Z Auschwitzu ušiel, potom unikol SS znova. Nový film odhaľuje málo známy život Alfréda Wetzlera

Útekom z vyhladzovacieho tábora sa jeho zápas neskončil. Dokument WETZLER pripomína muža, ktorý pomohol odhaliť nacistické zločiny, no po vojne sám čelil politickému tlaku.

Alfréd Wetzler prežil Auschwitz-Birkenau, dostal sa na Slovensko a podal svedectvo o masovom vraždení. Už o niekoľko mesiacov však opäť bojoval o vlastnú slobodu. Zapojil sa do Slovenského národného povstania, padol do zajatia a príslušníkom SS sa mu podarilo uniknúť druhýkrát.

Práve takéto menej známe udalosti približuje režisér Denis Dobrovoda v novom dokumente WETZLER. Tvorcovia 18. novembra zverejnili trailer a slovenskú kinopremiéru ohlásili na 27. januára 2027. Film tak príde na plátna v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, na ktorý pripadne aj 82. výročie oslobodenia Auschwitzu.

Režisér vyrastal neďaleko jeho domu

Za vznikom dokumentu je aj osobná blízkosť, o ktorej Dobrovoda dlho netušil. K Wetzlerovi ho priviedlo stretnutie s Gertou Vrbovou, prvou manželkou Rudolfa Vrbu. Spoznal ju v Londýne v roku 2018 a nakrútil o nej televízny dokument. Pri ďalšom pátraní ho zaujal aj osud druhého utečenca.

„Keď som si ho vyhľadal, našiel som len niekoľko nejasných informácií. Obdobie úteku bolo síce v knihách zmapované, no jeho povojnový život bol takmer úplnou záhadou. Zomrel ani nie dva roky pred mojím narodením, o jednu ulicu ďalej od domu, v ktorom som vyrastal – a napriek tomu sa z histórie akoby vytratil,“ približuje režisér v tlačových materiáloch.

Nasledujúce štyri roky venoval tím archívom v rôznych častiach sveta. Dokumenty ministerstva obrany priniesli aj informácie o Wetzlerovom pôsobení v povstaní a ďalšom úteku.

„Keď som o tom prvýkrát čítal, šokovalo ma, že po úteku vstúpil do povstania a SS sa mu podarilo uniknúť ešte raz. Taký príbeh sa nedá vymyslieť – a keby ste ho vymysleli, nikto by vám neuveril,“ hovorí Dobrovoda.

Ani povojnové roky nepriniesli pokojný život. Wetzler zostal v Československu a vstúpil do komunistickej strany. Neskôr sa však dostal do konfliktu s režimom: počas procesov so Slánským prišiel o zamestnanie a tlak zažíval aj za normalizácie. Jeho vzťah so stranou, ZNB a ŠtB tvorcovia skúmali prostredníctvom osobného spisu v Archíve bezpečnostných zložiek.

Popri politických udalostiach dostáva priestor domácnosť, v ktorej žil. Manželka Etela preňho predstavovala oporu aj ochrankyňu a film sleduje tiež dcéru Táňu. Rodinná rovina približuje, ako sa Wetzlerove skúsenosti premietali do života jeho najbližších. Vlastné zážitky spracoval aj v románe Čo Dante nevidel, ktorý vydal pod pseudonymom Jozef Lánik.

Prečo trailer zverejnili práve 18. novembra

Dátum prvej ukážky odkazuje na cestu Wetzlerovho svedectva do sveta. Presne pred 82 rokmi, 18. novembra 1944, americký úrad War Refugee Board rozoslal novinárom správu, ktorú s Rudolfom Vrbom pripravili po úteku.

Keď v apríli 1944 opúšťali tábor, Wetzler mal 25 rokov a Vrba 19. Najskôr sa tri dni a tri noci ukrývali medzi táborovými kordónmi, potom prešli okupovaným územím na Slovensko. Informácie, ktoré chceli odovzdať, niesli v pamäti. V Žiline následne opísali transporty, selekcie aj fungovanie masového vraždenia. Ich výpoveď patrí medzi prvé podrobné svedectvá o nacistickom vyhladzovacom systéme.

Správa sa šírila cez židovské organizácie, cirkevné kruhy a diplomatov. V júni 1944 sa cez Švajčiarsko dostala do novín aj vysielania BBC. Medzinárodný tlak prispel k júlovému zastaveniu deportácií maďarských Židov, o ktorom rozhodol regent Miklós Horthy. Neznamenalo to však, že svedectvu všetci uverili alebo naň včas reagovali.

Americká prezidentská knižnica F. D. Roosevelta upresňuje aj novembrové udalosti: úrady 18. novembra poslali novinárom súbor správ viacerých utečencov, známy ako Osvienčimské protokoly. Celoštátne zverejnenie nasledovalo 26. novembra. Dokumenty neskôr poslúžili ako dôkaz v norimberských procesoch. FDR Presidential Library & Museum

Tvorcovia sa odvolávajú aj na údaje Pamätného múzea holokaustu vo Washingtone, podľa ktorých o správe vyšlo 637 článkov v 327 amerických novinách. Denník St. Louis Post-Dispatch 26. novembra označil vraždenie miliónov nacistami za „fakt, ktorý nemožno poprieť“.

Dokument doplnia hrané scény

Dobrovoda spája archívne záznamy a svedectvá so zábermi dnešných miest pamäti i hranými rekonštrukciami. Výsledný film má 96 minút.

„Vo filmárskom prostredí prevláda názor, že téma holokaustu je vyčerpaná. Preto som vedel, že film musí byť uchopený originálne. Pracovali sme s myšlienkou vrátiť Wetzlera do dejín, z ktorých bol vymazaný,“ vysvetľuje režisér.

Mladého Wetzlera stvárňuje poľský herec Marcel Sabat, ktorého diváci môžu poznať z filmu Tenet či seriálu The Tattooist of Auschwitz. V staršom veku ho hrá držiteľ Českého leva Vladimír Javorský. Etelu predstavujú Sandra Lasoková a Vida Neuwirthová, dcéru Táňu Milena Krupičková a Rudolfa Vrbu Denis Šafařík.

Film otvára aj otázku, prečo ľudia odmietajú svedectvá napriek dostupným informáciám. Dobrovoda ju spája so súčasnou skúsenosťou s internetom, od ktorého si mnohí sľubovali jednoduchší prístup k pravde.

„V posledných rokoch si však uvedomujeme opak – množstvo informácií pravdu skôr oslabuje. Práve preto je príbeh Wetzlera a Vrbu taký dôležitý. Ukazuje, že fenomén fake news nie je nový – a že skutočná pravda má zásadnú hodnotu,“ upozorňuje.

Za dokumentom stojí ARINAFILM producentky Silvie Panákovej. Scenár napísali Denis Dobrovoda a Michael Nollet, koproducentmi sú STVR, Slovenský filmový ústav, Česká televízia, PUNK FILM a KOLSA FILMS. Vznik podporili Audiovizuálny fond, Claims Conference a Jewish Story Partners. Do slovenských kín film uvedie BONTONFILM 27. januára 2027.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab