Izrael stráca Ameriku. Bezpodmienečná podpora sa mení na politickú príťaž

Zdá sa, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Izraelom vstupujú do obdobia zásadnej premeny. To, čo bolo desaťročia jednou z najpevnejších konštánt americkej zahraničnej politiky, sa postupne stáva predmetom čoraz intenzívnejšej politickej a spoločenskej diskusie.

Izrael už totiž v očiach významnej časti americkej verejnosti nepredstavuje jednoznačné strategické aktívum, ale čoraz častejšie aj politickú a morálnu príťaž.

Video

Pohrebisko áut. Podľa Palestínčanov ich zapálili izraelskí osadníci

Autor: Reuters

Najvýraznejším katalyzátorom tejto zmeny je vojna v Pásme Gazy a jej humanitárne dôsledky. Obrazy ničenia, civilných obetí a utrpenia palestínskeho obyvateľstva zásadne ovplyvnili vnímanie Izraela v americkej spoločnosti. Zároveň spochybnili tradičný argument, podľa ktorého je bezvýhradná podpora izraelskej vlády prirodzenou súčasťou amerických národných a bezpečnostných záujmov. Čoraz viac Američanov si kladie otázku, prečo majú Spojené štáty vynakladať miliardy dolárov na vojenskú podporu krajiny, ktorej konanie vyvoláva rozsiahlu medzinárodnú kritiku.

Podporovatelia Trumpa i mladí demokrati

Problém je o to výraznejší, že podpora Izraela sa dostáva do rozporu so sloganom Donalda Trumpa „America First“. Pre časť republikánskych voličov, najmä v prostredí hnutia MAGA, je čoraz ťažšie pochopiť, prečo má Washington uprednostňovať financovanie a vyzbrojovanie izraelskej armády pred riešením vlastných ekonomických a sociálnych problémov. Kritika Izraela sa preto postupne prestáva obmedzovať na progresívne krídlo Demokratickej strany a preniká aj do konzervatívneho prostredia. Aj tam silnejú hlasy odmietajúce predstavu, že americké záujmy musia byť automaticky totožné so záujmami izraelskej vlády.

Ešte významnejšia je generačná zmena. Mladí Američania vnímajú izraelsko-palestínsky konflikt odlišne než predchádzajúce generácie, pre ktoré bola podpora Izraela spojená s historickou skúsenosťou a tradičným politickým konsenzom. Pre novú generáciu sú rozhodujúcejšie ľudské práva, medzinárodné právo a dôsledky vojenských operácií na civilné obyvateľstvo. Univerzitné protesty a rastúca podpora palestínskych požiadaviek naznačujú, že nejde iba o krátkodobú reakciu na vojnu v Gaze, ale o hlbšiu zmenu hodnotového nastavenia americkej spoločnosti.

Najväčším problémom pre Izrael nemusí byť strata určitej sumy americkej pomoci, ale oslabovanie politického konsenzu, ktorý desaťročia zabezpečoval jeho výnimočné postavenie vo Washingtone.

Táto premena sa odráža aj v politickom prostredí. V Demokratickej strane rastie vplyv politikov, ktorí spochybňujú bezpodmienečnú vojenskú a diplomatickú podporu Izraela. Argumenty Bernieho Sandersa, Rashidy Tlaibovej a ďalších predstaviteľov progresívneho krídla nachádzajú čoraz širšiu odozvu medzi mladými voličmi. Mení sa aj politická kalkulácia kandidátov: odmietnutie finančnej podpory od proizraelských lobistických organizácií, najmä AIPAC, už nemusí znamenať politickú nevýhodu. Naopak, pre niektorých kandidátov sa stáva prejavom nezávislosti.

Vplyv proizraelského lobingu však zostáva významný. Mení sa predovšetkým prostredie, v ktorom pôsobí. Čoraz menej samozrejmou je však predstava, že proizraelská orientácia je automatickou podmienkou politického úspechu. Americká verejnosť začína rozlišovať medzi podporou bezpečnosti Izraela a bezvýhradným schvaľovaním politiky jeho konkrétnej vlády.

Ako sa zmení konkrétna podpora

Otázkou zostáva, či sa meniaca verejná mienka pretaví do konkrétnej zmeny americkej politiky. Izraelsko-americké spojenectvo totiž nestojí iba na momentálnych politických preferenciách. Má hlboké strategické, vojenské, ekonomické aj ideologické základy. Izrael je pre Washington dlhodobo významným bezpečnostným partnerom na Blízkom východe a jeho postavenie podporujú i vplyvné evanjelikálne kresťanské skupiny, ktoré považujú podporu Izraela za súčasť svojho náboženského presvedčenia.

Preto nemožno očakávať okamžitý rozpad strategického spojenectva ani úplné zastavenie vojenskej pomoci. Pravdepodobnejším scenárom je prechod od bezpodmienečnej podpory k podpore podmienenej. Washington môže dôslednejšie kontrolovať využívanie dodávaných zbraní, obmedzovať niektoré typy vojenskej pomoci a viazať ďalšie dodávky na rešpektovanie medzinárodného práva. Rovnako môže byť menej ochotný poskytovať Izraelu automatické diplomatické krytie na medzinárodných fórach.

Navyše, prípadné zníženie každoročnej vojenskej pomoci nemusí automaticky znamenať zásadné obmedzenie vojenskej spolupráce. Izrael môže naďalej nakupovať americké zbrane z vlastných zdrojov a pokračovať v spoločných obranných projektoch. Rozhodujúce preto nebude iba to, koľko peňazí Washington poskytne, ale aj to, aké politické a právne podmienky stanoví pre ďalšiu vojenskú spoluprácu.

Najväčším problémom pre Izrael tak nemusí byť strata určitej sumy americkej pomoci, ale postupné oslabovanie politického konsenzu, ktorý desaťročia zabezpečoval jeho výnimočné postavenie vo Washingtone. Ak sa podpora Izraela stane predmetom pravidelného straníckeho súperenia, bude pre každú ďalšiu americkú administratívu náročnejšie pokračovať v doterajšej politike bez vysvetľovania jej dôsledkov vlastným voličom.

Izrael teda možno nestráca Ameriku zo dňa na deň. Stráca však niečo, čo bolo pre jeho medzinárodné postavenie možno ešte dôležitejšie než samotné miliardy dolárov, a to samozrejmosť americkej politickej podpory. A práve táto zmena môže v nasledujúcich rokoch zásadne ovplyvniť nielen budúcnosť americko-izraelského spojenectva, ale aj mocenské pomery na celom Blízkom východe.

内容来自 Pravda - Žurnál,版权归原作者所有。

阅读原文 ↗

用 HomepageTab 新标签页关注 RSS,打开浏览器就能看到更新。

安装 HomepageTab