Nezaberajú vám predpísané lieky? Na vine môže byť genetika, zistili vedci
Vedci preskúmali DNA takmer 100-tisíc ľudí. Zistili, že genetická výbava môže výrazne ovplyvniť účinnosť bežných liekov aj riziko vedľajších účinkov.
Ilustračné foto.
Po zavedení stentu do srdcovej tepny lekári často predpisujú klopidogrel, ktorý bráni tvorbe krvných zrazenín. Aby správne účinkoval, pečeň ho musí najskôr premeniť na aktívnu látku. U ľudí s určitými variantmi génu CYP2C19 však táto premena prebieha pomalšie a liek stráca časť svojej účinnosti. V takýchto prípadoch lekári môžu zvoliť iný liek proti zrážaniu krvi.
Podobné genetické rozdiely skúmali vedci z Pittsburskej univerzity. V rozsiahlej štúdii len prednedávnom publikovanej v odbornom časopise Science Translational Medicine analyzovali DNA viac ako 98-tisíc ľudí zapojených do amerického výskumného programu All of Us. Zamerali sa na 16 génov, ktoré ovplyvňujú spracovanie liečiv v organizme.
Každý účastník niesol aspoň jeden genetický variant spojený s reakciou na určité lieky. Typický účastník ich mal deväť. Keď výskumníci porovnali genetické údaje so zdravotnými záznamami, zistili, že 24,4 percenta ľudí s dostupnými údajmi dostalo aspoň jeden liek, pri ktorom by lekári podľa odporúčaní mali upraviť dávku alebo siahnuť po inom lieku.
Omeprazol a atorvastatín medzi najčastejšími liekmi
Medzi najčastejšie predpisované lieky, pri ktorých vedci odhalili súvis s genetickými variantmi, patrili omeprazol a pantoprazol na zníženie žalúdočnej kyseliny, atorvastatín na cholesterol, ibuprofén či ondansetrón proti nevoľnosti.
Niektoré genetické varianty napríklad zvyšujú riziko svalových problémov pri užívaní statínov. Pri určitých antidepresívach zasa organizmus odbúrava účinnú látku nezvyčajne pomaly, čo vedie k jej hromadeniu v tele a vyššiemu riziku vedľajších účinkov. Farmakogenomika skúma, ako možno tieto genetické informácie využiť pri nastavovaní liečby.
Výskumný tím pod vedením Andrewa Haddada a Philipa Empeyho identifikoval aj 17704 doposiaľ nepopísaných genetických variantov. Počítačové modely odhadujú, že približne štvrtina z nich by mohla významne ovplyvňovať spracovanie liekov. Ich skutočný klinický význam ešte nie je potvrdený.
Genetické testy sa robia aj na Slovensku
Farmakogenetické vyšetrenia sú dostupné aj na Slovensku, zatiaľ však nejde o bežnú súčasť predpisovania liekov. Napríklad laboratórium AGEL Gen ponúka analýzu dvoch génov za 200 eur a rozšírené vyšetrenie desiatich génov za 300 eur. Podľa cenníka sú tieto testy dostupné len pre samoplatcov.
Úhrada genetických vyšetrení zo zdravotného poistenia závisí od konkrétneho testu, jeho medicínskeho opodstatnenia a podmienok poisťovne. Slovenská spoločnosť lekárskej genetiky a genomiky upozorňuje, že pri samoplatcovských genetických testoch má byť zabezpečená odborná konzultácia pred vyšetrením aj po ňom. V odôvodnených prípadoch môže byť následné vyšetrenie hradené aj z verejného zdravotného poistenia, ak s tým poisťovňa súhlasí.
Americká štúdia však nepreukázala, že skúmaní pacienti skutočne trpeli vedľajšími účinkami alebo dostávali neúčinnú liečbu. Genetika je len jedným z faktorov, ktoré určujú reakciu organizmu. Dôležitý je aj vek, funkcia pečene či súčasné užívanie ďalších liekov.
Philip Empey preto odporúča pacientom, ktorí už farmakogenetické vyšetrenie absolvovali, aby jeho výsledky poskytli lekárovi aj lekárnikovi. Stačí ich uchovať v zdravotnej dokumentácii. Keďže genetická výbava človeka zostáva počas života prakticky rovnaká, výsledky možno využiť aj pri ďalšej liečbe bez potreby opakovať rovnaký test.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗