Diagnóza druhej kategórie? Bolestivý problém sa nás raz bude týkať všetkých, no zdá sa, že nikoho nezaujíma
Osobne alebo u príbuzných. S preležaninami - dekubitmi sa skôr či neskôr stretneme všetci. Nemocnice na Slovensku majú pri ich výskyte fantastické čísla. Aspoň na papieri.
Video
Liečba ľahších štádií dekubitov môže byť päť až 10-krát menej nákladná. Ako sa im vyhnúť?
Hovoria doc. MUDr. Marek Čambal, prednosta I. chirurgickej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán, a Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán.
Zdroj: Katarína Ondrejovičová
Na Slovensku máme zdravotnícky unikát: preležaniny pacientom v našich nemocniciach vznikajú násobne menej, než v iných krajinách Európy. Čomu vďačíme za takéto svetové čísla? Štatistikám. Realita je oveľa horšia. Pri príležitosti dnešného Svetového dňa prevencie preležanín na to upozornili odborníci. Volajú po lepšej evidencii aj po preventívnych opatreniach.
Preležanina – alebo aj dekubit - je poškodenie kože a podkožného tkaniva, ktoré vzniká najčastejšie v dôsledku dlhodobého tlaku na jednu časť tela.
Vzniká hlavne u ľudí, ktorí dlho ležia v posteli, sú imobilní, pripútaní na invalidný vozík, majú obmedzenú pohyblivosť alebo sa nedokážu sa sami pravidelne otáčať alebo polohovať. Rizikovými faktormi sú aj niektoré choroby – diabetes, neurologické poškodenia, inkontinencia. Problémom môže byť aj nevhodné lôžko či zanedbaná starostlivosť o ležiaceho pacienta.
A hoci existuje laické presvedčenie, že na vznik dekubitu musí pacient nehybne ležať v posteli celé dni a týždne, v skutočnosti dokáže takéto poškodenie vzniknúť pomerne rýchlo.
"Sú stavy, keď dekubit vznikne už do niekoľkých hodín. Faktorom nie je vždy len dĺžka hospitalizácie, ale vstupujú do toho aj iné rizikové faktory," hovorí riaditeľka odboru zdravotných analýz pri MZ SR Veronika Rybanská
V Európskej únii sa prevalencia dekubitov v nemocničnom prostredí pohybuje medzi 4,6 % a 27,2 %, s mediánom približne 10,8 %. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a OECD zostáva z dôvodu nejednotného vykazovania až približne 35 % dekubitov úplne nezaznamenaných. Podobný problém máme zrejme aj na Slovensku, keďže oficiálne čísla hovoria o oveľa nižšom množstve dekubitov, než je priemer EÚ.
„Z dát tiež vyplýva, že až 86 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácii pacientov vo veku nad 50 rokov. V porovnaní s medzinárodnými údajmi môže takýto nízky podiel signalizovať podhodnotenie skutočného výskytu dekubitov a údaje nemusia úplne ukazovať rozsah problému, ktorý na Slovensku reálne máme,“ konštatuje ďalej Rybanská. "Asi nechceme tvrdiť, že sme v porovnaní s inými krajinami o toľko lepší než ostatní," dodala.
Čísla nesedia s realitou
O dôvodoch, prečo nemocnice vykazujú dekubity tak málo, možno špekulovať. Ich výskyt je jedným z ukazovateľov, podľa ktorých sa hodnotí kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odborníci naznačujú, že štatistiky majú takto "polepšiť" imidž konkrétnych zariadení.
"Je to téma, ktorá nikoho nezaujíma, kým sa ho osobne netýka," hnevá sa doc. MUDr. Marek Čambal, prednosta I. chirurgickej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán. "Tie čísla, žiaľ, nie sú pravdivé," zdôraznil. "V nemocnici dekubity nevznikajú, príde pacient domov a odrazu ho má, vykáže ho agentúra domácej ošetrovateľskej služby. Logicky sa pýtam, kde ten dekubit vzniká? V sanitke?" pokračuje lekár s dôvetkom, že mu chýba systémové riešenie. "Prečo si nevieme priznať, aká je situácia?"
Podľa jeho slov ide pri téme preležaním o oveľa väčší problém, ako sme si ochotní pripustiť. "Dekubit v pokročilom štádiu zapácha, neuveriteľne bolí, vytekajú z neho nekrotické masy. Je to utrpenie nielen pre toho človeka, ale aj pre jeho okolie. A je to problém, ktorý trvá mesiace, dekubit nevyliečite náplasťou, ako keď si porežete prst. Každého sa nás to raz bude týkať, či osobne, alebo našich príbuzných," podčiarkol Čambal.
Aj Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán na základe svojich skúseností mieni, že spomínané dáta realitu neopisujú. "Stráca sa tým aj náš fokus na opravu toho, čo je pokazené. Nevieme, ktorí konkrétni pacienti majú tento problém a tak sa celá starostlivosť niekde stráca," varuje.
Nová analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA) zároveň poukazuje na to, že liečba dekubitov v počiatočných štádiách môže byť päť až 10-krát menej nákladná než liečba pokročilých prípadov. Okrem klinickej záťaže tak ťažké stavy znamenajú aj významné ekonomické dôsledky.
Rozvinutý dekubit si môže vyžiadať dlhodobú liečbu, chirurgické zákroky, opakované hospitalizácie aj náročnú domácu alebo ústavnú starostlivosť. Odborná spoločnosť sa už dlhodobo usiluje o dostupnejšiu preventívnu starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti sa ošetrovacie materiály a krytie hradia až pri vzniku otvorených rán, teda nie preventívne. Pacienti sa tak k účinnej pomoci nemusia dostať včas.
12-tisíc pacientov na Slovensku
Odborníci upozorňujú, že bez včasného vyhľadávania rizikových pacientov a ich správneho manažmentu sa budú ďalej zvyšovať náklady na zdravotnú starostlivosť. Analýza poukazuje na to, že dekubity nie sú zdravotným problémom, ktorý by postupne ustupoval.
Na Slovensku s nimi žije približne 11 až 12-tisíc pacientov a každoročne pribúda šesť až sedemtisíc nových prípadov. Dôležitým zistením sú aj výrazné regionálne rozdiely, ktoré môžu súvisieť aj so spôsobom vykazovania dekubitov. Celoslovenský priemer vekovo štandardizovanej incidencie (priemer rokov 2023–2024) dosahuje 183 prípadov na 100 000 obyvateľov a celoslovenský priemer prevalencie 292 prípadov na 100 000 obyvateľov.
Rybanská vysvetľuje, že dekubit je málokedy primárnym dôvodom hospitalizácie. Väčšinou sa uvádza ako sekundárna diagnóza. "Ak je to primárna diagnóza, znamená to, že už bol pacient naozaj vo veľmi vážnom stave," priblížila.
Dáta tiež ukazujú významný presun z nemocničnej do domácej starostlivosti. Na Slovensku sa počet realizovaných návštev zvýšil z 372-tisíc prípadov v roku 2015 na 585-tisíc prípadov v roku 2024.
Návštevy poskytované v rámci agentúr domácej ošetrovateľskej služby (ADOS) tvorili takmer 90 % zo všetkých evidovaných návštev. Tieto návštevy zohrávajú zásadnú úlohu nielen v kontinuálnom hodnotení stavu dekubitov, ale aj v edukácii rodinných príslušníkov, ktorí často preberajú úlohu opatrovateľov pacienta.
„Ďalším dôležitým zistením je, že sa mení spôsob liečby dekubitov: postupne sa ustupuje od farmakologickej liečby a čoraz väčší význam nadobúda používanie zdravotníckych pomôcok,“ dodala Rybanská.
To podľa analytičky dáva pri dekubitoch zmysel, keďže aj ich súčasná liečba je založená najmä na zmiernení tlaku, ktorý je na ranu vyvíjaný prostredníctvom rôznych cvičebných pomôcok a antidekubitných matracov, pričom lieky majú prevažne doplnkovú úlohu.
Liečba je spojená s prevenciou
Kľúčovou otázkou je, ako nastaviť systém, aby predchádzal komplikáciám. Odborníci upozorňujú, že pri liečbe dekubitov často chýba kontinuita starostlivosti. Prevencia a liečba si vyžaduje prepojenie nemocnice, domácej starostlivosti, sociálnych zariadení a rodiny pacienta.
„V prvom rade je potrebné včas identifikovať pacientov ohrozených vznikom dekubitov, identifikovať rizikové faktory a dôsledne uplatňovať preventívne opatrenia. Ak už dekubit vznikne, liečba musí byť správne nastavená a kontinuálna. Naším hlavným cieľom by malo byť predchádzať utrpeniu pacientov. Bez kvalitných dát však nedokážeme efektívne plánovať ani správne nastaviť financovanie systému,“ hovorí Čambal.
Pacient často príde do nemocnice s dekubitom, ktorý vznikol alebo sa zhoršil v domácom prostredí. Grešš Halász upozorňuje, že komplexná starostlivosť môže zabrániť vzniku preležanín približne v 90 % prípadov. Za dôležité súčasti prevencie označila okrem polohovania a antidekubitných pomôcok aj zvýšenú hygienu, výživu a hydratáciu pacienta.
„V niektorých prípadoch sa dekubity objavujú aj napriek tomu, že sú dodržiavané všetky preventívne opatrenia. Ide o tzv. nepreventabilné dekubity, ktoré spôsobujú vnútorné faktory a nemožno im zabrániť,“ uzavrela.
Príčiny dekubitov (preležanín)
Na miestach, kde dlhodobo pôsobí tlak, dochádza k uzavretiu drobných krvných ciev. Tkanivá sú preto nedostatočne zásobované živinami a kyslíkom, čo vedie k ich postupnému odumieraniu. Rozsah poškodenia tkaniva závisí od vzájomného pôsobenia viacerých faktorov:
Intenzita tlaku – sila, ktorou tlak pôsobí na tkanivo.
Doba pôsobenia tlaku – čím dlhšie tlak pôsobí, tým väčšie je riziko poškodenia tkaniva.
Odolnosť organizmu voči tlaku – schopnosť tela odolávať dlhodobému tlaku.
Celkový zdravotný stav postihnutého – prítomnosť ďalších ochorení a schopnosť pacienta spolupracovať.
Vplyvy vonkajšieho prostredia – napríklad lieky, teplota a vlhkosť.
Trenie – vzniká pri posúvaní kože po podložke alebo lôžku.
Strihové sily – vznikajú kombináciou trenia a tlaku. V dôsledku gravitácie dochádza k posúvaniu pacienta po podložke, napríklad pri zvýšenej polohe lôžka.
Imunosupresia (podvýživa, hypoproteinémia, zhubné ochorenia) – zvyšuje riziko infekcie rany a zhoršuje jej hojenie.
Vek – vyšší vek zvyšuje riziko vzniku dekubitov.
Odchýlky telesnej hmotnosti – chudí ľudia s malým množstvom podkožného tuku majú väčší sklon k vzniku tlakových zmien nad kostnými výčnelkami. Obézni ľudia majú zvyčajne obmedzenú pohyblivosť.
Inkontinencia – spôsobuje maceráciu (rozmočenie) kože a jej chemické dráždenie.
Výživa – nevyvážený príjem živín, najmä bielkovín, vitamínov a stopových prvkov.
Cievne a nervové faktory – poruchy prekrvenia a citlivosti môžu zvyšovať riziko vzniku dekubitov.
Zdroj: dekubity.eu
Odporúčania zamerané na zlepšenie prevencie:
Poskytovatelia a zdravotnícki pracovníci:
dôsledne vykazovať prípady dekubitov ako vedľajšej diagnózy počas hospitalizácií,
implementácia systematických skríningových protokolov na identifikáciu rizikových pacientov,
vzdelávať zdravotnícky personál a zaviesť multidisciplinárny prístup k starostlivosti o pacientov
Sestry a ošetrovateľský personál:
pravidelne polohovať imobilných pacientov,
kontrolovať stav kože a dokumentovať zmeny stavu pacienta,
dbať na výživu, hydratáciu a používanie antidekubitných pomôcok (matrace, valčeky, podložky).
Pacienti a ich rodiny:
pravidelne kontrolovať rizikové miesta na koži, najmä v rizikových oblastiach (krížová kosť, päty, lakte),
dodržiavať odporúčania zdravotníckych pracovníkov,
používať antidekubitné pomôcky pri domácej starostlivosti podľa odporúčaní lekára,
nepodceňovať prvé príznaky a včas vyhľadať odbornú pomoc.
内容来自 Pravda - Zdravie,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗