Výraz, ktorý pozná každý, dostal úplne nový význam. Cambridge ho vyhlásil za slovo roka 2026
Slovom roka 2026 sa podľa prestížneho Cambridgeského slovníka stalo anglické prídavné meno „human“, teda ľudský. Výber odráža čoraz výraznejší vplyv umelej inteligencie na každodenný život, prácu aj tvorivosť. V čase, keď stroje dokážu napodobňovať ľudský hlas, písať texty či vytvárať umelecké diela, totiž nadobúda samotná ľudskosť nový význam.
Ilustračné foto.
Cambridge Dictionary definuje slovo „human“ ako označenie vlastností, nedostatkov a pocitov typických pre ľudí, ktoré ich odlišujú od bohov, zvierat alebo strojov. Práve posledná časť definície je podľa jazykovedcov v súčasnosti mimoriadne aktuálna.
„Rozvoj umelej inteligencie znamená, že dnes musíme výslovne povedať, že niečo je ľudské, hoci kedysi to mohli robiť iba ľudia,“ vysvetlil pre BBC šéfredaktor Cambridgeského slovníka Colin McIntosh.
Podľa neho sa jazyk prirodzene prispôsobuje technologickým a spoločenským zmenám. Čoraz častejšie sa preto objavujú výrazy ako human-made (vytvorený človekom) či human-driven (riadený človekom), ktorými sa zdôrazňuje rozdiel medzi ľudskou činnosťou a výsledkami umelej inteligencie.
Video
Výskumníčka AI Mária Bieliková: Prečo umelá inteligencia neprizná chybu?
Umelá inteligencia vždy niečo vygeneruje, ale vôbec netuší, čo je správne a čo nie je správne, hovorí zakladateľka Kempelenovho inštitútu Mária Bieliková.
Slovo, ktorého význam mení umelá inteligencia
Hoci slovo „human“ nie je v angličtine žiadnou novinkou, jeho používanie za posledné storočie výrazne vzrástlo. Podľa výskumu jazykovedcov z Cambridge sa od roku 1900 jeho výskyt zvýšil približne štvornásobne.
Do angličtiny sa dostalo v 14. storočí prostredníctvom francúzštiny. Používal ho aj William Shakespeare, no dlhé obdobie nepatrilo medzi najfrekventovanejšie výrazy. V minulosti sa navyše na všeobecné označenie ľudí často používalo slovo „man“, ktoré však dnes nie je považované za vhodné rodovo neutrálne pomenovanie.
Súčasný rozmach slova „human“ však úzko súvisí najmä s technologickou revolúciou. Umelá inteligencia už dokáže vykonávať množstvo činností, ktoré boli ešte donedávna výlučne doménou človeka.
Diskusia o ľudskej tvorivosti sa dostala aj do Hollywoodu. Herečka Scarlett Johansson patrí medzi osobnosti upozorňujúce na ohrozenie umeleckej tvorby generatívnou umelou inteligenciou. Matthew McConaughey zase podnikol právne kroky, aby zabránil neoprávnenému digitálnemu napodobňovaniu svojho hlasu a podoby.
Rastúci objem obsahu vytvoreného umelou inteligenciou vedie aj k úvahám o zavedení osobitného označenia pre diela vytvorené človekom. Vedci uvažujú o univerzálne rozpoznateľnom symbole, ktorý by fungoval podobne ako značka Fairtrade a pomáhal spotrebiteľom rozlíšiť ľudskú tvorbu od produktov algoritmov.
Čo vlastne znamená byť človekom?
Výber slova roka vyvolal reakcie aj medzi známymi osobnosťami technologického sveta. Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates zdôraznil, že úspech umelej inteligencie by sa nemal merať iba jej technickými schopnosťami.
„Meradlom úspechu umelej inteligencie by malo byť to, do akej miery zlepšuje ľudské životy,“ uviedol Gates v reakcii na rozhodnutie Cambridgeského slovníka.
Gates zároveň upozorňuje, že niektoré povolania by mali zostať vyhradené ľuďom. Spomína napríklad starostlivosť o druhých, pri ktorej zohrávajú dôležitú úlohu empatia a osobný kontakt. Podporuje tiež diskusiu o zdaňovaní robotov, ktoré by mohlo pomôcť financovať rekvalifikáciu pracovníkov ohrozených automatizáciou.
Pred rizikami umelej inteligencie varuje aj laureát Nobelovej ceny za fyziku Geoffrey Hinton, označovaný za jedného z jej priekopníkov. „Vytvárame mimozemské bytosti. Som ochotný byť sebecký a vybrať si ľudí,“ vyhlásil podľa BBC.
Do diskusie vstúpil aj pápež Lev XIV., ktorý upozornil na nové formy odľudštenia a zdôraznil naliehavú potrebu zachovať si ľudskosť v technologicky sa meniacom svete.
Podľa filozofa Toma McClellanda z Cambridgeskej univerzity vývoj umelej inteligencie mení aj naše chápanie vlastnej identity. „Snažíme sa pochopiť rozdiel medzi ľudskou a umelou mysľou, medzi živými bytosťami, akými sme my, a umelými bytosťami, ktoré vytvárame. Čo nás odlišuje? Je to vedomie, tvorivosť alebo súcit?“ zamýšľa sa vedec.
Profesorka Rachel Adamsová, ktorá sa venuje regulácii umelej inteligencie a ľudským právam, pripomína, že technologický pokrok vracia ľudstvo k otázkam starým tisíce rokov: Kto sme a čo znamená byť človekom?
Podľa nej môže umelá inteligencia prehĺbiť existujúce spoločenské nerovnosti, ale zároveň ponúka príležitosti na ich zmiernenie.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗