Francúzsko potvrdilo prítomnosť svojich vojakov na Ukrajine - cvičia personál a opravujú techniku

Francúzska vláda prvýkrát oficiálne priznala, že na území Ukrajiny pôsobia jej vojenskí inštruktori a technickí špecialisti. Malý kontingent nasadený v rámci doteraz utajovanej misie „Volia“ sa nezapája do bojových operácií, no pomáha s údržbou pokročilých zbraňových systémov.

Na prítomnosť francúzskeho vojenského personálu na Ukrajine ako prvá upozornila rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI) a následne ju pre agentúru AFP potvrdili zdroje oboznámené so situáciou. Napokon tieto informácie priamo na pôde parlamentu potvrdila aj delegovaná ministerka pri francúzskom Ministerstve ozbrojených síl Alice Rufoová. „Na Ukrajine skutočne existuje koordinačná štruktúra, ktorá úzko spolupracuje s vojenskou misiou a v prípade potreby umožňuje vykonávať cielený výcvik, ako aj zabezpečovať technickú údržbu a opravy vybavenia,“ vyhlásila Rufoová. Zdôraznila pritom, že francúzski vojaci plnia iba krátkodobé úlohy ďaleko od frontovej línie a nemajú v úmysle zapájať sa do bojov. Obvinenia šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorý prítomnosť Francúzov označil za priamu účasť Paríža vo vojne, odmietla ako absurdné.

Krytie cez misiu v Poľsku a údržba kľúčovej výzbroje

Podľa zistení RFI pôsobí dôverná misia s krycím názvom „Volia“ (odvodeným od ukrajinského slova „voľa“, evokujúceho slobodu a odpor) na Ukrajine minimálne od leta 2026. Operácii velí francúzsky generál a vyznačuje sa ľahkou a flexibilnou štruktúrou, v rámci ktorej sa na Ukrajine na krátky čas striedajú malé tímy špecialistov. Na utajenie ich presunov využíva Paríž ako logistickú vstupnú bránu a krytie oficiálnu výcvikovú misiu „Gerfaut“, ktorá od februára 2023 pôsobí vo vojenskom výcvikovom priestore Wędrzyn na severozápade Poľska v rámci asistenčnej misie EÚ (EUMAM Ukraine). Francúzski vojaci vysielaní na Ukrajinu mali podľa zdrojov inštrukcie uvádzať, že cestujú do Poľska.

Hlavnou náplňou ich práce priamo v teréne je príprava miestnych síl a údržba sofistikovanej techniky dodanej Francúzskom – konkrétne samohybných húfnic Caesar, stíhacích lietadiel Mirage 2000 a presne navádzaných striel. Vojenskí plánovači pôvodne zvažovali nasadenie civilných technikov, no túto možnosť napokon zavrhli vzhľadom na bezpečnostné riziká v krajine vo vojnovom stave, a preto vyčlenili špecialistov z pravidelných armádnych plukov. Denník Le Monde okrem toho uviedol, že malé skupiny francúzskych vojakov prichádzali na Ukrajinu za účelom výcviku a opráv periodicky už od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, pričom v poslednom období sa ich prítomnosť rozšírila. Podľa novín na Ukrajine pôsobí aj francúzsky personál napojený na spravodajské jednotky, ktorý vykonáva pozorovacie úlohy oveľa bližšie k frontovej línii. Experti upozorňujú, že presun odborníkov bližšie k bojisku výrazne zvyšuje efektivitu výcviku aj logistiky a zároveň umožňuje francúzskej armáde zbierať cenné poznatky o nasadení moderných zbraní v reálnych bojových podmienkach.

Spor o ústavu a parlamentnú kontrolu

Odhalenie misie vyvolalo vo Francúzsku otázky o dodržiavaní ústavných pravidiel. Podľa článku 35 francúzskej ústavy musí vláda informovať parlament o nasadení ozbrojených síl v zahraničí do troch dní od začatia operácie a po štyroch mesiacoch požiadať o súhlas s jej pokračovaním. Poslanci ani senátori však o misii „Volia“ neboli oficiálne upovedomení. Ministerka Rufoová argumentovala, že vláda nepovažuje túto činnosť za vojenskú intervenciu v zmysle článku 35, pretože ide o obmedzený počet vojakov v nebojovej role ďaleko od frontu. Opozičný senátor Cédric Perrin zo strany Republikáni (Les Républicains), ktorý predsedá senátnemu výboru pre zahraničné veci a obranu, však namieta, že konvenčné vojenské nasadenie nemožno vyňať z parlamentnej kontroly len odvolaním sa na obranné tajomstvo. „Je to ústavná povinnosť. Prezident republiky musí po nasadení vojakov informovať parlament v stanovenej lehote. Závisí od toho riadne fungovanie demokracie,“ zdôraznil Perrin, hoci zároveň dodal, že Ukrajinci dnes bojujú aj za bezpečnosť Európy.

Citlivá téma pred prezidentskými voľbami

Francúzsko nie je jedinou západnou krajinou s technickou podporou priamo v teréne – už v marci Veľká Británia priznala, že jej inžinieri pomáhajú priamo na Ukrajine s opravami bojových vozidiel. Paríž však pôsobí v mimoriadne citlivom politickom prostredí, keďže krajinu v apríli a máji 2027 čakajú prezidentské voľby. Kým dosluhujúci prezident Emmanuel Macron je neochvejným podporovateľom Kyjeva – len nedávno prisľúbil Ukrajine licencie na výrobu francúzskych rakiet, prípravu výcviku pilotov na stíhačky Rafale a stojí aj na čele mnohonárodných síl MNF-U pre prípadné povojnové záruky –, favoritka volieb Marine Le Penová z krajne pravicového Národného združenia (RN) už avizovala, že v prípade svojho zvolenia zastaví finančnú pomoc Ukrajine do šiestich mesiacov.

Macron cez víkend varoval, že snahy obmedzovať pomoc Kyjevu smerujú k vnúteniu „nespravodlivého mieru“, ktorý by bol len receptom na ďalšiu vojnu. „To, o čo ide na Ukrajine, sa nás priamo dotýka. Pomáhať Ukrajine brániť sa znamená chrániť Francúzsko a francúzsky ľud,“ odkázal prezident. Od roku 2023 prešlo francúzskym výcvikom vo Francúzsku a Poľsku približne 25 000 ukrajinských vojakov.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab