Jedno pivo za volantom? Vo zvyšku Európy legálne, na Slovensku problém. To, čo robí s mozgom, vás prekvapí
Kým na Slovensku platí za volantom nulová tolerancia alkoholu, množstvo krajín Európy nastavilo limit na 0,5 promile. Pravidlá robia v jednej krajine z vodiča hrozbu, no v druhej môže legálne šoférovať. Čo sa deje pri riadení auta s človekom pod vplyvom a pomohlo by, keby majú Slováci limit vyšší?
Video
Divoká jazda pod vplyvom alkoholu stála spolujazdca život
Opitý vodič pri predbiehaní stratil kontrolu nad vozidlom a vo vysokej rýchlosti nabúral do stromu pri ceste. Kolízna situácia si vyžiadala jeden život. Pri zrážke zahynul 41 ročný muž, ktorý sedel na mieste spolujazdca. Nehoda sa stala v Poľsku v roku 2021.
Štáty, ktoré majú podobné autá, cesty aj pravidlá premávky pristupujú k alkoholu pred jazdou rozdielne. Väčšina európskych krajín povoľuje 0,5 promile za volantom, zatiaľ čo Slovensko striktne trvá na nule. Dôvodom môže byť aj to, že poldeci je často považované za bežnú súčasť návštevy, rovnako ako za akúsi národnú tradíciu. Alkohol je pritom na slovenských cestách príčinou približne každej deviatej dopravnej nehody.
Podiel nehôd spôsobených touto omamnou látkou je u nás vyšší než v niektorých susedných krajinách. V roku 2024 polícia evidovala na Slovensku nad 11,4-tisíc dopravných nehôd. Alkohol bol zistený pri viac ako 1,2-tisíc z nich, čo je asi 11 percent.
„Tieto čísla ukazujú, že alkohol zostáva problémom aj pri nulovej tolerancii. Nehovoria však, koľkým nehodám existujúce pravidlo zabránilo,” pripomenul analytik portálu Doprava.org Dalibor Trebichalský.
Podiel úmrtí spojených s alkoholom podľa krajín
Francúzsko 31 %
Slovinsko 30 %
Portugalsko 27 %
Chorvátsko 24 %
Fínsko 23 %
Slovensko 14 %
Česko 10 %
Rakúsko a Nemecko 7 %
Holandsko 2 %
Dve tváre jazdy v Európe
Pol promile pri šoférovaní je najčastejší všeobecný limit v Európskej unii (EÚ), nie je to však univerzálne pravidlo. Slovensko, Česko, Maďarsko či Rumunsko patria k tým najprísnejším. Veľmi nízku hladinu alkoholu - 0,2 ‰ toleruje Estónsko, Island, Nórsko, Poľsko, či Švédsko. Špecifická Litva sa zastavila na 0,4 ‰.
Zoznam krajín, kde je povolených pol promile je značne dlhší. Patria sem Albánsko, Andorra, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Švajčiarsko. Niektoré štáty majú nižšie limity pre mladých, začínajúcich alebo profesionálnych vodičov.
Hoci sa väčšina krajín prikláňa k alkoholu za volantom, viaceré z nich postupom času z povolenej hranice uberali, často z 0,8 na 0,5 promile, niektoré dokonca z 0,5 na 0,2 promile. Najnižšia tolerancia je na úrovni stopového množstva v krvi, tieto krajiny ho teda tolerujú skôr ako zostatkový alkohol.
Znižovanie súviselo s výskumom, ktorý postupne vyvracal predstavu, že malé množstvo alkoholu nemá na schopnosť šoférovať významný vplyv. WHO ako príklad uviedla výsledky švédskej štúdie po znížení limitu z 0,5 na 0,2 promile v roku 1990, podľa ktorej počet smrteľných dopravných nehôd klesol o 9,7 percenta.
Na Slovensku sa už v minulosti diskutovalo o tom, či má byť nulová tolerancia zachovaná - náš prístup je prevažne preventívny, no patríme tým do úzkej skupiny krajín s týmto názorom. Zákaz alkoholu pred jazdou nemusí byť účinnejší, no je jednoduchší na kontrolovanie a dokazovanie. Ostatné krajiny sa zhodli na 0,5 promile ako na kompromise, išlo skôr o politické a spoločenské rozhodnutie, než o prihliadanie na medicínske fakty.
V decembri 2014 znížilo limit z 0,8 na 0,5 promile aj Škótsko. Rozhodnutie vychádzalo z nezávislej analýzy, podľa ktorej mali vodiči s hladinou 0,5 až 0,8 promile až šesťnásobne vyššie riziko úmrtia pri dopravnej nehode. Škótska vláda odhadovala, že zmena môže zachrániť tri až 17 životov ročne. Zároveň ju podporilo 74 percent opýtaných vo verejnom prieskume.
„Rakúsko znížilo limit v januári 1998. Hodnotenie zaznamenalo v prvom roku približne desať percentný pokles počtu zranení pri dopravných nehodách súvisiacich s alkoholom. Súčasne však zohrávali úlohu policajné kontroly, medializácia a ďalšie opatrenia. Celý výsledok preto nemožno pripísať iba samotnej zmene limitu,” vysvetlil Trebichalský, že zníženie či zvýšenie hranice funguje iba ruka v ruke s ďalšími opatreniami.
Analytik však pripomenul, že výsledky toho, ako krajiny obstáli so svojimi limitmi na alkohol, ovplyvňuje rýchlosť jazdy, intenzita dopravy, infraštruktúra, technický stav a bezpečnosť vozidiel, policajné kontroly aj úroveň zdravotnej starostlivosti. „Z týchto čísel však nevyplýva, že by zavedenie rakúskeho limitu prinieslo Slovensku aj rakúske výsledky,” uzavrel.
Rozhoduje sedem metrov
V EÚ pripadá priemerne 44,4 obetí dopravných nehôd na milión obyvateľov ročne. Počet obetí sa za posledné dve desaťročia znížil o viac ako polovicu, no napriek tomu na cestách krajín únie zahynulo v roku 2024 asi 19 940 ľudí. Najbezpečnejšie cesty z hľadiska úmrtnosti mali Švédsko (20 obetí na milión obyvateľov) a Dánsko (24). Najhoršie dopadli Rumunsko (78) a Bulharsko (74). Slovensko skončilo so 48 obeťami na milión ľudí, čím sa zaradilo ku krajinám s horšou úmrtnosťou pri nehodách než je priemer únie.
Do roku 2030 chce Európsky parlament znížiť počet obetí dopravných nehôd a ťažko zranených o 50 percent. Do roku 2050 si dal za cieľ nulovú úmrtnosť. Slovenskí vodiči pritom nepatria k najviac zodpovedným, či disciplinovaným.
Slovenský rekord alkoholu v krvi drží vodič zadržaný v Trnavskom kraji v roku 2002. Dychová skúška ukázala 6,88 promile, nespôsobil však nehodu.
Prípady nehôd s vysokou hodnotou alkoholu v krvi:
Hrubá Borša – 5 promile: Vodička spôsobila nehodu na ceste medzi obcami
Trnava – 4,4 promile: Vodička pri odbočovaní vybehla na obrubník a prerazila obe pneumatiky
Nemšová – 3,38 promile: Vodič narazil autom do zvodidiel, pričom šoféroval napriek platnému zákazu viesť motorové vozidlá
Bratislava – 3,3 promile: Vodič narazil do zaparkovaného nákladného auta
„Pri alkohole je zaujímavé, že neovplyvňuje iba naše schopnosti, ale aj to, ako ich sami hodnotíme. Preto nie je spoľahlivé odhadovať hladinu alkoholu podľa počtu pohárov. Zástancovia vyššieho limitu môžu argumentovať primeranosťou pravidiel,” vysvetlil dopravný psychológ Karol Kleinmann s tým, že po zvýšení limitu by mohli pohárik či dva motoristi vnímať ako v norme. Ak by nebol alkohol na prísnej nule, šoféri by nemuseli pol promile odhadnúť.
Pravidlo pol promile či menej totiž nie je stanovenou hranicou, koľko alkoholu môže šofér bezpečne vypiť. Na každého pôsobí látka inak a inak aj ovplyvňuje jeho schopnosť šoférovať. Pokiaľ niekto konzumuje alkohol pravidelne, môže subjektívne cítiť jeho účinok menej výrazne.
„Záleží na telesnej hmotnosti, únave, liekoch, množstve vody v organizme, rýchlosti pitia, jedle či individuálnych rozdieloch v metabolizme alkoholu. Ak človek pije nalačno, alkohol sa spravidla vstrebáva rýchlejšie,” vymenoval psychológ.
Alkohol ovplyvňuje spôsob, akým mozog spracúva informácie, zosúlaďuje pohyby a vyhodnocuje situácie. Šoférovanie vyžaduje neustále spracúvanie množstva podnetov a informácií súčasne - sledujeme premávku, rýchlosť, značky a predvídame správanie ostatných.
„Už pri hladine 0,5 promile môžeme pozorovať zhoršenie koordináciu, sledovanie pohybujúcich sa objektov, rozdelenie pozornosti a schopnosť primerane reagovať na nečakané situácie. Alkohol zároveň môže znižovať zábrany a podporovať sebavedomejšie rozhodovanie,” vysvetlil Kleinmann.
Psychológ uviedol ako príklad vodiča idúceho päťdesiatkou s tým, že auto pred ním náhle zabrzdí. Šofér si musí zmenu všimnúť čo najrýchlejšie a takmer okamžite sa rozhodnúť, čo urobí. Práve alkohol túto schopnosť narúša.
„Vodič nemusí reagovať dramaticky neskoro, no ak sa reakcia oneskorí o pol sekundy, auto pri rýchlosti 50 km/h prejde približne sedem metrov navyše pred začiatkom brzdenia,” opísal lekár. Doplnil, že problém je viditeľnejší pri križovatkách, predbiehaní iných áut či sledovaní pohybu chodcov. Prípadne, ak šofér musí reagovať na všetko spomenuté naraz.
Koniec nuly za volantom?
Podľa Trebichalského nie je najlepšie pozerať sa na zvýšenie limitu alkoholu počas jazdy optikou ostatných krajín, hoci napríklad po rakúskych cestách naši vodiči bežne jazdia. Smernica o vodičských preukazoch z roku 2025 povzbudila členské štáty k všeobecnej nulovej tolerancii v kombinácii s cielenými kontrolami.
V prvom rade podľa odborníka treba zistiť, aký problém by nám zvýšenie limitu pomohlo vyriešiť. „Ak ide o veľmi nízke namerané hodnoty a neistotu merania, treba preveriť postupy pri dokazovaní priestupkov a primeranosť sankcií. Ak ide o vodičov, ktorí pravidlá porušujú opakovane, potrebujeme účinnejšie kontroly, dôsledné presadzovanie zákazov vedenia vozidla a cielené programy vrátane využívania alkoholových zámkov,” objasnil.
Dopravný psychológ zdôraznil, že zákonný limit určuje to, čo vodič smie, ale aj čo považuje za prijateľné. „Ak je povolených 0,5 promile, časť vodičov si to môže interpretovať tak, že malé množstvo alkoholu je pri šoférovaní bezpečné,” vysvetlil Kleinmann, že pravidelné kontroly vodičov majú aj odradzujúci účinok.
Ako vodiči vysvetľujú jazdu pod vplyvom alkoholu?
Odpovedá dopravný psychológ Karol Kleinmann: Vodiči svoje rozhodnutie nevnímajú ako vedomé riskovanie, v danej situácii im pripadalo rozumné. Napríklad že vypili iba jedno pivo, mali to domov len pár kilometrov alebo sa cítili úplne v poriadku.
Z psychologického hľadiska ide často o racionalizáciu vlastného správania. Človek si spätne vytvára vysvetlenie, ktoré mu pomáha zachovať si predstavu, že je zodpovedný a schopný vodič.
Ak niekto opakovane šoféroval po alkohole a nič sa nestalo, môže nadobudnúť presvedčenie, že situáciu má pod kontrolou. Často riziko poznajú, ale podceňujú pravdepodobnosť, že sa niečo stane práve im. Lenže to, že sa nehoda nestala, ešte neznamená, že jazda bola bezpečná.
Trebichalský pripomenul, že vodič nie je na ceste sám a svojím rozhodnutím ovplyvňuje bezpečnosť posádky, motoristov v protismere alebo chodcov na priechodoch. Následky jedného konania tak majú vplyv aj na triezvych účastníkov premávky, či niekoho majetok.
„Na základe dostupných dôkazov by som zachoval nulovú toleranciu. Nevidím preukázaný bezpečnostný prínos jej uvoľnenia. Presný dosah prípadného zvýšenia limitu na nehodovosť na slovenských cestách však dnes nevieme spoľahlivo vyčísliť,” uzavrel Trebichalský. Výskumy zároveň podporujú prínos nižších alkoholových limitov.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗