Rozkrájajú si Trump, Putin a Si svet? Po Ukrajine a Venezuele môžu prísť na rad Kuba a Taiwan
Je to veľká trojka? Alebo len lídri krajín, ktoré patria k najmocnejším na svete, ale ich dominancia sa v žiadnom prípade nedá porovnávať s minulosťou?
Donald Trump, Si Ťin-pching a Vladimir Putin v Šen-ćene.
Na jednej strane je zajtrajšia schôdzka amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského diktátora Vladimira Putina a čínskeho komunistického lídra Si Ťin-pchinga skutočne historická. Zapíše sa však do dejín aj niečím iným ako spoločnými fotografiami?
Video
Trump v Číne, Si si pre neho prišiel na letisko. Lietadlá na oblohe vytvorili dúhu
Zdroj: Reuters/CNS
Každý má svoje ciele
Trojstranné stretnutie v čínskom Šen-čene sa bude konať popri summite Ázijsko-tichomorského hospodárskeho spoločenstva (APEC). V takomto formáte sa predstavitelia troch jadrových veľmocí nikdy nestretli. Neznamená to však, že Trump, Putin a Si rozhodujú o svete, hoci sa okamžite objavili prirovnania k februáru 1945 a Jaltskej konferencii.
Vtedy – a v tom čase už bolo jasné, že hitlerovské Nemecko prehrá vojnu – sa v ZSSR stretli sovietsky diktátor Josif Stalin, šéf Bieleho domu Franklin Delano Roosevelt a britský premiér Winston Churchill. Jalta sa následne stala symbolom rozdelenia sveta, čo viedlo k studenej vojne a boju superveľmocí medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.
Trio Trump, Si a Putin však nie je v pozícii, aby si rozkrájalo svet, aj keď to vyzerá tak, že sa mu páči predstava vytvorenia sfér vplyvu. No americký prezident je po nedávnych kongresových voľbách politicky výrazne oslabený, keď jeho republikáni stratili prevahu v oboch komorách Kongresu. Putin je zaseknutý vo svojej krvavej invázii na Ukrajine a jeho moc sa odvíja v prvom rade od domácich represií a vlastníctva jadrových zbraní. A Si Ťin-pching síce pomáha Rusku, ale má vlastnú agendu, a ak má záujem rozšíriť sféru čínskeho vplyvu, tak by to v skutočnosti mohlo ísť na Putinov úkor.
Trumpovi však podľa experta na medzinárodné vzťahy Kurka Dorseyho určite dáva stretnutie v Šen-čene zmysel.
Anketa
Rozdelia si USA, Čína a Rusko svet?
Celkovo hlasov: 8299
„Prezidenti USA sa v minulosti po prehre v kongresových voľbách neraz zamerali na zahraničnú politiku a robili v nej zmeny. Niekedy to bolo preto, že výsledky vnímali tak, že voliči sú nespokojní, ako to bolo v roku 2006 za Georgea Busha mladšieho. Alebo preto, že ako v prípade Billa Clintona v roku 1994 videli, že ich možnosti niečo presadiť v domácej politike sú také obmedzené, že sa zamerali na zahraničie. Trump, samozrejme, nie je normálny prezident, ale asi aj on si je vedomý, že po voľbách má jeho manévrovací priestor limity. Vyzerá to tak, že jeho hlavnou túžbou je, aby ho vnímali ako výnimočného obchodného partnera. Ale táto snaha najmä v prípade Číny naráža na zmätenú politiku Bieleho domu. Trump niekedy do Pekingu posiela urážky, ale inokedy hovorí, že rešpektuje Si Ťin-pchinga ako skvelého vodcu,“ vysvetlil pre Pravdu Dorsey, ktorý vyučuje históriu na Newhampshirskej univerzite.
Podľa experta by americký prezident rád uzavrel nejakú veľkú dohodu, ktorá by z neho urobila stredobod pozornosti. „Nie je však pravdepodobné, že sa mu to podarí. V tomto zmysle teda naozaj ide skôr o to, že vidíme fotky troch lídrov. Otázkou tiež je, čo dôležité by bol Trump ochotný ponúknuť za to, aby sa na niečom vôbec dohodol. Vidíme, ako sa s požehnaním prezidenta Jared Kushner a Steve Witkoff boria s rokovaniami o Ukrajine a Blízkom východe. Uvažujem preto nad tým, že v tejto situácii Trump jednoducho dúfa v nejakú dohodu, a to je dôležitejšie ako dosiahnutie nejakých konkrétnych cieľov,“ povedal Dorsey.
Pred urýchlenými rozhodnutiami varoval amerického prezidenta bývalý veľvyslanec USA pri NATO Ivo Daalder.
„Je to lákavé prirovnanie. Traja lídri veľmocí, jeden stôl a osudy iných na programe rokovania. Je to však zavádzajúce. Muži, ktorí sa stretli vo februári 1945 v Jalte, mali k dispozícii armády na fronte a vojnu mali prakticky vyhratú, takže mohli presadiť čokoľvek, na čom sa dohodli. Muži, ktorí sa stretávajú v Šen-čene, si svet rozdeliť nemôžu – teda pokiaľ im to zvyšok sveta nedovolí. Skutočné nebezpečenstvo spočíva v niečom inom. Všetkým trom lídrom vyhovuje návrat k mocenskej politike 19. storočia – do sveta veľmocí a sfér vplyvu, kde silní robia to, čo môžu, a slabí znášajú to, čo musia. V tejto hre však nie sú rovnako zdatní. V Šen-čene si Putin a Si otestujú Trumpa. Budú mu lichotiť, možno mu doprajú nejaké drobné víťazstvá, no vzápätí využijú jeho slabiny na to, aby dosiahli svoje vlastné ciele,“ napísal Daalder vo svojej analýze na platforme Substack.
Si Ťin-pching už včera s úsmevmi vítal Putina aj Trumpa. Amerického prezidenta dokonca objal priamo na letisku. Si sa zachoval veľmi diplomaticky. Pri jeho návšteve Washingtonu v septembri ho Trump tiež privítal priamo na letisku.
Ďalšie vojny?
Program rokovaní lídri pred samotnou schôdzkou nezverejnili, ale podľa televízie BBC sa diskusia mala týkať vojen na Ukrajine a v Iráne, šírenia jadrových zbraní, obchodných konfliktov či vývoja v oblasti umelej inteligencie.
„Tento summit je výhodný pre všetky tri strany. Putin, ktorý je z trojice jednoznačne najslabší, môže najviac získať tým, že si opäť upevní svoju legitimitu a význam na globálnej scéne. Trumpova autorita utrpela po porážke republikánov v kongresových voľbách. No americký prezident teraz robí to, čo mu ide naozaj dobre. Šikovne narába so svetovými médiami, ovláda mediálny priestor a vytvára titulky, ktoré ho vykresľujú ako globálneho hráča s rozhodovacou právomocou. Napriek občasným rétorickým výstrelkom je jeho prístup k Putinovi v podstate natoľko priateľský, že ho mnohí západní komentátori a analytici považujú za človeka, ktorý de facto slúži ruským záujmom. A z tejto trojice je to práve Si Ťin-pching, kto môže najviac profitovať z vytvorenia novej stability a globálneho usporiadania – akéhosi nového svetového poriadku. Hoci je nepravdepodobné, že budeme svedkami jaltského momentu – prinajmenšom nie na verejnosti – v skutočnosti sa už zrejme črtá nové rozdelenie sfér vplyvu. USA budú chrániť americký kontinent, Rusko bude rozširovať svoj vplyv v Európe a Čína bude pokračovať v expanzii v Ázii. Invázia na Ukrajinu bola prvým prejavom tohto nového svetového poriadku. Nasledovala intervencia vo Venezuele. Neprekvapilo by ma, keby v priebehu nasledujúceho roka či približne v tom čase nasledovali ďalšie zásahy, tentoraz na Kube a na Taiwane,“ povedal pre Pravdu expert na globálnu politiku Roman Gerodimos z univerzity v Bournemouthe.
内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗