
„Útočníci nepotrebujú vždy zneužiť technickú zraniteľnosť. Stačí im presvedčiť zamestnanca, aby im sám umožnil prístup prostredníctvom legitímneho nástroja,“ upozorňuje Tomáš Valenta, riaditeľ Check Pointu na Slovensku. Advokát Miroslav Chlipala z kancelárie AICH Advokáti Chlipala pripomína, že samotné technické zabezpečenie nestačí. Firmy potrebujú jasné pravidlá na overovanie neštandardných požiadaviek a musia zamestnancov pripravovať na pokusy o manipuláciu.
Organizácie by preto nemali povoľovať vzdialený prístup len na základe nevyžiadaného telefonátu. Zamestnanci by mali vedieť, že skutočná podpora nebude žiadať obchádzanie interných pravidiel. Užitočné je tiež obmedziť oprávnenia vzdialených nástrojov a mať pripravený postup na rýchle odpojenie napadnutého zariadenia. Takéto opatrenia znižujú priestor, ktorý útočník získa po úspešnej manipulácii. Požiadavku treba overiť cez známy kontakt alebo interný postup, aj keď volajúci pozná mená kolegov či podrobnosti o firme.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗