Do zimy ideme naprázdno. Kým Poliaci majú zásobníky takmer plné, Slovensko ako jediné v Únii kleslo pod polovicu
Slovensko má najprázdnejšie zásobníky plynu v celej Európskej únii (EÚ). Ako jedinej krajine nám spadli rezervy pod polovicu, hoci slovenské firmy si v najväčšom zásobníku u nás zabrali vyše polovice kapacity a zahraničných obchodníkov z neho postupne vytláčajú.
Ilustračné foto.
Z výročnej správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za rok 2025 vyplýva, že slovenské firmy mali vlani v rukách 56,57 percenta kapacity spoločnosti Nafta, najväčšieho prevádzkovateľa podzemných zásobníkov na Slovensku. Rok predtým to bolo 49,54 percenta, hranicu polovice tak prekročili.
Najviac miesta uvoľnili Briti. Ešte v roku 2024 mali takmer 31 percent kapacity Nafty, vlani už len 16,16 percenta. Naopak, Česi si polepšili z necelých štyroch na 16,09 percenta a Nemci zo 4,12 na 11,18 percenta.
O miesto v slovenských plynových zásobách je pritom tlačenica. Nafta dostala vlani 150 žiadostí, no 99 z nich musela zamietnuť, pretože kapacitu už pridelila iným. Uzavrela 55 zmlúv. Od roku 2025 sa navyše zmenili pravidlá hry. Cenu za uskladnenie si už prevádzkovateľ a zákazník nedohadujú medzi sebou, určuje ju regulačný úrad.
V menšom zásobníku spoločnosti Pozagas je obraz iný. Kraľujú tam Francúzi s 37,04 percenta a Švajčiari s 23,37 percenta. Slovenské firmy majú 19,79 percenta, rok predtým 16,69 percenta.
Slovensko má pritom zásobníkov na rozdávanie. Pojmú približne 70 percent toho, čo krajina spotrebuje plynu za celý rok. Väčšinu kapacity má Nafta, ktorá vie uskladniť vyše 29,6 terawatthodiny (TWh), Pozagas necelých sedem TWh.
Na chvoste Európy
Mať miesto v zásobníku však ale ešte neznamená, že v ňom máme aj dosť tejto kľúčovej suroviny. Z údajov združenia Gas Infrastructure Europe (GIE), ktoré zbiera denné dáta od prevádzkovateľov zásobníkov v celej Európe, vyplýva, že k 17. novembru boli slovenské zásobníky naplnené len na 49,17 percenta. Priemer EÚ je 70,15 percent a minulý rok sme v rovnakom čase mali zásoby plné na 73 percent.
Na opačnom konci rebríčka sú Poliaci s 95,63 percenta, Portugalci s 95,51 percenta a Švédi s 90,47 percenta. Ďaleko pred nami sú aj susedia. Maďari majú zásobníky naplnené na 74,58 percenta, Česi na 70,82 percenta a Rakúšania na 62,89 percenta. Najbližšie k nám majú Lotyši s 52,66 percenta a Nemci s 57,19 percenta.
Prepad prišiel rýchlo. Ešte na začiatku novembra boli slovenské zásobníky naplnené na 52,67 percenta a Lotyši boli pod nami. Už vtedy sme mali o 21,6 percentuálneho bodu menej ako o rok skôr. Za necelé dva týždne sme spadli na poslednú priečku.
Zákonné minimum však Slovensko plní. Podľa nastaveného režimu musí mať v zásobníkoch 35 percent priemernej ročnej spotreby, ktorá je približne 50 TWh. Podľa GIE zodpovedá plyn, ktorý je teraz v slovenských zásobníkoch, asi 37,6 percenta ročnej spotreby. Rezerva je však tenká a s každým mrazivým dňom sa zmenšuje. Treba tiež dodať, že GIE sleduje zásobníky podľa toho, kde ležia, nie komu plyn v nich patrí.
Štátny SPP splnil svoj cieľ 17,5 TWh o viac ako tri týždne skôr. SPP aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) tvrdia, že Slovensko je na zimu pripravené.
Štyri scenáre
Slovensko nie je s problémom samo. Celá Európa vstupuje do zimy s najmenšími zásobami plynu od roku 2013. Rozhodne počasie, ale aj Hormuzský prieliv, ktorý zatvorila vojna na Blízkom východe. Cez túto úžinu medzi Perzským zálivom a Arabským morom pritom tečie veľká časť svetového skvapalneného plynu.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA), ktorá radí vyspelým krajinám v energetike, preto vypracovala štyri scenáre. Jeden je horší ako druhý.
V tom najoptimistickejšom sa prieliv otvorí v januári a zima bude mierna. Európske zásobníky by aj tak skončili vykurovaciu sezónu naplnené len na 33 percent, o 18 percent menej ako je päťročný priemer. Ak sa prieliv otvorí, no zima bude chladná, klesnú na 15 percent. Pri zatvorenom prielive a miernej zime by zostali na 25 percentách.
Najhorší scenár počíta s chladnou zimou, slabým vetrom a zatvoreným prielivom. Zásobníky by klesli pod desať percent už začiatkom marca a sezónu by skončili na siedmich percentách. To by bolo historické minimum.
Účet príde v lete. Európa bude musieť do zásobníkov natlačiť 57 až 83 miliárd kubických metrov plynu, kým za posledných päť rokov to bolo priemerne 50 miliárd. Letné ceny plynu môžu rásť, čo obchodníkov od uskladňovania skôr odrádza.
内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。
阅读原文 ↗