Krymský most padol. Ukrajinci si zostrojili vlastný „Starshield“ a rozpútali útok 11 druhmi zbraní. Rozhodol tajný trik
Ukrajinské ozbrojené sily počas rozsiahlej operácie 16. a 17. novembra zničili hlavný oblúk cestnej časti Krymského (Kerčského) mosta, ktorý spája Rusko s okupovaným Krymským polostrovom.
Útok bol vyvrcholením niekoľkotýždňovej kampane proti ruskej protivzdušnej obrane. Ukrajinci pri ňom nasadili 11 typov domácich rakiet a bezpilotných prostriedkov vrátane striel Flamingo, Neptune a Ruta. Významnú úlohu zohrala aj sieť lietajúcich retranslačných staníc, ktorá umožnila riadiť útočiace zbrane bez amerického satelitného systému Starlink.
Video
Tam, kde bola cesta, zíva prázdnota. Zábery na zdevastovaný Krymský most zblízka
Detailný pohľad na následky útoku. Zábery vznikli z okna vlaku prechádzajúceho po železničnej časti Krymského mosta.
Zdroj: Exilenova+
Počas nočného útoku sa do Kerčského prielivu zrútila mohutná oceľová oblúková konštrukcia spolu s časťou cestného mosta. Poškodená bola aj susedná železničná časť. Ruské úrady následne prerušili všetku dopravu cez most, pričom železničnú prevádzku neskôr obnovili po jednej koľaji. Cestné spojenie zostalo nepriechodné.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil operáciu za bezprecedentnú odpoveď na pokračujúce ruské útoky proti ukrajinskej infraštruktúre.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) úspech operácie ukázal pokročilú úroveň ukrajinského plánovania, koordinácie rôznych zložiek ozbrojených síl a schopnosti kombinovať technologické inovácie s presnými údermi proti strategickým cieľom.
Sedem etáp operácie. Ukrajinci odstraňovali prekážky na ceste k mostu
Podľa ukrajinskej Bezpečnostnej služby (SBU) trvala príprava a realizácia operácie približne mesiac a pozostávala zo siedmich etáp. Koordinovali ju príslušníci SBU spolu s generálnym štábom ukrajinských ozbrojených síl.
Ukrajinské jednotky sa najskôr zamerali na systémy protivzdušnej obrany, radary, zariadenia elektronického boja a ďalšie vojenské objekty, ktoré chránili prístupy ku Krymskému mostu. Cieľom bolo postupne oslabiť ruské obranné kapacity pred rozhodujúcim úderom.
Niektoré z predchádzajúcich útokov vykonala SBU samostatne. Až počas záverečnej etapy sa k nej pripojili ďalšie súčasti ukrajinských síl vrátane jednotiek prevádzkujúcich diaľkové útočné drony a riadené strely.
ISW upozorňuje, že Ukrajina už niekoľko mesiacov systematicky útočila na ruskú protivzdušnú obranu na okupovanom Kryme, v južnej časti Ukrajiny, Rostovskej oblasti a Krasnodarskom kraji. Terčom boli okrem radarov aj odpaľovacie zariadenia protilietadlových raketových systémov a mobilné skupiny protivzdušnej obrany.
Analytici túto činnosť označujú ako potláčanie a ničenie nepriateľskej protivzdušnej obrany, známe pod anglickými skratkami SEAD a DEAD.
Rozhodujúca fáza sa začala už 16. novembra, keď ukrajinské údery poškodili oceľovú konštrukciu cestnej časti mosta. V noci na 17. novembra nasledoval ďalší, podstatne rozsiahlejší útok.
Stovky dronov zahltili protivzdušnú obranu
Podrobnosti o poslednej fáze operácie priniesol britský denník The Guardian, ktorý hovoril s príslušníkom ukrajinského 7. centra diaľkových úderov vystupujúcim pod prezývkou Leon.
Jeho jednotka je súčasťou síl bezpilotných systémov, ktorým velí Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar.
V pondelok 16. novembra približne o 22.00 h sa príslušníci jednotky pripravovali na vypustenie útočných dronov z poľného stanoviska v strednej časti Ukrajiny. Ich cieľ sa nachádzal približne 500 kilometrov južne.
V nasledujúcich štyroch hodinách odštartovali stovky bezpilotných lietadiel, ktoré smerovali najskôr ponad ukrajinskú pevninu a následne nad Čierne more.
Leon uviedol, že drony štartovali z viacerých miest a ich úlohou nebolo od začiatku priamo zničiť most.
„Bola to dobre koordinovaná operácia. Vlny dronov štartovali z rôznych miest. Cieľom bolo zahltiť dobre organizovaný ruský systém protivzdušnej obrany, nie samotný most,“ vysvetlil.
Video
Peklo na Krymskom moste: zábery priamo z útoku zachytávajú sériu ničivých výbuchov
Mohutné nočné údery na Krymský most.
Zdroj: Exilenova+
Úvodné vlny tak mali zamestnať ruské protilietadlové jednotky a vytvoriť podmienky pre následné nasadenie rakiet.
Podľa ISW sa objavili aj tvrdenia ruských vojenských blogerov, že ukrajinské jednotky koordinovali útoky v štvor- až päťminútových intervaloch. Jeden z nich odhadoval nasadenie takmer 20 rakiet a viac než 150 dronov. Iný tvrdil, že Ukrajina použila viac ako desať striel Flamingo.
Tieto počty však neboli nezávisle potvrdené.
Poľské analytické centrum OSW uviedlo odhad najmenej desiatich rakiet a 30 dronov, pričom podľa ďalších hodnotení mohlo byť nasadených až približne 100 útočných prostriedkov rôznych typov.
Ukrajinci nasadili „lietajúce modemy“ a obišli Starlink
Jedným z najvýznamnejších technologických prvkov celej operácie bolo podľa denníka Financial Times (FT) použitie samostatnej ukrajinskej komunikačnej siete, ktorá nevyužívala satelitné služby spoločnosti SpaceX.
Po úvodných vlnách útočných dronov vyslali Ukrajinci ďalšie bezpilotné lietadlá vybavené komunikačnými zariadeniami. Tie slúžili ako vzdušné retranslačné stanice, ktoré sprostredkúvali rádiové spojenie medzi operátormi a útočnými prostriedkami.
FT ich označil za „lietajúce modemy“.
Takto vytvorená sieť umožňovala prenášať obrazové údaje a udržiavať spojenie s útočiacimi dronmi alebo riadenými strelami aj počas ich letu na veľké vzdialenosti.
Operátori tak mohli sledovať obraz z palubných kamier a priebežne ovplyvňovať navádzanie zbraní. V porovnaní s útokmi založenými výhradne na vopred naprogramovaných súradniciach im to poskytovalo väčšiu kontrolu nad priebehom letu.
„Po prvý raz v histórii sme všetky tieto drony využili na prenos videosignálu k raketám, čo im umožnilo zasiahnuť konkrétne body mosta. Ukázali sme, že takéto operácie dokážeme uskutočniť aj bez Starlinku,“ povedal pre The Times ukrajinský dôstojník, ktorý sa podieľal na plánovaní operácie.
FT pripomína, že ukrajinské diaľkové útočné drony sa v minulosti často spoliehali na autonómny let podľa vopred zadaných súradníc. Po štarte už operátori nemuseli mať možnosť upravovať ich trasu alebo reagovať na ruskú protivzdušnú obranu.
Nový systém retranslácie podľa zapojených vojakov umožnil zachovať spojenie aj pri prenikaní cez bránený vzdušný priestor.
Obmedzenia systému Starshield
Rozhodnutie použiť vlastné komunikačné riešenie súviselo aj s problémami, ktoré ukrajinské ozbrojené sily hlásili pri využívaní systému Starshield, vojenskej verzie satelitnej siete Starlink.
Podľa ukrajinských predstaviteľov boli približne týždeň pred útokom opätovne zavedené obmedzenia, ktoré komplikovali používanie komunikačného systému na prostriedkoch pohybujúcich sa rýchlosťou vyššou než 161 kilometrov za hodinu.
Zelenskyj 17. novembra uviedol, že Kyjev nedostal vysvetlenie týchto obmedzení od Pentagonu, Bieleho domu ani spoločnosti SpaceX.
SpaceX však tvrdenia o novom spomalení svojich služieb odmietla.
Poľské centrum OSW zároveň pripustilo, že ukrajinské verejné vyjadrenia o obmedzeniach Starshieldu mohli byť súčasťou informačného krytia pripravovanej operácie. Ide však len o hypotézu analytikov.
Samotná technológia vzdušnej retranslácie nie je úplnou novinkou. FT pripomína, že podobné riešenia využívajú aj ruské jednotky, ktoré vytvárajú siete medzi dronmi a pozemnými retranslačnými stanicami.
Poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov uviedol, že Rusko začalo s rozvojom takýchto sietí približne pred dvoma rokmi. V niektorých prípadoch ruské bezpilotné lietadlá používajú sieťové modemy čínskeho pôvodu, ktoré umožňujú viacerým zariadeniam vzájomne komunikovať.
Ruský vojenský bloger Rybar vysvetlil, že takáto sieť dokáže udržiavať výmenu údajov medzi desiatkami dronov aj v prípade, že časť z nich protivník zostrelí.
Na most zaútočilo 11 typov ukrajinských zbraní
Po oslabení ruskej protivzdušnej obrany a zabezpečení komunikačného spojenia nasledovala hlavná útočná fáza.
Podľa Zelenského ukrajinské jednotky počas celej operácie využili 11 typov domácich zbraňových systémov. Išlo o Dovbush, Vendetta, Da Vinci, Sichen, Mich-2000, Ruta, Palianytsia, An-197, FP-1, FP-5 Flamingo a R-360 Neptune.
Ukrajinský prezident uviedol, že bezpilotné prostriedky Palianytsia zasiahli cestnú časť mosta, zatiaľ čo rakety Neptune a systémy Ruta a FP-5 boli nasadené proti železničnej časti.
Osobitne vyzdvihol presný úder strelou Flamingo, pri ktorom podľa jeho slov komunikačné spojenie fungovalo až do posledných sekúnd letu.
Strela FP-5 Flamingo patrí medzi ukrajinské zbrane s plochou dráhou letu. Podľa FT môže dosiahnuť rýchlosť až 950 kilometrov za hodinu a niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou približne 1 200 kilogramov.
Spoluzakladateľ a hlavný konštruktér spoločnosti Fire Point Denys Štilerman zverejnil video zobrazujúce štart troch striel Flamingo do nočnej oblohy.
Ukrajinské ozbrojené sily zároveň publikovali záznam z kamery umiestnenej na jednej zo striel. Video zachytáva jej približovanie k mohutnému oceľovému oblúku Krymského mosta, pričom spojenie sa prerušuje krátko pred zásahom.
Americký vojenský portál The War Zone upozornil, že zábery naznačujú použitie systému označovaného ako man-in-the-loop. Ide o spôsob riadenia, pri ktorom môže človek zostávať súčasťou procesu navádzania aj počas letu zbrane.
Zverejnené záznamy však samy osebe neumožňujú presne určiť rozsah zásahov operátora do riadenia strely.
Výrobca striel Ruta odhalil nové detaily útoku
Ďalšie podrobnosti zverejnila európska zbrojárska spoločnosť Destinus Defense, ktorá sídli v Holandsku a ktorú založil ruský emigrant Michail Kokorič.
Výrobca oznámil, že jeho strely Ruta boli použité počas oboch dní útokov.
„Strely Destinus Ruta zasiahli Kerčský most počas dvoch po sebe nasledujúcich dní. Včerajšie údery poškodili hornú nosnú konštrukciu mosta. Dnes most zasiahlo sedem striel Ruta, čo spôsobilo zrútenie jedného z jeho polí,“ uviedla spoločnosť.
Ruta je podľa The War Zone relatívne lacná strela s plochou dráhou letu, ktorej prvé verzie sa mali na Ukrajinu dostať už v roku 2024.
European defense manufacturer Destinus reports that 7 of its RUTA cruise missiles successfully hit the Crimean Bridge during Ukraine’s massive overnight raid. Additional Destinus drones were used to hunt down and suppress Russian air defenses. https://t.co/uY71JGUPv1
— OSINTtechnical (@Osinttechnical) November 17, 2026
Destinus zároveň uviedol, že na operácii sa podieľali aj jeho bezpilotné systémy LORD/Da Vinci, ktoré pomáhali potláčať ruskú protivzdušnú obranu.
Medzi ďalšími nasadenými zbraňami bola aj prúdová verzia ukrajinského útočného dronu Liutyi, označovaná An-197. Jej účasť potvrdil Zelenskyj, ktorý však neuviedol, aký konkrétny cieľ počas operácie zasiahla.
Prečo ruská obrana nedokázala ochrániť most?
Rozsah poškodenia ukázali zábery zverejnené 17. novembra. Hlavný oblúk cestnej časti mosta sa zrútil do Kerčského prielivu spolu s priľahlým úsekom vozovky.
Ruské okupačné úrady útok potvrdili. Následne oznámili obnovenie železničného spojenia medzi Krymom a Tamaňským polostrovom po jednej koľaji.
Úspech ukrajinskej operácie vyvolal kritiku aj medzi ruskými vojenskými blogermi.
Podľa ISW niektorí z nich poukazovali na nedostatočnú koordináciu ruskej protivzdušnej obrany a absenciu jednotného systému velenia pri ochrane rozsiahleho ruského územia.
Jeden z blogerov tvrdil, že obranu vzdušného priestoru zabezpečujú rôzne vojenské, policajné a regionálne zložky, medzi ktorými existujú výrazné rozdiely vo vybavení aj schopnostiach.
Ďalší kritizoval nedostatočnú ochranu prístupov ku Krymskému mostu a upozornil, že ukrajinské jednotky opakovane využívajú medzery v ruskom radarovom a protilietadlovom pokrytí.
ISW hodnotí zničenie cestnej časti mosta ako výsledok kombinácie dlhodobej prípravy, systematického oslabovania ruskej obrany a schopnosti presne zasiahnuť konštrukčne významné časti objektu.
Následky útoku siahajú ďaleko za Krym
Krymský most má pre Rusko zásadný strategický aj symbolický význam. Cestné a železničné spojenie otvorené v roku 2018 predstavuje jednu z hlavných dopravných trás medzi ruským územím a okupovaným polostrovom.
Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 sa využívalo aj pri zásobovaní ruských jednotiek pôsobiacich na Kryme a v južných oblastiach Ukrajiny.
Zničenie cestnej časti podľa ISW ďalej zvýši ruskú závislosť od pozemných zásobovacích trás vedúcich cez okupované časti Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
Situáciu komplikuje aj pokračujúca ukrajinská útočná kampaň proti ďalším dopravným spojeniam.
OSW upozorňuje najmä na opakované zásahy mosta cez rieku Mius na trase R-280, ktorá spája Rostovskú oblasť s okupovanými územiami. Táto konštrukcia bola podľa poľského centra napadnutá 8., 15. a 17. novembra, pričom útoky viedli k dočasnému prerušeniu dopravy.
Ďalším problémom je zrútenie oblúka Krymského mosta priamo do Kerčsko-jenikalského plavebného kanála, ktorý predstavuje hlavný hlbokovodný priechod medzi Čiernym a Azovským morom.
Trosky mostnej konštrukcie podľa dostupných správ blokujú plavebnú trasu, čo môže vážne narušiť dopravu do prístavov Mariupol, Berďansk a Taganrog. Dôsledky sa môžu prejaviť pri preprave palív, obilia, hnojív a ďalšieho nákladu.
OSW predpokladá, že obnova cestnej časti mosta bude počas pokračujúcich bojov mimoriadne problematická. Zároveň upozorňuje, že prípadné úplné vyradenie železničnej časti by malo pre ruskú vojenskú logistiku ešte závažnejšie následky.
Ruské vedenie napriek tomu prisľúbilo obnovu zničených častí mosta.
„Niet pochýb o tom, že most bude obnovený. A bude ešte lepší než predtým,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruskom dosadený gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev medzitým tvrdil, že zásobovanie mesta potravinami, palivom a základnými potrebami pokračuje bez obmedzení, keďže hlavná časť nákladnej dopravy už podľa neho most nevyužívala.
Načasovanie malo vyslať odkaz Trumpovi aj Si Ťin-pchingovi
Podľa zdroja denníka The Guardian z ukrajinských ozbrojených síl bol termín operácie zvolený aj s ohľadom na plánované stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v čínskom Šen-čene vo štvrtok 19. novembra.
Ukrajina mala podľa tohto zdroja záujem ukázať, že Rusko nedokáže ochrániť ani jeden zo svojich najvýznamnejších strategických a symbolických objektov.
„Most je symbolom Putinovej vlády. Jeho zničenie vysiela ďalším dvom veľkým lídrom signál, že Putin nie je taký silný, ako predstiera,“ povedal zdroj.
Ukrajinské vedenie zároveň zdôrazňuje, že útok bol odpoveďou na pokračujúce ruské údery proti ukrajinským mestám, energetickej a dopravnej infraštruktúre.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗