Slovensko naposledy skrátilo čas v práci pred takmer 60 rokmi. Odborári navrhujú kratší týždeň a rovnaké platy, Poliaci to už testujú

Slovensko naposledy skrátilo pracovný čas v roku 1968, keď zaviedlo voľné soboty. Odvtedy stojí na mieste. Kým Poliaci za štátne peniaze skúšajú kratší týždeň, slovenská vláda zrušila sviatky.

Ilustračné foto.

Z novej štúdie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) s názvom Milión hodín = milión eur? vyplýva, že Slovensko zaostáva v skracovaní pracovného času za regiónom. Podľa údajov Eurostatu odpracuje Slovák na plný úväzok v priemere 38,4 hodiny týždenne. To je o necelé tri hodiny viac než vo Fínsku, kde sa v Európskej únii pracuje najkratšie.

Autor štúdie, ekonomický analytik KOZJán Košč, pripomína, že rast produktivity môže priniesť vyššie mzdy, zisky alebo nižšie ceny, ale aj viac voľna. „Technológia túto možnosť vytvára, sama však nerozhoduje o tom, ktorú cestu si vyberieme,“ píše.

Košč vysvetľuje aj názov štúdie. Na Slovensku sa podľa neho tvrdá a dlhá práca opisuje sloganom „milión hodín = milión eur“. Ten podľa analytika „pramení aj z dlhodobej politiky nízkych miezd, pričom mnohí zamestnanci si túto realitu dodnes kompenzujú nadčasmi, druhou prácou alebo brigádami“.

Sľub z Davosu

Premiér Robert Fico (Smer) v januári 2024 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Slovensko by „vo veľmi krátkom čase“ mohlo štvordňový týždeň vyskúšať ako experiment. Pravda už vtedy, pred vyše dvoma rokmi, upozorňovala, že plán nikto nevidel na papieri a zrejme ho nepoznali ani Ficovi ministri. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) bol o ňom ochotný hovoriť len vtedy, ak by sa neznižovali mzdy. V máji 2024 už bol skeptický. „Neviem si to predstaviť a je to doslova nerealizovateľné vo výrobnej sfére,“ vyhlásil vtedy minister.

Podľa KOZ dodnes neexistuje štátom podporovaný experiment ani jeho príprava. Vláda od roku 2025 zrušila jeden štátny sviatok a na rok 2026 dočasne ďalšie dva, takže ľudia v skutočnosti pracujú dlhšie. „Slovenská vláda v realite konala v protismere s deklarovaným zámerom ohláseným v Davose,“ konštatuje štúdia.

Odborári odmietajú aj argument, že Slováci pracujú menej, pretože majú sviatky, dovolenky a PN-ky. Tie podľa nich ustanovený týždenný pracovný čas nemenia a voľno, PN-ky či sviatky majú aj zamestnanci v iných krajinách. „Takéto porovnania sú však zjavne nezmyselné a možno ich označiť za dymovú clonu, ktorá má odpútavať pozornosť od podstaty,“ píše Košč.

Poliaci to už skúšajú

Poľsko od januára 2026 testuje kratší pracovný čas za štátne peniaze. Prihlásilo sa takmer 2-tisíc firiem a inštitúcií, zapojených je 80 z nich s takmer 5-tisíc ľuďmi. V prvom polroku skracujú čas aspoň o desatinu a v druhom aspoň o pätinu, pri zachovaní mzdy a najmenej 90 percent zamestnancov. Podľa štúdie je poľský príklad zaujímavý najmä prostredím, v ktorom sa skúška robí. „Ide o postkomunistickú ekonomiku, v ktorej stále prebieha proces ekonomickej konvergencie – teda okolnosť, ktorá býva aj na Slovensku používaná ako argument proti skracovaniu pracovného času,“ upozorňuje autor.

V Litve majú od roku 2023 zamestnanci verejného sektora s deťmi do troch rokov nárok na 32-hodinový týždeň. Obe krajiny pritom patria k tým, kde sa v EÚ pracuje najdlhšie. Poliak na plný úväzok odpracuje 39,9 hodiny týždenne, Litovec 39,4 hodiny.

Kratší čas už poznajú aj na Slovensku, a to vďaka kolektívnym zmluvám, teda dohodám medzi odbormi a zamestnávateľmi. Vo verejnom sektore sa pracuje 37,5 hodiny týždenne. V košických železiarňach, vtedy ešte VSŽ, skrátili v polovici 90. rokov pracovný čas v nepretržitej prevádzke zo 40 na 33,5 hodiny bez zníženia platov. Po príchode U. S. Steel a po kríze sa však opäť predĺžil na 35,5 hodiny a časť ľudí dnes pracuje 37,5 hodiny. „Tento príklad ukazuje, že aj vo výrobnom priemysle a v nepretržitej prevádzke je možné úspešne zavádzať kratší pracovný čas,“ tvrdí Košč.

Obavy z prepadu ekonomiky podľa štúdie nepotvrdzuje ani zavádzanie voľných sobôt. Československo ich zavádzalo postupne a nový režim najprv skúšobne testovalo v dvoch podnikoch. Ekonóm Miloš Pick, ktorý sa na reforme podieľal, neskôr zhodnotil jej výsledky. „Rast ekonomiky sa nielenže nespomalil, ale v roku 1969 vzrástol o sedem percent a hodinová produktivita práce o desať percent,“ napísal.

KOZ však nežiada plošné a skokové skrátenie zákonom. Štúdia priznáva, že pri zlej príprave hrozí, že ľudia budú musieť ten istý objem práce stihnúť za kratší čas. Odborári preto navrhujú postupovať krokmi. Kolektívne zmluvy by mali pokrývať viac ako 80 percent zamestnancov, zákon by mal skracovanie umožniť a štát by mal financovať pilotné projekty podľa vzoru Poľska, Islandu či Španielska. Podmienkou podpory by malo byť zachovanie miezd a nezávislé vyhodnotenie. „Úlohou štátu nemá byť predpísať jeden univerzálny model, ale vytvoriť podmienky na experimentovanie, jeho aspoň čiastočné financovanie alebo inú formu podpory,“ uzatvára štúdia.

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab