Kuffa šokoval priznaním o Málinci: Ani ja, ani otec sme o elektrárni netušili. Dozvedeli sa o nej z médií

Projekt prečerpávačky Málinec za približne 1,8 miliardy eur, obavy o pitnú vodu pre desaťtisíce ľudí a poriadny chaos v komunikácii štátu priznal poverený minister životného prostredia Filip Kuffa.

Video

Kuffa a Hlina v ta3 v relácii V politike

Zdroj: ta3

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, poverený vedením ministerstva, Filip Kuffa v nedeľnej relácii V politike na ta3 otvorene povedal, že o kontroverznej prečerpávacej elektrárni Málinec – Látky vraj spočiatku nevedeli. „Ani ja, ani otec sme o tom nevedeli, hoci otec mal na starosti sekciu vôd,“ doslova uviedol Filip Kuffa v súvislosti s prípravou projektu, proti ktorému sa búria miestni obyvatelia a výhrady majú aj odborníci. "Najväčšou katastrofou Málinca je, že bol nešťastne odkomunikovaný." O strategickej vodnej nádrži sa dozvedeli z médií.

Práve Kuffovci pomohli Tomášovi Tarabovi do vysokej politiky. Otec Štefan Kuffa založil politickú stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorá sa neskôr premenovala na Život – Národná strana. V septembri 2019 Taraba vystriedal Štefana Kuffu na poste predsedu strany. Do parlamentu sa potom v roku 2020 dostali všetci traja: Tomáš Taraba, Štefan Kuffa aj Filip Kuffa na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Už v máji 2020 jej poslanecký klub opustili. Podľa syna Kuffu sa Taraba dostal do parlamentu práve vďaka otcovi Kuffovi, ktorý si s ním vymenil vyššie miesto na kandidátke.

Menej ako Lašák

Kuffa ako potvrdenie toho, že sa dozvedel o projekte až z médií, opísal rozhovor s bývalým hokejovým reprezentantom Jánom Lašákom, ktorý sa o plánovanú výstavbu prečerpávacej priehrady zaujímal. „Jano, budeš sa čudovať, ale ja mám ešte menej informácií ako ty,“ povedal Lašákovi, ktorý má v tejto časti Podpoľania chalupu po starých rodičoch. Neskôr sa však ukázalo, že hokejistova nehnuteľnosť sa nenachádza v zátopovej oblasti, ale v ochrannom pásme súvisiacom s projektom.

Kuffa v nedeľu v politickej diskusii zároveň pripustil aj to, že komunikácia projektu s verejnosťou zlyhala už pri ohlásení projektu a uznal rozhorčenie dotknutých obyvateľov: "Tí ľudia boli právom nahnevaní," dodal.

Vláda v decembri 2024 prijala uznesenie o potenciáli výstavby prečerpávacích vodných elektrární na Slovensku a vo februári 2025 ministerstvo zverejnilo konkrétny investičný zámer Málinec aj s predpokladanými nákladmi. V tom čase na verejnosti nebol známy žiadny konflikt medzi Kuffovcami a ministrom Tomášom Tarabom.

Voda kontra elektrina

Vláda medzitým vyhlásila prečerpávaciu elektráreň za významnú investíciu. Jej výstavba by mala stáť približne 1,8 miliardy eur, aj keď pôvodne mal byť projekt ešte drahší. Prečerpávacia elektráreň s plánovaným výkonom až 2 400 megawattov počíta s využitím existujúcej vodárenskej nádrže Málinec ako dolnej nádrže a vybudovaním novej hornej nádrže pri Látkach. Vodu by medzi nimi prečerpávali cez výškový rozdiel 530 metrov. Elektráreň by slúžila na uskladňovanie energie a jej dokončenie sa plánuje na rok 2035.

Rozhodne Najvyšší súd?

V lokalite sa už rozbehli geofyzikálne a geologické prieskumy, ktoré vyvolali spory s miestnymi obyvateľmi a vlastníkmi pozemkov. Rovnako aj o možné dôsledky výstavby na vodárenskú nádrž, ktorá zásobuje pitnou vodou približne 63-tisíc ľudí. Proti postupu štátu v projekte sa občianske organizácie obrátili aj na súdy a Európsku komisiu. V októbri podali kasačnú sťažnosť 2026 na Najvyšší správny súd SR.

Správny súd v Bratislave odmietol v septembri žalobu občianskych organizácií z procesných dôvodov. V žalobe ide o to, či štát dostatočne preukázal verejný záujem a splnenie zákonných podmienok na udelenie štatútu významnej investície. Najvyšší súd má rozhodnúť, či nižší súd postupoval správne.

Vodári za, vedci proti

Proti projektu sa začiatkom októbra verejne postavilo 132 odborníkov, ktorí upozornili na možné negatívne vplyvy na kvalitu vody, prírodu, krajinu aj miestne ekosystémy a požadujú nezávislé posúdenie rizík. Kritici upozorňujú na zásahy do ochranných pásiem vodného zdroja, možné poškodenie súkromných pozemkov a otáznu ekonomickú návratnosť investície.

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) v minulosti naopak tvrdil, že pripravovaná štúdia realizovateľnosti má všetky riziká preveriť a zásobovanie pitnou vodou má zostať zachované.

Po odvolaní ministra Tomáša Tarabu z postu sa menia aj pracovníci ministerstva, ktorí sa projektom zaoberali. Filip Kuffa nariadil audit a pozastavenie vybraných rozhodnutí na envirorezorte. Súčasne boli odvolaní traja riaditelia vrátane Petra Moldu z VV. Oficiálne povereným šéfom Vodohospodárskej výstavby Andrej Kasana. Ministerstvo životného prostredia v súvislosti s výstavbou prečerpávacej elektrárne Málinec-Látky mlčí o tom, ako bude ďalej postupovať.

Video

Taraba o štúdii pre Málinec

Zdroj: FB Tomáša Tarabu

内容来自 Pravda - Správy,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab