Poľsko zmarilo ruskú provokáciu pri Kaliningrade: GRU chystala útok pod falošnou vlajkou

Ruské spravodajské služby pripravovali na prelome októbra a novembra rozsiahlu diverznú operáciu na poľsko-ruskej hranici, pri ktorej počítali s vysokým počtom obetí. Scenár pripomínajúci nacistickú gliwickú provokáciu z roku 1939 mal zodpovednosť za útoky pripísať Ukrajine.

Podľa zistení poľského denníka Rzeczpospolita, ktorý sa odvoláva na vysokopostavené zdroje z bezpečnostného prostredia, pripravovala ruská vojenská rozviedka GRU diverzný úder na území Poľska v bezprostrednej blízkosti hraníc s ruskou exklávou - Kaliningradskou oblasťou. Súčasťou plánu bolo aj narušenie štátnej hranice a fingovaný útok na objekt nachádzajúci sa priamo na území Ruskej federácie, ktorý by Moskve poslúžil ako zámienka na ďalšiu politickú či vojenskú eskaláciu. Varšava o hrozbe vedela nielen vďaka vlastným spravodajským analytikom, ale aj na základe varovaní od partnerských tajných služieb, ktoré podobné výstrahy zaslali aj pobaltským štátom – Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Zdroje oboznámené s pozadím operácie potvrdili, že poľské zložky mali informácie o konkrétnych objektoch, ktoré sa mali stať terčom útoku, pričom Rusi rátali s veľkým počtom obetí. Samotný priebeh akcie mal kopírovať námy gliwický incident z roku 1939, keď agenti nacistického Nemecka v poľských uniformách zinscenovali prepadnutie rozhlasového vysielača, aby získali zámienku na inváziu do Poľska. Aj v tomto prípade sa počítalo s tým, že domnelí útočníci po prekročení hranice zahynú a pri ich telách sa nájdu falošné dôkazy potvrdzujúce ich ukrajinský pôvod. Nie je pritom zrejmé, či mali byť do diverznej skupiny naverbovaní Ukrajinci žijúci v Poľsku, alebo osoby vyslané z iného štátu. Hlavným strategickým cieľom Moskvy bolo vyvolať šok verejnosti, vraziť klin medzi Varšavu a Kyjev a zastaviť prúdenie západnej vojenskej pomoci, ktorá na Ukrajinu smeruje práve cez poľské územie.

Večer 31. augusta 1939 vykonali príslušníci nemeckej bezpečnostnej služby SD pod vedením Alfreda Naujocksa tajnú operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom bolo zinscenovať poľský útok na nemecké územie. Agenti SS oblečení v poľských uniformách prepadli nemecký rozhlasový vysielač v pohraničnom meste Gleiwitz (dnes poľské Gliwice), nakrátko prerušili vysielanie a do mikrofónu v poľštine prečítali krátke vyhlásenie vyzývajúce Poliakov na boj proti Nemcom.

Aby útok pôsobil vierohodne, nacisti na mieste zanechali zastreleného Franciszka Honioka – pro-poľského aktivistu zo Sliezska zatknutého deň predtým – spolu s niekoľkými ďalšími väzňami z koncentračného tábora Dachau, ktorých takisto obliekli do poľských uniforiem a popravili, aby vyzerali ako padlí útočníci. Nasledujúce ráno, 1. septembra 1939, použil Adolf Hitler tento fingovaný incident ako hlavnú propagandistickú zámienku na ospravedlnenie nemeckej invázie do Poľska, čím sa začala druhá svetová vojna v Európe.

Varšava pristúpila k okamžitým protiopatreniam po tom, čo na ruskej strane hranice zaznamenala pohyb dôstojníkov ruských tajných služieb špecializujúcich sa na sabotáže a diverzie. Na hranicu s Kaliningradskou oblasťou bolo vyslaných 180 príslušníkov poriadkovej polície z iných regiónov vyzbrojených automatickými puškami, ako aj skupina protiteroristických špecialistov. Posilnené boli hliadky pohraničnej stráže, v teréne pribudli agenti kontrarozviedky ABW a vo Varmsko-mazúrskom vojvodstve sa rozbehli cvičenia špeciálnych síl vrátane elitných armádnych kománd a bezpilotných prostriedkov. Cieľom tohto nasadenia bolo nielen odstrašenie protivníka, ale aj pripravenosť na okamžitý preventívny zásah.

Výsledky operácie sa prejavili už začiatkom novembra. Premiér Donald Tusk 3. novembra informoval, že pohraničná stráž krátko po polnoci nahlásila znepokojujúci pohyb jednotlivcov s baterkami na severnej hranici s Ruskom. Po bleskovej mobilizácii príslušných síl a prostriedkov sa pokusu o provokáciu podarilo zabrániť, hoci premiér pripustil, že presnú povahu celého incidentu sa zrejme nikdy nepodarí definitívne zrekonštruovať. Minister pre koordináciu špeciálnych služieb Tomasz Siemoniak prijaté opatrenia obhájil s tým, že všetky indície potvrdzovali reálnu hrozbu a postup pohraničníkov, polície aj armády bol plne opodstatnený. O konkrétnych detailoch ruských plánov však odmietol verejne hovoriť s poukázaním na to, že spravodajské informácie tohto druhu sa nezdieľajú a Moskva sa k podobným aktivitám nikdy nepriznáva.

Odhalenie kaliningradského scenára zapadá do širšieho obrazu rastúceho napätia na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Už v lete šéf poľskej rozviedky Paweł Szota varoval, že Rusko ustavične testuje hranice trpezlivosti NATO a snaží sa zistiť, ako ďaleko môže zájsť bez vyvolania priamej vojenskej odvety. Na paralely s gliwickou provokáciou upozornil pred samitom NATO v Ankare aj poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý Kremľu odkázal, že spojenci o jeho plánoch vedia. Jednoznačný postoj zaujal počas októbrovej návštevy Varšavy aj veliteľ spojeneckých síl v Európe, americký generál Alexus Grynkewich, ktorý varoval, že akýkoľvek útok proti ktorémuľvek členovi aliancie bude okamžite zastavený a pre agresora sa ukáže ako úplne márny.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab