Obyčajné žalude ukrývajú prekvapivé tajomstvo. Súvisia s výskytom kliešťov aj lymskou boreliózou
Kliešte a žalude na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Viac ako 35 rokov výskumu však odhalilo prekvapivé prepojenie, ktoré môže zmeniť predpovedanie ich výskytu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú aj nenápadní obyvatelia lesa.
Čo majú spoločné žalude, lesné myši a lymská borelióza? Podľa nového výskumu oveľa viac, než by sa mohlo zdať. Americkí výskumníci odhalili súvislosť, ktorá umožňuje odhadnúť zvýšený výskyt kliešťov až dva roky vopred. Kľúčovú úlohu pritom zohráva množstvo plodov, ktoré produkujú duby.
Zistenia vychádzajú z viac ako 35-ročného pozorovania lesného ekosystému v americkom štáte New York. Výsledky tímu z Cary Institute of Ecosystem Studies priniesol vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences.
Bohatá úroda žaluďov spúšťa reťazovú reakciu
Duby neprodukujú každý rok rovnaké množstvo plodov. Občas nastane obdobie mimoriadne bohatej úrody, ktoré vytvorí ideálne potravinové podmienky pre drobné hlodavce. Viac žaluďov tak môže v nasledujúcom roku znamenať výrazný nárast populácie myší.
Práve tie poskytujú potravu mladým kliešťom. Zároveň môžu prenášať baktériu Borrelia burgdorferi, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu. Kliešte si infekciu následne môžu zachovať aj počas ďalšieho vývojového štádia.
Výsledky ukázali, že po rokoch s vysokým počtom myší nasledovalo približne o 40 percent viac nýmf kliešťov. Bohatá úroda žaluďov tak môže upozorniť na zvýšený výskyt kliešťov s dvojročným predstihom.
Ilustračné foto.
Jelene nie sú takým spoľahlivým ukazovateľom
Výskumníci preverovali aj vplyv jeleňov, ktoré poskytujú potravu dospelým kliešťom. Dlhodobé údaje však nepotvrdili významnú súvislosť medzi ich početnosťou a množstvom nýmf na sledovanom území.
Ani vysoký počet myší automaticky neznamená väčší podiel infikovaných kliešťov. Larvy totiž využívajú aj ďalších hostiteľov vrátane veveríc či vačíc. Tieto zvieratá prenášajú baktériu menej účinne, čo ovplyvňuje šírenie infekcie.
Riziko lymskej boreliózy preto nezávisí iba od množstva kliešťov. Rozhoduje aj to, koľko z nich skutočne prenáša nebezpečnú baktériu.
Ani silné mrazy nemusia kliešte zastaviť
Prekvapivé výsledky prinieslo aj sledovanie počasia. Kliešte dokážu prečkať nepriaznivé teploty pod vrstvou lístia alebo v pôde. Silná zima preto nemusí automaticky znamenať menej kliešťov na jar.
Výskumníci zároveň zistili, že po celkovo teplejších rokoch často nasledoval pokles počtu nýmf. Vplyv klimatických zmien tak zostáva zložitejší, než naznačujú samotné teploty.
Dlhodobý výskum môže pomôcť presnejšie predpovedať výskyt kliešťov a zlepšiť prevenciu lymskej boreliózy. Zistenia však zatiaľ vychádzajú z konkrétneho amerického ekosystému, preto ich nemožno automaticky preniesť na všetky oblasti sveta.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗