Kedy sa obce na Gemeri dočkajú pitnej vody? Rozhodnúť majú výsledky prieskumov
Pre tisíce ľudí na Gemeri je pitná voda stále niečím, čo nemôžu považovať za samozrejmosť. Kým niektorým vyschli studne, ďalší majú vodu, ktorú nemôžu piť. Štát teraz hľadá nové zdroje a v okrese Rimavská Sobota plánuje hydrogeologické prieskumy aj hĺbkové vrty. V ktorých obciach by mohli vzniknúť, má byť jasnejšie do dvoch týždňov.
Video
Aj rieke Morava pri Bratislave chýba voda
Nízky stav hladiny rieky Morava medzi bratislavskými mestskými časťami Devín a Devínska Nová Ves v nedeľu 18. októbra 2026.
Zdroj: TASR
Krízový štáb ktorý dnes kvôli mimoriadnej situácií s nedostratkom pitnej vody v regióne zasadal, sa opäť stretne na pôde Okresného úradu v Rimavskej Sobote, tentoraz aj za účasti starostiek a starostov dotknutých obcí. Dovtedy majú odborníci zmapovať, kde sa nachádzajú vhodné zdroje vody, aká je ich výdatnosť a v akej hĺbke sa nachádzajú. Na ďalšom rokovaní majú samosprávam predstaviť konkrétne krátkodobé aj dlhodobé opatrenia vrátane počtu a umiestnenia plánovaných vrtov.
„Ústredný krízový štáb ukladá ministerstvu životného prostredia povinnosť bezodkladne pristúpiť k realizácii hydrogeologických prieskumov v okrese Rimavská Sobota a na ich základe pristúpiť k realizácii hĺbkových vrtov s cieľom zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou presne v tých lokalitách, ktoré dnes boli ukázané ako tie, kde môže byť výdatný prameň vody, ktorý pomôže ľuďom,“ informoval štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák.
Štát mení plány
Krízový štáb zároveň uložil envirorezortu prehodnotiť plán výstavby vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2028 až 2034. Doplniť doň má aj možnosti individuálnych systémov zásobovania pitnou vodou, a to najmä pre menšie obce, v ktorých by budovanie rozsiahlej vodovodnej siete nemuselo byť jediným riešením.
Podľa prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote Karola Angera treba pri riešení problému zohľadniť aj to, že ide o dlhodobo zanedbávanú oblasť. „Treba si uvedomiť, že 33 rokov sa týmto problémom nikto nezaoberal. Tieto opatrenia, ktoré boli prijaté z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska, sú krokom k tomu, aby sa občania v týchto okresoch v 21. storočí dočkali pitnej vody,“ uviedol.
Na rokovaní sa okrem prednostu okresného úradu zúčastnili aj odborníci a zástupcovia vodárenskej spoločnosti. Prijaté uznesenia budú zaslané všetkým dotknutým rezortom.
Ministerstvo životného prostredia zároveň avizuje, sa chce zaoberať financovaním a možnosťou vybudovania retenčných zásobníkov pri nových vrtoch, prípadne aj rozvodovej siete.
„Pripravujeme konkrétne a realizovateľné riešenia v súčinnosti s Environmentálnym fondom, príslušným okresným úradom a geológmi, ktorí určia, kde bude možné vŕtať studňu a zabezpečiť kvalitný zdroj pitnej vody. Environmentálny fond v tejto súvislosti pripravuje novú výzvu, ktorá výrazne pomôže vyriešiť problém s nedostatkom pitnej vody,“ uviedol štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa.
Kedy príde riešenie?
Na otázku, kedy by sa obyvatelia mohli reálne dočkať pitnej vody, Kaliňák odpovedal, že „technicky vodu majú“. Konkrétnejší termín ani podobu riešenia však zatiaľ nepredstavil. Jasnejšie má byť až po uskutočnení prieskumov. Zároveň zdôraznil, že s konkrétnymi opatreniami chcú najskôr oboznámiť starostov a starostky dotknutých obcí, aby sa o nich nedozvedeli až sprostredkovane z médií.
Ministerstvo vnútra má podľa uznesenia štábu ďalej pokračovať v koordinácii núdzového zásobovania pitnou vodou v regióne. Zároveň má pripraviť návrh na obstaranie vlastných veľkokapacitných tepelne izolovaných cisterien, ktoré by sa stali súčasťou materiálno-technického zabezpečenia civilnej ochrany.
V súčasnosti majú podľa predsedu rady Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu okresu Rimavská Sobota Mariána Habovčíka k dispozícii len jednu cisternu, ktorá dokáže voziť vodu aj v mínusových teplotách. Problém sa pritom týka približne 20-tisíc obyvateľov v 38 obciach, ktoré nemajú verejný vodovod ani iný dostupný zdroj pitnej vody.
Foto:
TASR/Lukáš Mužla
Pitnú vodu v obciach rimavskosobotského okresu zabezpečuje od septembra armáda.
Vodu vozí armáda
Zatiaľ čo sa na Slovensko postupne prichádza jeseň a pre ňu typické sychravé počasie, zápas s nedostatkom pitnej vody na Gemeri pokračuje. Niektorým vyschli studne už na jar, ďalší v nich síce po posledných dažďoch vodu majú, no tá nie je vhodná na pitie. Odkázaní sú preto na núdzové zásobovanie, ktoré od septembra zabezpečuje armáda.
Situácia výrazne zasahuje do každodenného života miestnych. Vodu si musia nosiť domov v nádobách, kupovať balenú alebo čakať na jej dovoz. V obci Kaloša napríklad cisterna stále chodí trikrát týždenne. Jej dosluhujúci starosta Vojtech Váradi ešte pred odchodom z funkcie Pravde povedal, že v najhoršom období nemali vodu takmer všetky domácnosti.
Ako upozornil aj prednosta miestneho okresného úradu, nedostatok pitnej vody na Gemeri nie je novým problémom. Samosprávy naň upozorňujú dlhodobo a podľa Habovčíka sa s ním stretávajú aj v obciach, kde studne úplne nevyschli. Voda v nich totiž často nespĺňa kvalitatívne požiadavky na pitie. Môžu ju využívať napríklad na polievanie záhrad, splachovanie toaliet či pre zvieratá.
Podľa Habovčíka sa o riešení problému rokovalo už viackrát, a to aj so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ministerstvom životného prostredia, Environmentálnym fondom či hygienikmi.
Ministerstvo životného prostredia už avizovalo, že preverí možnosti financovania hydrogeologických prieskumov a nových vrtov, ktoré by mohli slúžiť ako zdroj pitnej vody. V ďalšom kroku by pri nich mohli vzniknúť aj retenčné zásobníky. Financovanie by malo byť možné v spolupráci s Environmentálnym fondom a ďalšími zapojenými inštitúciami.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗