Nový začiatok v starých koľajach?
Vstupujeme do desiateho volebného obdobia miestnej územnej samosprávy. Mesto aj dedina sú miestom pre život, adresou na podnikanie, predstavujú servisné pracovisko pre mimoriadne veľa životných situácií, formujú lokálne verejné služby.
A to všetko sa realizuje cez rozhodnutia, ktoré produkuje komunálna politika.
Účasťou či neúčasťou na komunálnych voľbách sa politický život nekončí. Mala by nastúpiť miestna angažovanosť, permanentná diskusia o hľadaní kompromisu medzi potrebami obyvateľov, požiadavkami podnikateľov a možnosťami konkrétnej samosprávy. Samozrejme, aj pasivita je postojom. Je výrazom toho, že po voľbách sa presunula politická moc na richtárov a zastupiteľstvá, no celé volebné obdobie je otvoreným ihriskom pre komunitnú angažovanosť.
Náš komunál je v porovnaní s parametrami, ktoré sú dlhodobo zaužívané v iných štátoch, nastavený výrazne participatívne. Lenže to automaticky neznamená, že ľudia musia. Mali by chcieť. To je zásadný rozdiel a možno aj lakmusový papierik kvality lokálnej demokracie.
Samosprávu netreba vnímať reaktívne, ale aktívne. Dlhodobo máme možnosť sledovať, ako sa hitom stávajú „antipetície“. Nie sú o tom, čo ľudia žiadajú, ale čo odmietajú. Vidíme to napríklad pri výstavbe, keď sa nezáujem o pripomienkovanie územného plánu zmení za petíciu proti výstavbe bytových domov alebo fabrík.
Video
Zdroj: TA3
Autor: Pravda
Tie by sa nestavali, ak by to neumožňoval územný plán. Možnosť pripomienkovať ho nie je povinnosťou, ale príležitosťou pre aktívnych. Osadenie lavičiek, oprava a budovanie športovísk či výstavba dopravného ihriska pre deti, rozumne rozmiestnené priechody pre chodcov a ich nasvietenie. A samozrejme, parkovacia politika i verejný poriadok. Aj toto sú verejné služby, ktoré majú v rukách ľudia ako príjemcovia služieb od svojej obce alebo mesta.
Laboratórium lokálnej demokracie
Žiadne volebné obdobie sa nezačína od prázdneho stola. Nielen pre zákonný rámec, ale aj pre pokračovanie určitej formy nastavených verejných politík a územného plánu (samozrejme aj potrebám zmien v inom). Je to prirodzené. Očakávať absolútny obrat iba preto, že sa zmenilo politické vedenie samosprávy, je nereálne.
Lenže schopnosť priblížiť rozhodovanie ľuďom, znalosť detailov, historická pamäť a skutočný dosah na prijímané rozhodnutia sú presne tie parametre, ktoré môžu ľudia pocítiť nielen ako zmenu v prístupe, ale aj ako formu permanentného dialógu s komunitami o rozsahu verejných služieb. Otázka transparentnosti sa nedá oddeliť od miery podporovanej občianskej participácie. Budovanie udržateľných riešení je možné iba v diskusii tých, čo rozhodujú, s tými, ktorých sa to priamo dotýka.
Predvolebné diskusie i štýl vedenia kampaní neraz ukázali, že po viac ako troch desaťročiach ľudia ešte stále nevedia, ako funguje komunál, čo a akým spôsobom môžu.
Michal Kaliňák, splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, štátny tajomník MV SR
Vnímanie týchto aspektov dokáže z mesta aj dediny urobiť laboratórium lokálnej demokracie. Skúšok aj testov je počas volebného obdobia pomerne veľa. V závislosti od toho, komu je konkrétne rozhodnutie adresované, a v čom má mať pozitívne dosahy na miestne komunity. Napokon, už len samotné schvaľovanie daňových všeobecne záväzných nariadení a prijímanie rozpočtu na budúci rok budú skúškou toho, koľko ľudí sa zapojí do ich tvorby.
Veď na rozdiel od vysokej politiky sú v samospráve dane a rozpočet otvorené občianskej participácii. Až 15-dňová lehota na ich pripomienkovanie sú symbolické otvorené dvere pre ľudí, podnikateľov, športovcov i komunitné spolky. Už iba to, či si ľudia môžu pozrieť rokovanie zastupiteľstva z pohodlia svojej obývačky, alebo čas rokovania je ústretový k tým, ktorí sú cez deň v zamestnaní, odkrýva mieru záujmu o spoluprácu s občanmi na rozvoji samosprávy.
Súčasť riešení, nie objekt problémov
Hoci podľa zákona musí byť rokovanie zastupiteľstva minimálne štyrikrát do roka, spôsobov a foriem na angažovanosť je mimoriadne veľa. Ukazuje sa, že ani nie je potrebné rozširovať participačnú legislatívu, ale skôr využiť platné formy na podporu komunitnej angažovanosti. Samospráva je veľká domácnosť, verejný rozpočet je spoločná peňaženka.
Doma aj v obci vieme, čo potrebujeme, čo si môžeme dovoliť, a tak si prirodzene zoradíme priority. Ale keď sa nediskutuje, keď sa niekto nepodieľa na vedení domácnosti, nastáva presne to, čo môžeme vidieť v pasívnej samospráve. Zbytočné napätie, nedôvera, podozrievavosť. To všetko sa dá zmeniť. V tomto prípade na dobrý úmysel netreba zákony, ale presvedčenie.
Predvolebné diskusie i štýl vedenia kampaní neraz ukázali, že po viac ako troch desaťročiach ľudia ešte stále nevedia, ako funguje komunál, čo a akým spôsobom môžu. Netreba im to zazlievať. Každý má predsa svoj život.
Politika, veľká či komunálna, v ňom jednoducho nemusí obsadzovať prvé priečky. Ani nemá prečo. O to viac by malo byť v záujme komunálnych lídrov, aby prevzali zodpovednosť za osvetu, podporili participáciu a obyvateľov vnímali ako súčasť riešení a nie objekt problémov. Už prvé riadne rokovania novozvolených zastupiteľstiev ukážu, či nový začiatok bude v starých koľajach.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗