Najväčšou slabinou obranného priemyslu je kybernetická ochrana a únik know-how. Firmy sa samy neubránia, varuje šéf zbrojárov
Zatiaľ čo fyzická ochrana slovenských zbrojoviek sa v poslednom období výrazne sprísnila, v digitálnom priestore a pri ochrane citlivého technologického know-how štát podľa prezidenta zbrojárskeho združenia Pavla Čahoja stále zaostáva.
Vojna na Ukrajine a zvýšené napätie v Európe postavili domáce zbrojárske podniky do úplne novej bezpečnostnej reality. Podniky vyrábajúce techniku a muníciu pre spojencov sú pod drobnohľadom, pričom riziko sabotáží, kybernetických útokov či pokusov o priemyselnú špionáž rastie.
Prezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Pavol Čahoj v rozhovore s Marošom Košíkom v podcaste Defence News otvorene pomenoval, kde štát plní svoju úlohu dobre a kde naopak súkromný sektor naráža na svoje limity.
„Čo sa týka fyzickej ochrany, tam to dnes funguje – priestory firiem pravidelne monitorujú policajné hliadky a podniky majú jasné kontakty na bezpečnostné zložky, kam hlásiť akúkoľvek podozrivú aktivitu. Veľmi však zaostávame v ochrane pred kybernetickými útokmi a únikom technológií,“ upozornil Čahoj.
Podľa neho ide o oblasť, v ktorej podnikatelia nedokážu suplovať štát. Jednotlivé firmy nemajú ani spravodajské informácie, ani dostatočné technické kapacity na to, aby čelili sofistikovaným útokom alebo cielenému tlaku na svojich zamestnancov s cieľom získať citlivé dáta. Ako pripomenul šéf združenia, v obrannom priemysle sa neobchoduje s bežným spotrebným tovarom – akýkoľvek únik technológie priamo oslabuje obranyschopnosť krajiny aj spojencov.
Čahoj preto volá po vyšších štátnych investíciách do kybernetickej bezpečnosti a nebráni sa ani prísnejším bezpečnostným previerkam či pravidlám. Zároveň dodal, že na nové bezpečnostné hrozby nie je dostatočne pripravená ani samotná spoločnosť, ktorá neraz vníma sprísnené opatrenia ako zbytočnú byrokraciu alebo tému zľahčuje.
Okrem bezpečnosti potrebuje domáci priemysel od štátu najmä dlhodobú predvídateľnosť a funkčný dialóg medzi ministerstvom obrany, ozbrojenými silami a výrobcami. Firmy podľa Čahoja neočakávajú, že im domáce zákazky zaplnia výrobné linky na celý rok, no štátna objednávka je kľúčová ako prvá referencia pre zahraničné trhy.
„Tej firme stačí povedať: na najbližšie roky sa priprav na toto a toto, lebo to bude naša armáda potrebovať. Keď má domáci vojak slovenský produkt vo výzbroji a používa ho na cvičeniach, pre výrobcu je to najlepšia referencia, s ktorou dokáže uspieť vo svete,“ uzavrel Čahoj.
Maroš Košík sa témam obrany, bezpečnosti a geopolitiky venuje dlhodobo profesionálne aj osobne. Už od mladosti sa zaujíma o históriu, najmä vojenské dejiny a medzinárodné vzťahy, čo sa postupne premietlo aj do jeho novinárskej práce.
Systematicky sa venuje bezpečnostným otázkam, ozbrojeným silám, zbraňovým systémom, mierovým misiám a širšiemu geopolitickému kontextu. Ako redaktor sa osobne zúčastnil aj viacerých zahraničných misií po boku vojakov, okrem iného v Afganistane, Iraku, na Balkáne či na Cypre. V oblasti kolektívnej bezpečnosti považuje NATO za kľúčový pilier demokratického a slobodného sveta.
Práve kombinácia dlhodobého záujmu, odbornej novinárskej praxe a osobnej skúsenosti z terénu tvorí základ jeho moderátorského prístupu v relácii Defence News.
Pozrite si všetky vydania relácie Defence news.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗