Až 160-tisíc ľudí na úteku, desať mŕtvych. Zlatá horúčka v Afrike prerástla do krvavých stretov
Rozsiahla operácia proti nelegálnej ťažbe zlata v západoafrickej Guinei vyvolala násilné strety, masový útek ľudí a humanitárnu krízu v susednom Mali. Pri nepokojoch zahynulo desať ľudí, ďalších 13 utrpelo zranenia. Malijské úrady hovoria až o 160-tisíc prichádzajúcich, hoci iné odhady sú podstatne nižšie. „Bol to Divoký západ,“ vysvetľoval zásah nemenovaný guinejský minister.
Ťažiar zlata nesie svoje osobné veci na hlave a čaká na vozidlo, ktoré ho odvezie späť do Burkiny Faso. Snímka vznikla 10. novembra 2026 v lokalite Kanadjiguilla na predmestí Bamaka v Mali
Štyridsaťjedenročný Moussa Konaté z Pobrežia Slonoviny už niekoľko dní hľadal svoju manželku. Počas chaotického úteku z guinejských zlatých baní sa stratila v dave ľudí, ktorí sa snažili dostať cez hranicu do susedného Mali.
Jeho manželka bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Keď bezpečnostné zložky prikázali zlatokopom opustiť ťažobné oblasti, podľa Konatého vypukla panika. Ľudia sa tlačili, kričali a všade bol dym.
Muž pre agentúru AFP opísal, že sa opakovane vypytoval ďalších prichádzajúcich, či jeho ženu nevideli. Jej osud v čase rozhovoru nepoznal.
Podobných príbehov pribúdajú v západnej Afrike tisíce. Rozsiahla operácia guinejských bezpečnostných síl proti nelegálnej ťažbe zlata totiž prinútila množstvo baníkov a ich rodín opustiť miesta, kde si zarábali na živobytie.
Prečo guinejská vláda hovorí o Divokom západe
Oblasť Siguiri na severovýchode Guiney patrí medzi najvýznamnejšie náleziská zlata v západnej Afrike. V priebehu posledných dvoch desaťročí sa tam však podľa francúzskeho denníka Le Monde výrazne zmenil spôsob ťažby.
To, čo sa pôvodne vykonávalo ručne a pomocou jednoduchého náradia, postupne nadobudlo polopriemyselný charakter. Na ťažobných lokalitách sa začali objavovať bagre, buldozéry a ďalšie ťažké stroje.
Guinejské úrady už v marci zakázali používanie takýchto mechanizmov pri remeselnej ťažbe zlata a začali ich zabavovať. Podľa vládnych zdrojov však nelegálne aktivity pokračovali napriek sprísneným kontrolám. „Bol to Divoký západ,“ opísal situáciu nemenovaný člen guinejskej vlády v rozhovore pre Le Monde.
Minister podľa denníka zdôraznil, že štát potreboval znovu získať kontrolu nad oblasťou. Pripustil pritom, že nasadenie armády do takéhoto prostredia nevyhnutne vytvára napätie.
Nešlo len o bežnú policajnú operáciu. Do oblasti boli vyslané aj vrtuľníky a príslušníci špeciálnych jednotiek, z ktorých pochádza aj guinejský prezident Mamadi Doumbouya. Jej postup však vyvolal kritiku susedných krajín pre násilie a rozsiahle vysídľovanie ľudí.
Desať mŕtvych po stretoch so ťažiarmi
Guinejská vláda začiatkom novembra zakázala remeselnú ťažbu zlata v oblasti Siguiri na severovýchode krajiny neďaleko hraníc s Mali. Úrady tvrdia, že nelegálne ťažobné aktivity spôsobovali rozsiahle environmentálne škody vrátane znečistenia riek, poškodzovania poľnohospodárskej pôdy a ničenia vegetácie.
Na presadzovanie zákazu nasadili bezpečnostné zložky, ktoré začali kontrolovať ťažobné lokality a zadržiavať ľudí podozrivých z porušovania predpisov.
Situácia sa vyhrotila 11. novembra, keď sa pri meste Siguiri stretli protestujúci zlatokopi s príslušníkmi bezpečnostných síl. Podľa guinejského ministerstva územnej správy demonštranti postavili na cestách barikády a pri konfrontácii došlo k streľbe.
Zahynulo desať ľudí vrátane piatich cudzincov. Ďalších 13 osôb utrpelo zranenia. Úrady zatiaľ nezverejnili totožnosť zahraničných obetí. Okolnosti násilia a zodpovednosť jednotlivých aktérov sú predmetom vyšetrovania.
Súd poslal do väzenia 224 ľudí
Zásah má aj rozsiahle právne následky. Podľa agentúry AP guinejský súd v pondelok odsúdil 202 ťažiarov zlata a 22 bývalých miestnych úradníkov v súvislosti s nelegálnou ťažbou a poškodzovaním životného prostredia. Bývalí úradníci z oblasti Siguiri dostali dvojročné tresty odňatia slobody a finančné pokuty.
Ťažiarom súd uložil trojročné tresty a súhrnnú pokutu desať miliárd guinejských frankov, čo predstavuje približne 1,1 milióna amerických dolárov. Odsúdeným cudzincom navyše zakázal vstup na územie Guiney na desať rokov.
Celkovo bezpečnostné zložky od začiatku operácie zadržali vyše 1 200 podozrivých. V inom konaní úrady rozhodli aj o vyhostení 1 557 občanov západoafrických krajín.
Mali hovorí o 160-tisíc ľuďoch
Dôsledky guinejského zásahu pocítili najmä susedné krajiny. Podľa malijských úradov prekročilo hranicu približne 160-tisíc ľudí. Asi 100-tisíc malo doraziť do oblasti hlavného mesta Bamako a ďalších 60-tisíc do pohraničného Kourémalé.
Tieto čísla však neboli nezávisle potvrdené. Diplomatické a guinejské zdroje citované denníkom Le Monde odhadujú skutočný rozsah vysídlenia na približne 50-tisíc osôb. Nie je tiež jasné, do akej miery malijská evidencia zohľadňuje ľudí, ktorí sa medzi jednotlivými prijímacími miestami presúvali.
Veľkú časť prichádzajúcich tvoria občania Burkiny Faso. Mnohí do Guiney odišli za prácou v zlatých baniach, no po zákaze ťažby zostali bez príjmu a často aj bez osobných vecí.
Dvadsaťjedenročný Alassane Kaboré z Burkiny Faso agentúre AFP opísal vyčerpávajúcu cestu do Mali. Pri príchode mal poranené koleno a ťažkosti s chôdzou. Ďalší zlatokopi uviedli, že museli opustiť náradie, oblečenie aj malé zásoby zlata, ktoré si dovtedy dokázali zarobiť.
Rodiny na úteku, ďalšie obete v Mali
V prijímacích centrách v Mali sa začali zhromažďovať vyčerpaní ľudia. Mnohí spali na zemi alebo pod provizórnymi prístreškami. Niektorí počas úteku stratili kontakt s príbuznými. Podľa zdravotníckych zdrojov citovaných AFP v Mali od začiatku presunov porodilo najmenej šesť žien.
Malijské úrady v pondelok oznámili, že pri presunoch a humanitárnych operáciách evidujú 13 úmrtí. Príčiny jednotlivých úmrtí však neboli vo všetkých prípadoch zverejnené.
Ide o samostatnú bilanciu, ktorú nemožno automaticky pripočítať k desiatim obetiam ozbrojených stretov v Guinei bez preverenia prípadného prekrytia.
Mali zároveň oznámilo, že organizovanými presunmi sa podarilo zabezpečiť návrat viac ako 79-tisíc ľudí do krajín ich pôvodu. Burkina Faso potvrdila návrat desiatok tisíc svojich občanov. Na ich prepravu úrady využívajú autobusy a nákladné vozidlá.
Za zákazom je aj snaha získať kontrolu nad zlatom
Zásah Guiney prichádza v čase, keď sa krajina usiluje posilniť vlastné spracovanie nerastných surovín. Prvého novembra otvorila v hlavnom meste Conakry novú rafinériu zlata Nimba Gold Refinery.
Guinejská vláda chce dosiahnuť, aby sa väčšia časť zlata vyťaženého v krajine spracúvala doma a aby z jeho produkcie získavala vyššie príjmy.
Nové pravidlá zároveň obmedzujú vývoz nerafinovaného zlata. Podľa zistení agentúry Reuters však zavádzanie systému spôsobilo problémy aj veľkým ťažobným spoločnostiam, ktorým sa hromadia zásoby nevyvezeného kovu v hodnote desiatok miliónov dolárov.
Odborníci upozorňujú, že tvrdší postup proti nelegálnej ťažbe môže súvisieť aj s ambíciou štátu získať väčšiu kontrolu nad celým odvetvím. Guinejská vláda však trvá na tom, že hlavným cieľom jej zásahu je ochrana životného prostredia a presadzovanie existujúcich zákonov.
Spor sa preniesol za hranice
Rozsiahle vyhosťovanie vyvolalo napätie medzi Guineou a jej susedmi. Burkina Faso kritizovala spôsob zaobchádzania so svojimi občanmi a hovorila o údajnom ponižujúcom či násilnom správaní bezpečnostných zložiek.
Malijský premiér Abdoulaye Maïga upozornil na humanitárne dôsledky operácie a nedostatočnú koordináciu medzi krajinami.
Guinea odmieta, že by zákaz cielene postihoval cudzincov. Podľa jej predstaviteľov platí pre všetkých, ktorí ťažia zlato bez požadovaných povolení.
Následky však presahujú hranice krajiny. Tisíce ľudí prišli o živobytie a susedné štáty musia v krátkom čase zabezpečiť dopravu, potraviny, zdravotnú starostlivosť aj ubytovanie.
Zásah tak otvoril širšiu otázku, ako regulovať lukratívnu ťažbu nerastných surovín bez toho, aby náhle opatrenia pripravili o obživu celé komunity závislé od práce v baniach.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗