Komentár: Splnená povinnosť, nezodpovedané otázky. Až teraz sa ukáže, na čo Slovensko skutočne má
Postup je povinnosť, vravel Vladimír Weiss pred začiatkom Ligy národov. Slovenskí futbalisti to dokázali, a tak je namieste povedať: fajn. Nečakať gratulácie ani slávnostný príhovor. A už vôbec nie potľapkanie po pleci za to, že to mužstvo zvládlo bez prehry.
Dávid Strelec počas zápasu v Kazachstane.
Tri víťazstvá a tri remízy v konkurencii Moldavska, Kazachstanu a Faerských ostrovov nie sú bilanciou, nad ktorou by sme mali plesať.
Obzvlášť druhá polovica ukázala, že slovenská reprezentácia ani medzi mužstvami tejto výkonnostnej kategórie nedokáže pôsobiť suverénne.
Že má proti sebe futbalistov z menej renomovaných klubov a súťaží, by malo byť zrejmé aj z diania na ihrisku, nielen z internetovej stránky Transfermarkt, ktorá píše o hodnote futbalistov.
Nebolo. Alebo prinajmenšom nie tak často, ako by sme si želali.
Žiaľ, slovenská reprezentácia má vo svojom kádri aj hráčov, ktorí v kluboch pravidelne nenastupujú i takých, ktorí sa už dlhšie nevedia stretnúť so športovou formou.
Na zraze - teda na stretnutí najlepších futbalistov krajiny - akoby niektorí prišli k Weissovi na terapiu. Treba ich ubezpečovať, že nezabudli hrať futbal.
Iste, ten má nepochybne veľký cit pre hráča, vie, kedy ho treba povzbudiť, kedy mu vynadať a kedy nad ním podržať ochrannú ruku. Súčasná šírka kádra mu však často velí rozdávať prvú pomoc, viď Nino Marcelli.
Nebyť toho, že Dávid Strelec nosí stále rovnaký účes, Weiss by ho dnes vari ani nespoznal. Kam sa podel útočník, ktorého mal v Slovane? A kde sa vytratila suverénnosť Tomáša Riga z minuloročných majstrovstiev Európy do 21 rokov?
Nie sú jediní. Ale lepších teraz aj tak nemáme.
Príjemným zistením je príchod Ludovita Reisa. Už len predstava, že by si raz so Stanislavom Lobotkom rozdelili prácu v strede poľa, je lákavá. Slovenský futbal dostal k dispozícii hráča v dobrom veku, s kvalitnou futbalovou výchovou, ktorý sa lopty evidentne nebojí.
V našich pomeroch to nie je až taká samozrejmosť...
O poznanie menej príjemná je však predstava slovenskej reprezentácie bez Lobotku či Milana Škriniara. Pri pomyslení na to, že o pár rokov tu už nemusia byť, naskakuje husia koža. Až keď nehrajú, zisťujeme, koľko problémov za ostatných riešia.
A zatiaľ ani v diaľke nevidieť tých, ktorí by ich raz mali nahradiť.
V B-divízii Ligy národov bude Slovensko čeliť už celkom inej konkurencii. Ešte predtým ho však čaká kvalifikácia majstrovstiev Európy. A my sa už teraz modlíme za vľúdnu skupinu.
Je to trochu paradoxné. Tešíme sa, že sme sa dostali medzi kvalitnejších súperov, a zároveň dúfame, že pri najbližšom žrebe ich stretneme čo najmenej. Je to však realita - veľa bude závisieť od šťastnej ruky človeka, ktorý vyťahuje loptičky z osudia.
Zaujímavé pritom je, ako dobre vieme pred žrebom rozlišovať medzi silnými a slabými súpermi a ako ľahko sa nám tieto rozdiely po zápasoch stierajú. Najmä vtedy, keď nám výsledok nie je po chuti.
Keď prehráme v Nemecku 0:6, vravíme, že aj to sa môže stať. ,,Veď sa pozrite, proti komu sme hrali!" Keď doma remizujeme s Faerskými ostrovmi, pripomíname, že dnes už predsa vie hrať futbal každý. V prvom prípade sú rozdiely medzi mužstvami priepastné, v druhom prakticky neexistujú.
Podľa potreby.
V poriadku, teraz budeme častejšie narážať na lepších ako my. Nech aj oni občas musia po zápase pred novinármi vysvetľovať, že futbal dnes už naozaj vie hrať každý.
Aj Slováci.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗